varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
***
Sirius
Black, nový Temný pán? Ďalší pokus o prevzatie moci? pokračujte na strane 3...
Takýto titulok mal jeden
z článkov, v Rannom Prorokovi. Harry sa radšej už ani nepozastavoval
nad teóriami tohto druhu.
Odložil radšej noviny nabok
a venoval sa svojim slaninovým vafliam. Snape sedel vedľa neho, chutilo
mu, čo Harry považoval za dobré znamenie. Obaja ochotne zjedli všetko, čo mali
na tanieri.
„Budete si ešte niečo priať,
Harry Potter pane?“
„Nie, ďakujem, Dobby...“ už sa
vzdal tej možnosti, že by ho mohol odhovoriť od toho, aby ho oslovoval len
Harry, už mu to raz povedal, keď za ním bol Harry v kuchyni, no zjavne
bolo preňho ešte stále ťažké, zbaviť sa tohto druhu formálnosti.
„A vy pán profesor, pane...“
„Nič viac, nepotrebujem, Dobby,
ďakujem...“ povedal Snape, tak ako zvyčajne, mal už po ruke aj svoju rannú
kávu.
„Bol by som rád, keby ste mi
dnes robili spoločnosť, Potter, ak máte čas, namiesto našej zvyčajnej lekcie,
sa mi dnes zíde vaša asistencia...“ pozrel na Harryho.
„Áno, samozrejme, pán profesor,
rád vám so všetkým pomôžem...“
„Nemyslite si, že je to
z mojej iniciatívy, ale riaditeľ trvá na tom, že vzhľadom na moju
momentálnu... povedzme, že pomalosť, je nutné, aby som so sebou niekoho vzal...“
objasnil mu Snape pomerne ochotne, Harry si z toho nič nerobil, poznal
jeho dôvody a bol zmierený s tým, že on tak ľahko neprizná nič
z toho, čo bol už aj Harry ochotný pripustiť.
„Budete po celý čas pod
ochranou, Potter, nebudete hovoriť s nikým iným a nikto vás
neuvidí... Predpokladám, že tomu veľmi dobre rozumieš, Harry?“ to bola
podmienka s ktorou počítal. Opäť mal byť na istý čas len duchom, no bolo
to lepšie, než keby len zostával doma nečinne čakať.
„Rozumiem, pane...“
Svojím spôsobom sa na to aj
tešil, že mu bola prejavená dôvera tohto druhu.
„A čo sa týka zvyšku prázdnin,
môžete pokojne môžeš chodievať von za tých istých podmienok ako doteraz, no
predpokladám, že si uvedomujete, čo všetko je v stávke a aj to, že
strata mojej dôvery by vás mohla vyjsť draho...“
„Budem sa snažiť ťa nesklamať,
Severus...“ už si začínal zvykať aj na to, ako pokračovali niekedy
formálnejšie, inokedy osobnejšie, zatiaľ takpovediac podľa nálady.
Kuchyňu zanechali v Dobbyho láskavej
starostlivosti a obaja sa pripravili na odchod.
***
Všímať si okolie a nevzďaľovať
sa od svojho spoločníka.
To bolo jeho úlohou, keď
spoločne prechádzali po úzkom horskom chodníku.
Harrymu bolo vysvetlené, že
Snape potrebuje získať jednu prísadu, do Felix felicis, ktorú nie je možné kúpiť. A nachádza sa
len na istých miestach, nie práve najprístupnejším, s iným prúdením mágie.
A on mu mal len robiť
spoločnosť v prípade potreby použiť prenášadlo, ak by sa náhodou veci
skomplikovali.
Opäť sa kvôli tomu cítil
čiastočne previnilo, keďže jedna dávka skončila tak neslávne práve vďake nemu.
A nebol to vôbec jednoduchý výstup, ani preňho, keďže práve teraz platili
isté obmedzenia, kvôli ktorým nebolo vhodné na seba priveľmi upozorňovať.
Kráčali prevažne mlčky, všetku
svoju silu sústredili na výstup.
Vzduch tu bol čistejší než
v meste, slnko príjemne hrialo, Harry pohľadom každú chvíľu kontroloval
Snapa.
Obával sa, či to nebude nad jeho
sily, no profesor sa dosiaľ držal viac než dobre a on bol pripravený mu
kedykoľvek pomôcť.
Dostali sa až na koniec tej
horskej cesty, k akýmsi stromom, za ktorými Snape určitý čas hľadal.
A napokon bol odmenený,
drobnou rastlinkou, umiestnenou kdesi úplne na okraji. Zohol sa a opatrne ju
odtrhol.
Harry pocítil, ako sa niečo
stalo, ako vzduch náhle ochladol. A niečo, akoby obtrelo o jeho tvár.
„Čo si skutočne myslíš
o čiernej mágii, Harry...“ opýtal sa, ho keď sa dostali na vrchol.
Naposledy spolu hovorili
o temnote.
No Snape zrejme tieto dva pojmy
nepovažoval za úplne totožné.
A práve teraz mal možnosť spoznať ten rozdiel.
Tá rastlinka bola temná, sama
o sebe aj napriek tomu, že sa nepoužívala do elixíru, ktorý nemal nič
spoločné s čiernou mágiou. Bol upozornený na to, že môže vyvolávať istý
druh nebezpečných vízií u oslabených jedincov, práve preto bol teraz tu,
aj keď to Snape odmietal priznať, ten útok mu odčerpal viac síl, než on sám
čakal. A práve teraz naňho mohla dopadnúť ich ťarcha.
„Nie, som si istý, obrana proti
nej, to bol vždy predmet, na ktorý sme sa všetci tešili, no pochybujem
o tom, že sme vôbec vedeli, čo znamená, čo skutočne môže znamenať čeliť
tomu v reálnom svete...“
„Mágia presahuje možnosti
nejakého predmetu, Potter, je prítomná všade, vo všetkom, čo sa nás dokáže
dotknúť... čo nás zasiahne hlbšie, než čokoľvek iné... Práve teraz niečo
vidíte, Potter?“
„Nie, pane...“
„Tak sa dívajte mojimi očami...“
Snape nechal padnúť tú zábranu
medzi nimi.
Tma.
A potom zrazu svetlo.
Akýsi stôl a na ňom znaky,
vryté do dreva detskými prstami.
Krik.
„Zober si ho, zober si to
prekliate... a vypadni!“
Prudké zabuchnutie dverí.
„Mama...“
„Severus, ostaň tam, ostaň...“
„Nie, mama...“
Pocity blízke strachu a bolesti.
Nestabilita mágie prejavujúca sa trasením stola. A potom pohľad do
matkinej tváre.
Rozbitej. Zničenej.
Šok.
Chvenie. Mágia všade, naokolo
topil sa v nej.
Harry cítil ako pevne zovrel
jeho plecia.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola
