Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Pre Farah a Awastu
Poslúchla ho.
Pokiaľ mala tú možnosť,
chcela sa vyhnúť bolesti hlavy, ktorá by nasledovala po príliš rýchlom postupe.
No skoro na to zabudla, pod jeho vplyvom zrejme mohla opomenúť množstvo dôležitých
vecí, hlavne v tomto až príliš
spontánnom svete, v ktorom neexistovali zábrany zvyčajného druhu.
Preto poslušne zastala na
jednom zo schodov a zvolila pomalšie tempo, ktoré jej malo pomôcť vrátiť
sa späť bez akýchkoľvek neželaných následkov. Ešte stále bola dosť vysoko, mimo
svojho bežného limitu.
No v pozadí stále
počula hlas generála Kenobiho, čo ju dosť rušilo, lebo ju to priveľmi pokúšalo,
aby sa sústredila na nich.
„Čo potrebujete,
majster?“
„Chcem s tebou
hovoriť v súkromí, ak by to bolo možné...“ zaznela jedna z tých menej
príjemných požiadaviek.
„Áno, iste, prejdeme sa
ak na tom trváte, no pokojne sa môžeme pozhovárať aj tu, no pokiaľ to nie je
vyslovene nutné, môžeme ostať aj tu...“
„Anakin, nezahrávaj sa so
mnou... Moja trpezlivosť tiež nie je nekonečná,“ oponoval mu majster Kenobi omnoho prísnejšie
než na začiatku. Skywalker sa očividne práve teraz púšťal do dosť nebezpečnej
hry, nepochybne aj on mal isté výhrady voči tomu, ako sa k nemu generál
Kenobi zachoval počas zasadania rady, vskutku to nevyzeralo tak, akoby boli
priatelia, ale práve naopak, nepovedal ani len slovo na jeho obranu.
Skywalker s ním
zrejme aj podľa toho jednal, nie až tak prívetivo ako zvyčajne. Aspoň ona
nadobudla ten dojem, že to už nie je medzi nimi také, ako predtým, keď boli
majstrom a žiakom.
„To by som si nedovolil, viete, že si vás
napriek všetkému veľmi vážim... no ako vidíte, ešte sme neskončili,
a práve vy ste vždy hovorili, že nie je vhodné odchádzať hneď na začiatku
lekcie...“ vyhlásil jej majster stále ešte s istou dávkou arogancie
v hlase a vôbec sa ju nesnažil skrývať.
Čiastočne jej aj
lichotilo, že sa nechce od nej pohnúť a uprednostnil by ju pred ním, no
bol to akýsi takmer až éterický pocit, za ktorý sa čiastočne až hanbila, keď
skočila na ďalší schod.
„Nezdržím ťa dlho, toho
sa neobávaj. No musím ťa varovať, to čom som cítil, Anakin, prekračuje hranice,
nenúť ma, aby som...“ začal majster Kenobi a Theia sa schúlila na tom
svojom schode, lebo si bola vedomá toho, že zrejme musel cítiť niečo neobvyklé
a neprijateľné a tým ona sama seba vystaví ešte aj jeho hnevu, čo
vskutku nemala vôbec v úmysle.
„V poslednom čase je
ťažké sa vám zavďačiť majster Kenobi, nech urobím čokoľvek, vždy na tom nájdete
niečo zlé... Máte pravdu, radšej poďme, nie je nutné moju padawanku zaťažovať
vašimi nezmyselnými podozreniami... Ako si myslíte, že by som niekedy mohol,
považovať Theiu za hodnú záujmu tohto druhu z mojej strany... to je predsa
smiešne, od vás by som očakával viac, veľmi ste ma sklamali...“
To bolo všetko, čo mala
možnosť počuť, lebo potom už zrejme len mlčky prešli záhradou a to
podstatné si zrejme povedali, až keď sa dostali do bezpečnej vzdialenosti od
nej.
No aj tak oceňovala to,
že Anakin... vlastne, Skywalker, rýchlo sa vo svojej mysli opravila, chcel, aby
generál Kennobi pokojne hovoril aj pred ňou. Znamenalo to, že jej do určitej
miery verí?
Postúpila na ďalší schod.
Nezmyselné podozrenia. Je
to smiešne. Nikdy by nemohol niečo také cítiť voči nej. To, čo povedal to len
potvrdzovalo a ona nemala právo sa naňho kvôli tomu hnevať a už vôbec
nie cítiť bolesť tohto druhu...
Nechápala, netušila,
prečo sa v nej prebudilo čosi bolestne chladné, keď to vyslovil, keď
poprel to, čo ona v tom druhom svete videla tak jasne. Vedela, že to musel
urobiť, že keby povedal niečo iné, oboch by tým dostal do problémov, no ak tak
nemohla zabrániť tomu, aby na ňu zapôsobilo to s akou ľahostajnosťou to
všetko dokázal zahodiť a ísť ďalej.
Nevedela, prečo sú pocity
tohto druhu také bolestivé, vždy si myslela, že sa v tomto skôr podobá na
Káina, že nie je ani len schopná cítiť bolesť tohto druhu.
A možno sa zmýlila.
Musela sa mýliť, to čo tam videla, nebola skutočnosť a jej pravé ja tam
vonku, to nikdy neprijme. Jeho sila sa nezmenila, bola nezlomná, bol pokojná voči
akýmkoľvek podobným obvineniam takmer
až nekompromisná.
Skočila na ďalší skok,
nechávala to za sebou, opúšťala príjemné pocity plynúce z toho aj tú
zvláštnu bolesť, ktorá nič nebude znamenať, keď vstúpi na ten posledný schod.
