Pradiarska ulička 49. kapitola

 na motívy filmu: "Dom pri jazere"
varovanie: romantika



obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...

Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.

„Prišiel si...“

Potter sa ochotne ponáhľal k nemu, keď prešiel za ochrannú hranicu.

Snape mierne nadvihol obočie.

„Očakával si snáď, že ťa tu nechám len tak s naším nevyrovnaným Aileasom... Bolo mojou povinnosťou presvedčiť sa o tom, že si neutrpel vážne popáleniny...“

Harry mu venoval úsmev.

„Som predsa pán drakov...“ pripomenul mu ten svoj novonadobudnutý titul, už mal nárok na to, aby ho mohol používať.

„Áno, ale tento drak patrí mne...“ vyhlásil Severus pomerne samoľúbo, zrejme aj pod vplyvom toho, ako ochotne sa aj Aileas ponáhľal k nemu.

Hneď sa aj vyšplhal po jeho ruke, akoby sa vôbec nič nedialo a nemal tie svoje nervózne stavy. Nezanechával pritom za sebou bolesť len akési zvláštne teplo a on si zrazu pripadal mladší, silnejší, než kedykoľvek predtým. Akoby všetka tá únava z posledných rokov bola preč. Zmazaná tou nádejou, ktorú mu dali oni, jeho rodina.

„Doma je všetko v poriadku, deti a Hermiona?“

„Áno, iste, môžem ťa ubezpečiť, že Grangerová to má pod kontrolou. Nenechal by som ju s nimi, keby som o tom pochyboval.“

Harry prikývol. Spokojný s jeho odpoveďou.

Aileas naňho hľadel tými svojimi dôverčivými očami. Odovzdaný do jeho rúk. Spokojný s tým, že je to práve on, kto ho môže držať.

Nevedel čím si získal jeho lásku, prečo práve k nemu sa hneď primkol, no keď uvidel stopy po vytrhnutých šupinkách na jeho chrbte, dospel k tomu druhu pochopenia, ktoré zahnalo všetky podozrenia.

Aj on musel bojovať o svoje miesto, aj on cítil, že je sám proti všetkým.

„Opäť sa doňho pustili starší...“

„Asi, áno, mrzí ma to, ale vieš, že nemôžem byť...“

„Áno, viem ako to chodí...“ rozumel tomu viac než by si prial, a vedel, že nemôžu byť stále s ním, že nemôžu zaňho vyhrať všetky boje.  Nikto presne nevedel, ako dlho bude platiť súčasný zákon a výnimka, ktorá bola Potterovi udelená.

Aileas sa musel naučiť postarať aj sám o seba v prípade tej možnosti, že by sa musel vrátiť k svojim. Nepotešilo by ho to, no vedel, že musí počítať aj so stratou tohto druhu.

 „Jedol si?“ opýtal sa svojho priateľa.

Pripadal mu akýsi bledý, takmer až vyčerpaný.

„Áno, trochu...“ pripustil mierne previnilo.

„Tak to budeme musieť napraviť, priniesol som niečo pre teba, aj pre Aileasa, aby sa aj on mal čomu venovať...“ ukázal Harrymu dve balíčky.

Jeho partnera to očividne potešilo.

„Vitaj doma, Severus...

Harry ho na privítanie pomaly pobozkal, tak aby pritom priveľmi nezatlačil na Aileasa.

To boli slová, ktoré boli preňho ešte stále vzácnosťou, tie slová, na ktoré si ešte stále zvykal.

A to, že niekto naňho čakal, že bol vítaní a po prvý raz si doprial ten pocit, ktorý v ňom samom prebúdzal ten druh radosti, ktorej sa tak dlho bránil, tej rovnováhy, ktorú pociťoval aj bez bariér, ktoré si vytvoril, jeho rodina bola za nimi, v takej miere, do akej im to dovolil a Potter bol práve tou osobou, ktorá sa mohla v príhodnej dobe dostať čo najbližšie. 

Sedeli spolu pri ohni, opekali slaninu, pred sebou mali chlieb, Aileas sa spokojne krútil okolo nich.

