Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ...
***
„Neozvala si sa...“
Pritiahla si župan
tesnejšie k telu, keď začula majstrov hlas prichádzajúci z hologramu
z vnútornej siete, ktorou bol dom rodiny senátorky Amidaly vybavený. Ako
jeden z tých lepších domov, v ktorom žili ľudia z vyššej vrstvy.
„Prepáčte, majster...
chystala som sa to urobiť...“ previnilo pozrela na jeho holografickú podobu.
Mal pravdu, skutočne na
to akosi popritom všetkom zabudla. Cítila sa skutočne veľmi dobre v senátorkinom
dome, bola prijatá, takmer akoby bola aj ona súčasťou jej rodiny. Cítila sa
veľmi dobre, so všetkých tu akoby sálala tá príjemná energia, ktorá pomohla aj
senátorky Padmé zbaviť sa toho napätia, ktoré Theia cítila, keď spolu
absolvovali cestu na Naboo. Padmé bola takmer ako vymenená, strohá, chladná,
len si ju po celý čas tak zvláštne premeriavala, akoby ju hodnotila, skúmala,
cesta bola preto pre ňu dosť nepríjemnou skúsenosťou.
Na nič sa jej nepýtala,
nevyzvedala, nemala vo zvyku, niečo také robiť s osobou v jej postavení
a obzvlášť, keď bola v takomto nebezpečnom rozpoložení.
Nepýtala sa ani na svojho
majstra, vlastne o ňom radšej ani len nehovorila.
Až po zvítaní s rodinou
senátorky sa opäť začala usmievať a vyzeralo to, že sa skutočne teší zo
svojho návratu domov.
No aj tak to bolo pomerné
náročné, skôr na psychiku, bolo toho akosi priveľa, ešte sa ani nestihla
poriadne spamätať zo všetkých tých dojmov spojených s návratom na rodnú
planétu.
Práve opustila kúpeľňu, v ktorej
si dopriala pomalú sprchu. A nebola ešte dostatočne upravená na rozhovor
tohto druhu. Chystala sa ešte nejaký čas meditovať, aby si usporiadala
myšlienky, aby pochopila, akoby mohla senátorke pomôcť, prípadne aspoň
nespôsobiť žiadne škody.
„Nech ťa už nabudúce na
to nemusím upozorňovať...“ vyhlásil chladne a v jeho pohľade opäť
cítila niečo, pred čím túžila cúvnuť. Akoby
časť z tej dobrej energie, ktorá sa v nej obnovila, zrazu kamsi
pomaly začínala odchádzať.
„Už sa to viac, nestane,
majster...“ hlesla so sklonenou hlavou. Nevedela ako dlho bude spojenie s ním
trvať, dúfala, že ho čoskoro dôležitejšie povinnosti prinútia ho prerušiť, chcela
sa v pokoji prezliecť.
Ešte mala aj mokré vlasy
a práve teraz jednoducho nebola tá správna chvíľa na rozhovory tohto
druhu.
„Čo sa stalo, Theia?“
„Nič majster, len som
trochu unavená, ale to prejde, meditácia mi pomôže...“ nemala v úmysle sa
mu zdôveriť so svojimi pocitmi ohľadom senátorky Padmé.
„Dobre, no ak by sa niečo
vyskytlo, vieš, že mne to môžeš povedať...“
Nechcela ju priviesť do
nepríjemnej situácie. Bez ohľadu na to, či si boli blízki alebo nie, ona nebola
tou, ktorá by mala byť prostredníkom medzi nimi dvoma.
„Áno, majster,
ubezpečujem vás o tom, že práve teraz je všade pokoj a ticho až
príliš, ak mi rozumiete.... Ako sa vlastne darí vám?“ opýtala sa v snahe odviesť
pozornosť k bezpečnejším témam.
„Povedzme, že mám pred
sebou ešte veľa užitočnej práce. No ty ma pokojne vyrušuj, nájdem si čas na to,
aby som ti odpovedal... Možno nie hneď, ale vždy sa ozvem...“
To znelo pomerne
povzbudivo a ona pocítila ako do jej sily, opäť zasiahlo to teplo, tá
príjemná energia, ktorú v nej vyvolali jeho slová. No možno ho ani tak
nezaujímalo to, čo bude s ňou ako so senátorkou Padmé. Povrávalo sa, že
teraz spolu veľmi nekomunikujú, hoci nikto nepoznal pravý dôvod.
