varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Pre Henry.Wilde
„Pán pro... Severus...“ skúsil
to, keď spolu na druhý deň sedeli v miestnosti voľnosti a mali za
sebou ďalšiu z ich pravidelných lekcií. Jeho učiteľ trval na tom, že už
môžu pokračovať.
Nezaoberali sa žiadnymi
obrannými kúzlami ani útokmi, len skúšali pracovať s Harryho pocitmi,
ktoré by sa dali využiť v jeho prospech, ako mu to bolo predtým neznačené.
A darilo sa im pomerne
dobre. Zdalo sa, že konečne našli niečo, čo by mu skutočne mohlo pomôcť
zvládnuť spojenie s Temným pánom. No Snape oddychoval častejšie a jeho
útoky, na Harryho myseľ neboli až také prudké ako zvyčajne. Prete sa Harry
snažil ho čo najmenej zaťažovať a všetko zvládnuť v čo najkratšom
čase.
Snape k nemu pomaly zdvihol
zrak. Nepochybne si zvykal na to, že sa pokúsil prelomiť aj túto bariéru.
Jeho milenec to nijako
nekomentoval, no ani mu to nezakázal, preto bol stále ešte svojím spôsobom
spokojný s daným stavom.
„Syn Temného pána, on... aký
vlastne je? Viem, že ste ho nevideli bez masky, ale počas tých útokov, sa musel
prejaviť nejakým spôsobom...“ už o tom začal rozmýšľať a keby
neoslavovali narodeniny, už by to urobil omnoho skôr. Nechcel narušiť pokoj
toho dňa, nechcel myslieť na to, čo sa mu zrejme neodvážili povedať. Mal pocit,
že Temný pán sa akosi príliš rýchlo uspokojil s tým, že ho nedostal. To
ticho v ňom samom vyvolávalo istý druh nepríjemného napätia.
„To je jedna z tých otázok,
ktorú si kladiem aj ja sám, Harry. No nebol som v skupine, ktorá bola
najbližšie k nemu, Temný pán mu vybral za spoločníka Luciusa...“ znelo to,
akoby mu to robilo starosti. „To, že sa vrátil so zdravou, kožou a že ho
dokázal udržať na uzde, už o niečom vypovedá... no nemal som možnosť sa
nič dozvedieť, kvôli mojej indispozícii a kvôli tomu, že Temný pán ma
dosiaľ ešte nepovolal späť... No predpokladám, že v dohľadnej dobe, sa
opäť stretneme...“
Takmer prepočul to, že ho
oslovil menom, urobil tak potichu, aspoň čiastočne to zmiernilo ten Harryho
nanovo sa prebúdzajúci hnev.
„A vás to veľmi neteší, že vaša
dôveryhodnosť klesá, že vám ešte neodpustil...“ odsekol opäť čiastočne útočne.
„Nie, Potter, je to
v poriadku, tak ako to je. Momentálne sa už ani nemôžem dostať vyššie, na
to je potrebné vykonať omnoho väčšie obete, nenávidel by som sám seba za to, čo
by som musel urobiť, aby som bol prvým v jeho kruhu... aby sa vo mne
videl, Potter, to je vec, ktorej sa chcem podľa možnosti vyhnúť... na tak dlho
ako to bude len možné...“
„Ale vy to chcete, chceli ste
predsa... vždy ste chceli...“ vedel, že to znie ako obvinenie, no nezáležalo mu
na tom, opäť čelil tým pocitom, ktoré jeho samého priviedli na nebezpečnú
cestu.
„Vy nie ste tým, komu by som sa
mal s takýmito záležitosťami zverovať. Už aj tak som toho povedal, viac
než by som mal... Skôr než odtiaľto odídeme, budeme musieť urobiť isté
opatrenia...“
„Neveríte mi, vy mi neveríte?“
Harry prudko vstal.
„A vy mi veríte, Potter? Práve
teraz to tak, nevyzerá...“
„Neviem, ja, mrzí ma to... ja
len... Keď hovoríte o ňom ste iný...“
Nevedel prečo sa vždy nechá
zlákať, prečo vždy dovolí hnevu, aby ho ovládol.
„Isteže áno, isté veci v našom vzťahu musia byť
neporušené, inak by som nemohol vykonávať svoju úlohu tak ako doposiaľ, sám
sebe musím dovoliť, voči nemu vystupovať istým spôsobom a tejto úlohy sa
držať aj tu... v chránenej oblasti... Neočakávam, že práve vy to
pochopíte... “
Tie slová ho bodli na tom
správnom mieste.
Harry nevedel, či tomu dokáže
presne porozumieť. Či sa vôbec prenesie cez to všetko.
„Ak ešte máte nejaké otázky,
poponáhľajte sa, zdá sa, že na dnes už hodina skončila...“ upozornil ho Snape.
Harry sa vrátil späť
k tomu, čo chcel vedieť, skôr než sa zamotal do záležitostí, do ktorých mu
nebolo dovolené poriadne nahliadnuť.
„Chcel mňa, ako je možné, že je
spokojný s tým, že nateraz sa stiahol?“
„To bolo súčasťou plánu, Potter
a nestiahol sa, nie tak, akoby ste čakali... No to je záležitosťou
riaditeľa, stratégie tohto druhu má na starosti, on nie je vašou úlohou sa
zaoberať podobnými úvahami.“
„Zaútočí znovu?“
„Potter...“
„Zaútočí?“ zopakoval tvrdohlavo.
„Nechcete to vedieť, Potter...“
„Harry...“ dovolil si ho
opraviť, lebo mu omnoho viac vyhovovalo, keď ho tak nazval.
Miatlo ho to, čo sa v jeho
mysli spájalo v súvislosti s týmto mužom, nevedel, akoby sa mal
k tomu postaviť.
„Povedzme, že sme mu na istý čas
dali niečo, na čo preorientuje svoju pozornosť... dovtedy máme ešte čas na podniknutie ďalších
krokov. Nateraz môžete byť pokojný, aspoň na istý čas, budeme mať dostatok času
sa pripraviť, na to čo by mohlo ešte relatívne prísť. “
Harry musel uznať, že stratégie
tohto druhu sú nad jeho sily. On by nevedel premýšľať takýmto spôsobom.
***
Pršalo.
Obloha sa zatiahla a začínali
sa objavovať aj blesky.
Harry stál pri ohne, hľadel na
utekajúcich ľudí, niektorým vietor začal strhávať dáždniky. No väčšina z nich
sa stihla dostať do bezpečia včas.
Profesor Snape spal, no on ostal
v jeho izbe, ich hodina ho unavila viac než bol ochotný priznať. A Harry
mu musel pomôcť aj s obväzmi, ktoré ešte stále potreboval, keďže šlo o zranenie,
ktoré si vyžadovalo viac starostlivosti než len bežné zranenia spôsobené
mágiou.
Harry si už prezrel všetky svoje
darčeky, oblečenie, sladkosti, a práve teraz na Snapovej posteli zotrvávala
nová príručka týkajúca sa metlobalu. Nové upravené vydanie.
Zistil, že Severus toho vie viac
než dosť o tomto športe, už takmer zabudol, že aj on má kvalifikáciu na
rozhodovanie metlobalových zápasov, snažil sa vymazať si túto skutočnosť z mysle,
odkedy to bol práve on, kto rozhodoval počas jedného z tých zápasov, ešte
počas jeho druhého ročníka, a vôbec ho neprekvapilo, že túto príručku,
ktorú Harry dostal od Hermiony, dosť skritizoval za chabé spracovanie.
Díval sa na zložité manévre
jedného zo stíhačov, ktoré Snape označil za vskutku pozoruhodné aj napriek jeho
výhradám k publikácii samotnej. A Harry sa pohrával s myšlienkou,
že niečo z toho, možno vyskúša, ak bude mať možnosť opäť hrať, na Rokforte
človek nikdy nevedel, čo všetko by sa mu ešte relatívne mohlo postaviť do
cesty.
Snape mu naznačil, že niekedy
rád lieta, ak má k tomu príležitosť, čo predtým nepovažoval za niečo, k čomu
by mal mať profesor elixírov kladný vzťah.