Preberali spolu všetko, čo mali možnosť zažiť a on s istými obavami skonštatoval, že Potter sa opäť pustil do nejakého riskantného obchodu.

A okrem toho aj tú novú záležitosť, ktorá sa práve dnes dostala do správ.

„Myslíš, že nejakí temní čarodejníci... že to začína odznovu...“ to bolo zrejme dôvodom toho, že Potter si dnes nedoprial svoju zvyčajnú porciu, no práve teraz až príliš dychtivo hľadel na svoj chlieb.

Hovorilo sa o akomsi nebezpečnom pohybe temných síl v zahraničí o nových pokusoch o prebratie moci.

„Temná mágia čarodejníkov priťahuje už celé storočia, Potter, nemysli si, že tento boj zmení niečo, čo je tak hlboko v nás... v podstate v počiatkoch toho, čo vôbec dokážeme mágiou pomenovať...“  nateraz ho netrápil tento pohyb temnoty, očakával, že k tomu raz aj tak dôjde, že isté vplyvy neostanú zabudnuté a isté osoby, sa budú chcieť dostať na uvoľnené miesta.

„Ale je príliš skoro a čo... ak ... niekto...“

„Ak sa to stane, budeme tomu musieť čeliť, no nemyslím si, že je to pohyb tohto druhu... skôr ide len o isté rituály, ktoré môžu možno znepokojiť isté autority, ale pre nás sú ešte stále len vzdialenou hudbou... Keby to bolo vážne, nesedeli by len tak pohodlne vo svojich kreslách a prepadli by panike, ako to majú vo zvyku... “ vysvetľovať Potterovi, čo znamená dotknúť sa mágie tohto druhu nebolo práve teraz najvhodnejšie, no bolo viac než jasné, že ho bude musieť upokojiť, skôr než nedôjde k nenapraviteľným škodám.

„Ale je to zlo, je to... predsa...“

„Je to temnota, Potter, nič viac než prirodzené rozdelenie síl...“ neočakával, že to prijme ľahko.

Pod vplyvom svojej výchovy a riaditeľovho láskavého vplyvu, nechápal tie drobné rozdiely, ktoré on sám považoval za podstatné. Čo sa jeho týkalo, ani kontakt s oboma súčasťami mágie, nezmenil jeho názor na tieto záležitosti. Potter to možno tak necítil, ale mnohí iní nepovažovali občasné vplyvy temnoty za takú zásadnú vec.

„Zdá sa, že sú stále ešte veci, ktoré by som ťa mohol naučiť...“

„Takže si sa ešte nevzdal toho svojho záujmu o čiernu mágiu?“

„Nevzdal som sa záujmu o mágiu a jej druhy, niektoré pripúšťam, že nekonvenčné roviny mágie.“

Dokázal by sa pustiť do ťažkej teoretickej debaty, no pochyboval, že by práve to teraz zahnalo Potterove obavy.

Rozumel jeho zdeseniu spojeného s tým, že čarodejnícky svet nebude odteraz bezpečným miestom, len preto, že sa im podarilo eliminovať jednu z hrozieb. No bolo svojím spôsobom sympatické, že on tak rýchlo uveril niečomu takému.

„Ak temnotu vyhodíš oknom, vráti sa späť aj cez komín...“ vyjadril sa v terminológii, ktorej by snáď mohol rozumieť. Čo však neznamenalo, že znevažoval výsledok ich spoločného boja. No časť z neho vedela, že ak by nebol Temný pán až natoľko neoblomný, čo sa týkalo istých záležitostí, čarodejníci by pred všetkým radšej zatvorili oči. No to bolo súčasťou jednej z tých ak teórii, ktoré by neboli pre Pottera prospešné.

On potreboval úplne iný prístup a Severus už vedel, čo by mu mohlo pomôcť.

Jedna z jeho rúk, ktorá si ho pritiahla do objatia, bola omnoho prijateľnejším riešením, aj napriek tomu, že za obeť padol jeden z menších kúskov slaniny. Na tom však nezáležalo, mali ďalšie kúsky a pokojne by sa s ním rozdelil aj o ten svoj.

 „Tak to sú tvoje argumenty?“

„Obávam sa, že áno, že čo sa týka toho, tak som sa zas niečo naučil od vás, pán Potter...“

„Severus...“

Potter prijal jeho objatie, sedeli tam a neskôr aj spolu jedli. Harry opäť dostal chuť, čo on sám považoval za jedno zo svojich obľúbených víťazstiev.

Čas plynul tak rýchlo, akoby všetko, o čom hovorili bolo len zlomkom toho, o čom by s ním ešte chcel hovoriť.

Začínal si zvykať na to, že to môže byť aj takéto. Na všetky tie súčasti toho nového sveta, ktoré sa ešte len učil prijímať pre zmenu on.

„Tvoj názor na mágiu je trochu konvenčný, Potter, no nevadí, ešte stále sa s tebou dá pracovať...“

„O tom nepochybuj, aj keď... temnota a veci s ňou spojené zrejme vždy budú pre mňa zdrojom nepokoja...“

„S tým počítam a buď si istý, že sa podľa toho zariadim, pokúsim sa ti to uľahčiť, tak aby si pochopil, aj tú druhú stránku temnoty, ktorá ti dosiaľ z tých strategických dôvodov nemohla byť poodhalená... sú aj iné možnosti než ničenie, iné cesty... nepopieram, že niektoré z nich môžu spôsobiť komplikácie.... no s tým musíme počítať, mágia nie je sama o sebe ani dobro ani zlo, záleží na tom, na aký účel ju používaš, Potter, to je to, na čo v škole veľmi nekládli dôraz, z pochopiteľných dôvodov, no práve teraz zrejme dozrel čas na to, aby som ti to pripomenul, rituály tohto druhu, napríklad tie na ktoré  práve teraz poukazuje naše ministerstvo, sú pre nich takpovediac bežnou záležitosťou... a z toho druhu temnoty, ktorej sa obávaš ty, majú len pramálo spoločného...“

„Takže je to pravda, spoznal si skutočnú temnotu?“

„Áno, Potter, spoznal...“ jeho výraz tváre sa zmenil, na istý čas, akoby sa vrátil späť k tej možnosti, ktorá jeho samého oddelila od všetkého, čo miloval.

„Pripúšťam, že som sa dostal ďalej, než by bolo vhodné... práve preto tieto vplyvy nepovažujem za veľkú hrozbu čarodejníckej spoločnosti, aspoň nie za týchto podmienok...“

Zhovárali sa ďalej veľmi voľne, o týchto zakázaných témach, Potter ho neodsudzoval len nedokázal všetko prijať, no on ho o to ani nežiadal, dôležité bolo už to, že bol ochotný čo i len uvažovať o tej rozmanitosti, ktorej sa zrejme až teraz naučí čeliť.

„Som šťastný, že si tu...“ povedal mu. „Cítim sa už omnoho lepšie, teraz, keď si so mnou, ale teším sa už aj na deti a tak... snáď Aileas už bude v poriadku... vyzerá to tak, že ho to už prešlo...“

„Uvidíme, no keby aj nie, mňa sa už len tak ľahko nezbavíš...“

„Ani nechcem, nedokázal by som niečo také čo i len pripustiť...“

„Opäť sentimentálny ako vždy, Potter?“

„Samozrejme, sentimentálny a neskutočne zamilovaný, Potter, ktorý miluje istého profesora a nedá naňho dopustiť, aj keď sa zaujíma o temnotu a vie o nej viac než väčšina ľudí, ktorých pozná...“

Opieral si hlavu o jeho plece, kým Snape hľadel do ohňa, myslel na veci dávno minulé aj na tie, ktoré by mohli byť súčasťou ich spoločnej budúcnosti.

Obrazy jeho myšlienok pozvoľna akoby prechádzali tým ohňom, akoby sa dym menil na ich pokrútené verzie.

„Nikomu ťa nedám, Severus ani temnote.“

To mu povedal, skôr než dozrel čas na zahasenie ohňa. 

poznámka: už len jedna kapitola a prológ do konca. 

48. kapitola

50. kapitola