Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Mustafar.
Jedna z lávových
planét.
To miesto už samo
o sebe vyvolávalo veľké znepokojenie, sila tu bola cítiť smrťou.
Akoby bola prítomná v
nej, vo väčšom množstve než na akomkoľvek inom mieste, ktoré dosiaľ navštívila.
Niečo z nej, akoby
sa túžilo tomu miestu zo všetkých síl vyhnúť.
„Erupcie dnes veľmi
silné, nie je možné sa dostať na povrch...“ oznámil im kapitán Rex, ktorý bol
práve teraz vedúcim oddielu, priradenom k nim.
A ani zďaleka to
nevystihovalo to, čo sa dialo vonku. Bola to doslova búrka, preťaženie im
bránilo na planéte hoci aj trvalo pristáť. Práve teraz boli na jednej
z dočasných imaginárnych plôch.
Pokiaľ bol majster Windu
ešte niekde na otvorenom poli, nemal veľké šance na prežitie.
Snažila sa niečo
zachytiť, no necítila nič, len nespokojnú silu, podliehajúcu akémusi silnému
rušeniu.
Očividne bola tá skrinka
omnoho dôležitejšia než si všetci mysleli, no druhá časť, ktorá by mala byť tu,
bola zrejme predmetom silnejších bojov, než by ktokoľvek vôbec nečakal, lebo
posledné zistenia naznačovali, že táto situácia bola vyvolaná umelo a nie
je výsledkom bežnej činnosti tejto planéty.
Niekto očividne nestál
o to, aby sa tam mali možnosť dostať. Až natoľko, že radšej planétu zničí,
než by mal dovoliť, aby... To vôbec neboli príjemné vyhliadky, no nebolo to nič
nezvyčajné.
„Naďalej sledujte
situáciu, kapitán...“ prikázal mu
Skywalker. „Dajte mi vedieť, v prípade akéhokoľvek posunu, či už
k lepšiemu alebo k horšiemu...“ prikázal mu jej majster.
Čakali.
Nevedela, ako dlho, no
v nej samej to vyvolávalo nebezpečný nepokoj.
***
Stáli tam už takmer dva
dni a stále nenastala žiadna zmena.
Nemohli sa ani spojiť s povrchom planéty, aspoň nie zvyčajnými
cestami, no majster už o niečom uvažoval, o niečom, čo zrejme nebolo
tradičným prístupom.
Nič sa nezmenilo. Vtedy
jej majster vydal jeden pomerne neobvyklý príkaz.
„Budeme to musieť urobiť
odtiaľto, Rex... Buďte pripravený na presun...“
„Áno, pane...“
„Majster, čo máte
v úmysle, ako chcete...“
„Pod so mnou, Theia...“
prikázal jej.
Spoločne opustili mostík.
„Čo budeme robiť,
majster, ak to takto bude pokračovať nemáme najmenšiu šancu pokročiť...“
skutočne to nevyzeralo veľmi nádejne.
„Len chvíľu, vydrž, len trpezlivosť,
maličká... dostaneme sa k tomu...“ opäť ju tak nazval.
Od toho posledného razu,
keď to urobil, ubehlo už dosť času, no možno to znamenalo, že sa s ňou už
opäť mieni zhovárať dôvernejšie, lebo aj keď spolu vychádzali dobre,
v poslednom čase si držal väčší odstup a viac ho vnímala ako majstra,
než ako toho príťažlivého mladého muža, s ktorým mala možnosť lietať
a učiť sa.
Prešli spolu na jednu zo
z menších spojovacích chodieb. R2 bol s nimi. Skywalker ho poveroval
rôznymi úlohami, no prevažne meraniami a práve ho požiadal, aby vypočítal
najvhodnejšie miesto. Čo droid urobil viac než ochotne.
„Ďakujem, R2... Tu
počkáš, vieš, čo máš robiť, keby sa veci skomplikovali...“ Ozvalo sa súhlasné pípnutie a Skywalker
mu ešte niečo pošepol. To spojenie medzi nimi bolo silou, ktorá sa dostávala až
k nej, silou, ktorej chcela veriť. To sú tie putá, ktoré nemôžu nikoho
poškodiť, takto to teraz vnímala a on ju to tak učil.
