Vtedy som verila 13. kapitola 1/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

 Pre Farah a Petriku.

Držala v rukách jednu z tých šálok, do ktorých si ráno pripravili čaj. Bola to vskutku jemná práca, biele šálky s hadím vzorom, nenápadným a vcelku jemných s malým erbom na zadnej strane.

Celý čajový servis pôsobil, akoby pochádzal z inej doby, každý jeden kúsok bol súčasťou histórie, cítila jemné odtiene mágie, prechádzajúce jednotlivými časťami. A práve teraz jej bolo dovolené ho používať tak, akoby jej patril.

Zdalo sa jej, že ho už niekde videla, že už mala tú možnosť sa s ním stretnúť, aj keď sa nikdy priveľmi nezaujímala o čarodejnícke rodiny.  No už pomaly začínala zvažovať tú možnosť, že sa pokúsi zistiť toho ešte viac o svojom predkovi, nepochybne to bolo spojené aj s tým, že mala podozrenie, že Tom ju možno vzal na milosť vďaka nemu. No nikto jej to nepotvrdil ani nevyvrátil, boli to len jej nepotvrdené domnienky.

„Má v sebe mágiu?“ opýtala sa Toma. Také veci mohli byť aj do istej miery nebezpečné, no čaj s týchto šálok chutil priam lahodne, akoby ešte zvýraznil jeho chuť.

Prežívali práve teraz jedno z tých pokojných rán, Tom čítal Denného Proroka, ona Čarodejnicu.

Spoločne jedli a chystali sa ísť na prechádzku. Tom jej sľúbil, že jej ukáže pár miest, ktoré majú v sebe ten zvláštny náboj, ktorý už mala možnosť cítiť, že by spolu možno mohli zistiť, čo sa za tým skrýva, okrem iného...

Ich ráno bolo príjemné, jej obavy sa rozplynuli, bol s ňou a nič nenasvedčovalo tomu, že by chcel byť opäť jej nepriateľom.

„Iba fragmenty, no nič škodlivé... Aspoň nie v súvislosti s nami... Povedzme, že môžeme ťažiť z toho dobrého čo je v nich... Väčšinu z nich som našiel na svojich cestách, sú to len také drobnosti z toho, čo kedysi vlastnila moja rodina... Do toho druhého čajového servisu mi ešte chýba pár kúskov, no mám už určite indície...“ ukázal jej zložitú mapku v ktorej boli označené mestá, o ktorých ona sama zatiaľ ešte ani len nepočula. No šlo o čisto čarodejnícke záležitosti, ktoré zrejme unikli jej pozornosti.

„Všetky tie miesta sa ešte chystáš navštíviť?“

„Áno, predpokladám, že počas letných prázdnin na to budem mať viac času... a potom si budeme môcť urobiť aj čajové more...“

To ju vskutku zaujalo, nachádzala v tom istý druh voľnosti, istý druh osobitného skúmania. Spojeného so starými čajovými rituálmi. Cítila sa vďaka tomu takmer ako doma, to spojenie medzi nimi, akoby nadobúdalo na intenzite.

Počítal s tým, že vtedy ešte budú spolu?

„Ak by ťa niektoré z tých miest zaujalo, môžeme tam ísť spolu... predpokladám, že by to mohlo výrazne obohatiť tvoju vlastnú objaviteľskú cestu...“

Skutočne to povedal? Naozaj ju pozval? Chce, aby s ním...

Snažila sa nepôsobiť priveľmi nadšene, skôr zachovávala určitú mieru odstupu.

„Ešte presne neviem, čo sa bude diať, ale budem tú možnosť zvažovať...“ povedala hrdo, nepochybne pod vplyvom toho, že ich vzťah v pokoji ešte ani raz tak dlho nevydržal.

Pomaly zložila tácku späť na tanierik.

A pohľadom prešla potom liste, ktorý stále ešte zotrvával v neotvorenom stave.

Tom meno svojej rodiny dosiaľ nevyslovil a ona sa ho na to nepýtala, bolo to medzi nimi dosť dobré na to, aby si robila starosti s menami a podobnými záležitosťami. Bola rada, že našiel tú chýbajúcu časť so seba, ktorá zrejme neustále zotrvávala v jeho mysli, podobne ako v mysliach, tých, ktorý túžia odhaliť tajomstvo svojho pôvodu.

„Si zvedavá, však?“

„Trochu...“

Pripustila tú možnosť, že ju to zaujalo, nepochybne nebola jediná, kto by túto možnosť považoval za lákavú. No predpokladala, že mu ešte nejaký čas potrvá, kým sa odhodlá na jeho prečítanie.

„Dnes večer ho otvoríme, po návrate z výletu... Myslím, že práve tu je to najlepšie miesto, kde by sa to malo urobiť...“ povedal to, akoby o nič nešlo, no v jeho pohľade zaznamenala istú nepatrnú zmenu.

A aj ju začlenil do tejto preňho dôležitej udalosti, čo považovala za dobré znamenie a za prejav dôvery.

***

Temnota. Jej neúprosný dotyk.

To cítila, keď stáli tam.

V blízkosti akýchsi útesov, ktoré neboli len obyčajnými útesmi, ako mala možnosť vidieť. Bola tam jaskyňa.

Už len svojím tvarom vzbudzujúca istú formu znepokojenia.

„Bojíš sa?“

„Nie...“  odpovedala až príliš rýchlo, no ešte stále sa chvela, ani nie tak strachom, ako rozrušením, ktoré spôsobila energia prichádzajúca odtiaľ. No aj tak uvítala, oporu jeho objatia, možnosť opäť pocítiť jeho dotyk.

Jedna stopa mágie prechádzala tam, bola mocná výrazná a tá druhá akoby dobrá a neškodná sa tiahla ďalej, do istej miery sa križovali, akoby jedna kedysi vrazila do druhej a už sa nedokázali viac rozdeliť.

„Nič hrozné tam nie je, bol som tam kedysi... s dvomi deťmi, ktoré som mal strážiť...“ v jeho hlase cítila istý druh krutej radosti.  

„To čo je skutočne dôležité je tu...“  nasmeroval ju na miesto, ktoré bolo priam mystické vo svojej podstate.

 „Áno, máš pravdu, tam sa tie sily stretávajú... akoby jedna k druhej patrili, ale zároveň tú jednu, akoby niečo navždy poznačilo...“  ukázala na miesto, ktoré ich spojilo do jednej časti, na zdroj tej sily, ktorá toto miesto obklopovala.

„Áno, iste, je to istý druh harmónie svetla a tmy... miesto, v ktorom spolu svetlo a tma môžu pokojne uzavrieť spojenectvo bez večného boja...“  bolo to jedno z tých miest, kde takýto druh súladu bol možný.

***

Urobili si piknik na jednom z tých miest, ktoré boli v tomto ohľade úplne bezpečné, ďalej od hlavnej línie.

Cítila v sebe tú novú energiu, všetka únava tých posledných dní, bola preč, to miesto, akoby v nej samej prebudilo istý druh znovu nájdenej bezstarostnosti.

A nemala možnosť si zo sebou odniesť aj ten pocit, Tom pre ňu získal časť tej energie do hlavolamov, bola presvedčená o tom, že hlavolamy poznačené ňou budú výnimočné, do toho nového projektu, ktorý im zadali na Magických hlavolamoch sa budú skvele hodiť. Nezabúdala ani na tú malú súťaž, ktorú mala stále na starosti, bolo nutné vytvoriť nové, ako minuloročná víťazka by sa na tom mala naďalej podieľať. 

predchádzajúca kapitola  nasledujúca časť