No neubránila sa úvahám o tom,
že je k nej milý len účelovo. Len sa snaží získať si ju na svoju stranu,
pozná tie ťahy aj od Gwaina, keď sa cíti previnilo je schopný jej hoci aj
priniesť kvety, raz to dokonca aj urobil, no majster Káin mu za to riadne
vyčistil žalúdok a jej sa to tak páčilo, lebo sa cítila dôležitá, páčilo
sa jej, keď jej bývalý majster Gwaina zakazoval, tým bol pre ňu ešte viac
zaujímavejší. Jej bývalý majster, v poslednom čase naňho nemyslela až tak
často, cítila, že aj v tomto zmysle dochádza k istým zmenám, no práve
teraz už prešla len tých pár bezpečných schodov, ktoré doslova preletela
a potom už mohla otvoriť oči, chvíľu tam len sedela a dýchala,
pokojne, ešte stále dokončovala to cvičenie, ktoré ju malo nabiť novou
energiou, a to sa aj stalo, splnilo svoj účel, bolesť, bola preč,
zanechala ju na jednom z tých schodov príliš hlboko na to, aby na ňu mohla
dosiahnuť.
***
Do triedy za ňou prišiel
Gwain.
Nepovažovala to za
vhodné, no keď sa to už stalo, nedokázala ho poslať preč.
„Nemôžeš tu ostať dlho,
majster by ťa tu nemal vidieť...“ pripomínala mu ešte, niežeby ho nechcela
vidieť, no práve teraz ju zastihol v jednej z tých nálad, kedy bolo
dosť nebezpečné sa s ňou dostať do konfliktu.
„Neboj sa, ostanem len
chvíľu...“ sadol si oproti nej, stále tak zvláštne rozpačitý.
„Mrzí ma ako to dopadlo
na tom večierku, chcel som si len s tebou zatancovať, no to som celý ja,
správam sa ako idiot, keď chcem urobiť dobrý dojem, ako zvykol hovorievať
majster, v tejto veci sa vskutku podobáme... Radšej som tentoraz o tom
dlhšie porozmýšľal, kým som sa odhodlal za tebou prísť...“ žmurkol na ňu.
Bol to opäť ten starý,
dobrý Gwain, žiadna žiarlivosť, žiadna temnota, prichádzajúca z nej.
„Aj mne je ľúto, čo som
ti povedala, nemala som v úmysle ťa uraziť, len... vieš, teraz je to iné,
ako vtedy, keď sme boli malí... isté veci už zrejme nikdy nebudú rovnaké, ako
keď sme boli spolu s majstrom... osamote...“
„Definitívne, teraz je to
iné, omnoho zložitejšie...“ prikývol a tváril sa dosť vážne.
Istý čas na seba len
hľadeli, obaja akoby čiastočne v zajatí toho príjemného bezpečia.
Jeho vážnosť sa
rozplynula a nahradil ju úsmev.
„No aj tak to chcem
skúsiť, aj tak sa chcem s tebou aj naďalej priateliť. Mier?“ ponúkol jej
svoju ruku.
„Bezpochyby, áno...“
súhlasila okamžite, jeho príchod do nej vlial takmer až no istú dávku tak veľmi
potrebného entuziazmu.
***
Pomaly vstupovala do
prednáškovej časti, mala dnes len pár ľahších hodín z bojovej stratégie
a potom individuálny tréning. Bola to pomerne príjemná rutina, na ktorú si
postupne zvykala.
Aspoň tak to pôvodne
bolo, no ešte sa ani len poriadne nedostala do triedy, keď ju jej majster
odvolal z prednášok.
Dostala príkaz dostaviť
sa k hlavnej pristávacej plošine.
Bol tam spolu s R2.
Kontrolovali spolu jednu z menších lodí. Už do nej nastupovali klony.
Čo znamenalo, že zrejme
dostali misiu, omnoho skôr než to vôbec očakávala.
„Odchádzame...“ oznámil jej Skywalker, čím
potvrdil jej podozrenia. A aj na ňom bolo vidieť, že to už potrebuje,
niežeby sa im spolu nedarilo, práve naopak, počas toho pokojného
a bezproblémového týždňa si veľmi dobre rozumeli, dokonca lepšie, než
čakala.
Od tej hĺbkovej
meditácie, akoby aj tie posledné obavy boli preč a ona sa tešila zo
spoločnosti svojho majstra, zvykala si naňho a spoznávala jednotlivé
stránky jeho povahy... Ten prvý náznak ďalšieho konfliktu potlačila do úzadia a dala
mu priestor na to, aby ju učil ako svoju študentku, nič viac si nepripúšťala,
len tento druh vzťahu.
Ešte stále toho mali čo
jeden o druhom objaviť, no boli na dobrej ceste, aspoň čo sa týkalo ich
vzájomnej komunikácie a výcvik napredoval tak, akoby mal... Už sa viac
nevrátila k tým pocitom, ktoré v nej vzbudil vtedy, keď spolu
prechádzali schodmi. Ani on sa o tom nezmienil.
Práve teraz však zrejme
prišiel čas overiť si, či dokážu dobre spolu fungovať aj ako tým počas misie.
„Záležitosti na Mustafare sa skomplikovali,
posielajú nás tam, aby sme zistili, v čom je problém... Pripravená, moja
mladá padawanka...“
„Áno, majster, o tom
nepochybujte...“ vyhlásila Theia odhodlane.