Potom sa obrátil
k Thei.
„Obrátim meditáciu tak,
aby sme sa dostali dovnútra, tak aby sme videli spoločnými očami...“
To bola technika, menej
využívaná, nepochybne pod vplyvom toho, že rytier jedi potreboval neskutočné
množstvo sily na to, aby ju dokázal vôbec otvoriť a vyžadovalo si to,
zvyčajne aj asistenciu jednej či viacerých osôb, v závislosti od úlohy.
Nerobievalo sa to veľmi
často, lebo sa táto technika až priveľmi spájala s temnejšími druhmi sily.
Aspoň ona sa nestretla s nikým, kto by si ju zvolil. No nebolo jej cieľom
spochybňovať jeho rozhodnutia, potrebovali sa tam dostať, potrebovali zistiť,
či je majster Windu na tej základni a kto získal druhú časť skrinky.
A takisto si
vyžadovala aj vstup do určitej fázy spánku, aby bolo možné sa oslobodiť od
iných negatívnych dôsledkov.
„Pomôžem vám, ako len
budem môcť...“ bola pripravená to podstúpiť, nasýtiť bohov a podstúpiť
obeť, ako sa to zvyklo v takýchto prípadoch hovoriť. Bolo to staré
príslovie, ktoré používali prevažne na Naboo a jeho význam sa menil pod
vplyvom rôznych okolností,
Jednou rukou sa dotkol
steny. Druhú podal jej. Ich dotyk, akoby bol tým jediným spojivom, ktoré dokázala
vnímať tak intenzívne, ako to len bolo možné.
„Zasiahni, len pokiaľ to
bude nevyhnutné...“ nebola to žiadosť,
ale príkaz.
„Áno, majster...“
súhlasila s tým no dosť neochotne, táto technika ho mohla nebezpečne
vyčerpať, takmer až za hranicu ľudských síl.
Sledovala jeho postup, vo
svojej podstate odvážny a jeden z tých jasných dôkazov toho, že ho
sprevádza veľká sila, ktorá však môže vyvolať aj množstvo iných znepokojujúcich
otázok.
Ten prúd akoby dokázal
jeho samého stiahnuť na dno, ak si nedá pozor a príliš sa odovzdá tomu
pocitu, tomu lákavému volaniu moci.
Tam niekde, akoby práve
narastala temnota a ich spojenie sa zachvelo, kdesi tam medzi jednou
a druhou prekážkou.
Prešiel ňou, prenikol do
cudzieho vedomia, bolo to ako pád do ľadovej rieky, v ktorej nie je možné
dýchať ani myslieť. A jediné spojenie, ktorého sa držal, aby ostal pri
vedomí bola ona.
Pohol tou silou cudzími
rukami, pomaly, neúprosne a čo najrýchlejšie zastavil mechanizmus.
No nehýbal sa, akoby tá
sila bola lavínou, ktorá by mohla jeho samého uväzniť.
„Majster, už by ste sa
mali vrátiť... majster...“
Nereagoval.
Anakin.
Zavolala ho
prostredníctvom svojej sily, potiahla za to spojenie, až potom pocítil slabší
stisk jeho ruky.
Prosím,
Anakin, vráť sa ku mne... musíš sa vrátiť...
Jej vnútorný hlas znel
naliehavo a on pomaly naňho reagoval, pomaly reagoval na jej túžbu, po
jeho návrate, na jej strach o jeho vedomie, ktoré putovalo nebezpečnou
úrovňou moci.
Držal sa toho spojenia,
počas toho pomalého nádychu, keď sa jeho ruka náhle oddelila od jednej z tých
stien.
Ostal stáť na nohách, no
bol bledý a istý čas takmer akoby ani nedýchal.
„Majster, ste v poriadku?“
„Áno, maličká, som
späť...“ nekomentoval to ako ho volala ani to, aké pocity, na to používala,
pracovala s nimi tak ako jej to navrhol počas ich prvých lekcií a aj keď
to opäť nebol štandardný postup, fungovalo to a jej to stačilo.