„Ďakujem majster,
pozdravujte odo mňa generála Kennobiho....“ povedala ešte a dúfala, že to
bude skutočne stačiť na to, aby jej hlásenie považoval za dostatočné.
Bolo iné o ňom len
snívať a diametrálne odlišné, čeliť jeho podobe v neprikrášlenom reálnom
svete.
„Odovzdám, tak zatiaľ,
nech ťa prevádza sila...“
„Nech sprevádza sila aj
vás, majster...“
Jeho obraz zmizol a ona
ostala sama.
***
Na rukách mala cesto s tradičného
mincového koláča, ktoré pripravovala podľa rodinného receptu.
Bola to súčasť sviatkov,
ktoré sa tu oslavovali, a ona sa rýchlo stala ich súčasťou.
Nepochybne aj preto, lebo
senátorka pozvala aj jej matku, aby sa u nich zastavila na slávnostný
obed.
Bolo to zvláštne, vedieť,
že príde tešiť sa na to, no zároveň chrániť senátorku, kontrolovať dom a ubezpečovať
sa o tom, že všetko bude v najlepšom poriadku.
Cesto sa jej trochu
lepilo na prsty, no o to viac sa snažila, chcela, aby mama vedela, že
nezabudla, že to dobré čo si z domu odniesla, stále žije v jej spomienkach.
Aj keď svojím spôsobom už
bola dcérou svojho bývalého majstra, cítila sa tak. A ich spojenie bolo
vždy pevnejšie než to, čo mala so svojou skutočnou rodinou.
„Môžem sa k tebe pridať...“
opýtala sa jej senátorka Amidala.
„Áno, iste, budem rada...“
posunula sa, aby jej urobila miesto a aj ona si vzala svoj kúsok cesta.
„Generál Skywalker, ozval
sa ti?“ opýtala sa, keď premiešala čokoládovú hmotu.
Časť z toho koláča
sa zvyčajne dávala aj osobe, o ktorú by mohla mať záujem, bolo zvykom
okrem rodiny sa oňho podeliť aj s milým, ak nejaký existoval, Theia sa
však snažila o tom nepremýšľať, lebo ona vskutku nemala žiadny dôvod na
to, aby práve teraz snívala o veciach, ktoré sa nemôžu a ani len
nesmú stať.
Majster o tom nehovoril,
nezmienil sa o tom ani priamo ani nepriamo, považovala preto za tú vec z jeho
strany za uzavretú, zrejme to bolo len skratové konanie. Nič viac.
Otočila si cesto pomocou
sily. A nechala ho pristáť na tom správnom mieste. Dopadlo tvrdšie, než
mala v úmysle.
„Áno, včera som s ním hovorila a dnes
som mu opäť zanechala správu, aby si nerobil starosti o priebeh misie...“ siahla po lyžičke, ktorou začala pomaly plniť
svoj kúsok pre mamu. Ten jediný, ktorý skutočne potrebovala tie ostatné boli
len poistka, pre prípad, že by so sebou mama niekoho priviedla.
Nadobudla ten dojem, že
sa na niečo podobné chystá, keď s ňou hovorila zatiaľ len cez komunikačnú
sieť. A hneď sa jej na to aj pýtala, kvôli senátorkinej bezpečnosti, no
ona ju ubezpečila o tom, že ide o vskutku dôveryhodnú osobu. Nestačilo
jej to, naliehala ďalej, dokonca prinútila mamu, aby to povedala aspoň otcovi
senátorky Padmé, ktorí ju napokon ubezpečil o tom, že vskutku ide o osobu,
ktorú môže jej matka pokojne priviesť.
Až potom bola ochotná
dovoliť, aby to pre ňu bolo svojím spôsobom prekvapenie.
„Robí si starosti, to ti
povedal...“ zopakovala senátorka Padmé potichu.
„Niečo v tom zmysle...“
pripustila napokon.
„Tak to nie je jediný...“
dodala senátorka, stále tým istým tónom, ktorý ju samú miatol, mala pocit,
akoby sa ona sama niečím vážnym voči nej previnila.
No nespomínala si na nič,
čo by mohlo vyvolať takúto zmenu.