„Generál Skywalker,
erupcia sa utíšila, aké sú vaše ďalšie rozkazy, máme pokračovať v....“
„Áno, kapitán Rex,
pokračujte, pridáme sa k vám...“
***
Získali druhú polovicu
skrinky a oslobodili majstra Windu. Momentálne nebol schopný ničoho iného,
len ležať v nemocničnej časti v opatere
lekárskeho droida, dostal dosť silné lieky.
Aj Theia bola tam, sedela
na rozkladacom lôžku. Takisto pod vplyvom liekov, no na rozdiel od neho pri
vedomí. Hlava jej však občas mierne klesla, nepochybne kvôli ich vplyvu.
Popálila si ľavú ruku, keď
bojovali s generálom Grievousom, ukázalo sa, že záujem temnej strany o tú
skrinku je väčší než čakali aj oni sa mi sa medzi sebou akosi nevedeli zhodnúť
na tom, kto ju prinesie a bude sa môcť popýšiť zásluhami tohto druhu.
Darth Maul, nebol
očividne v stave, aby sa mohol zapojiť do boja, no jeho vedomie bolo na
tom mieste istý čas prítomné, no len dovtedy, kým Skywalker a Grievous spolu
začali bojovať. Potom ho už necítila. No stalo sa niečo iné omnoho
nebezpečnejšie.
Odhodil ju a ona spadla,
vytiahla ju dostatočne skoro na to, aby nastalo vážnejšie poškodenie, no aj tak
to bola bolesť nad bolesti.
Pamätala si však, ako jej
majster pomohol dostať sa do lode, nepoveril tým nikoho iného, urobil to
osobne, bol jej oporou počas toho obdobia, keď bola v šoku... jeho sila
upokojila to rozbúrené more jej pocitov.
No už to bolo preč, ruku
mala obviazanú a nič už necítila. Grievous unikol, no mali skrinku aj
majstra Windu, dalo by sa povedať, že misia bola viac než úspešná.
Skywalker sa po vybavení
formalít na mostíku vrátil späť k nej.
„Ako sa darí zraneniu z boja...“
„Veľmi dobre, majster...“
ukázala mu svoju obviazanú ruku. „Proces liečby sa už začal, bude to obnovené
skôr, než sa vrátime na domovskú základňu...“ šlo našťastie len o povrchový
dotyk, vo veľmi malej oblasti, stačila len aplikácia bežného obnovovacieho
séra, určeného na malé poškodenia tohto druhu.
„Mrzí ma, že došlo k tomu...“
„To sa stáva, hlavne na
planétach ako je táto, je každý krok veľkým rizikom... S Grievousom sa
ešte porátame, toho sa neobávaj, neunikne, nakoniec ho dostaneme...“
„Áno, majster...“
Oprela si hlavu o jeho
plece a privrela oči, možno jej skutočne mohli toho dať menej, lebo sa jej
už skutočne začínali zatvárať oči... a ruka začínala byť trochu ťažšia než
predtým.
Chcela sa odtiahnuť, keď
si uvedomila, že ... no jeho ruka ju zastavila.
„Môžeš ma volať, Anakin,
maličká, už to môžeš bez obáv vysloviť aj nahlas, poslúchol som ťa, keď si ma
zavolala a ja som poslúchol, teba keď si ma potrebovala, pomohol som ti
uniknúť temnote... To už niečo znamená...“
Spomínala si na to,
poslúchol ju a pomohol jej, keď bola blízko toho prúdu lávy, stálo ho to
cenné sekundy, počas ktorých Grievous unikol, no ona tomu vtedy nemohla
zabrániť, no bez jeho pomoci by neudržala rovnováhu, nebolo by to len malé
zranenie... Nevedela, či ho má obdivovať alebo sa naňho kvôli tomu hnevať, že
to puto, ktoré si vytvárali bolo silnejšie ako povinnosť.
„Anakin...“ zopakovala takmer
už v polospánku, stále ešte na rozmedzí tých dvoch protichodných pocitov.
„Spi maličká, dôležité je
prežiť, aby sme mohli ďalej bojovať, aby sme v tých ďalších bojoch,
získali to, čo sa nám teraz môže zdať stratené... najprv musíme žiť...“
