Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ...
Pre Farah
Slávnostný obed bol
hotový.
Všetky jedlá boli
pripravené a Theia už len čakala na svojich hostí spolu so Šestkou, ktorá jej momentálne ako jediná
robila spoločnosť. Senátorka Padmé sa o niečom zhovárala so svojou matkou
a otcom, nechcela ich rušiť, všetko bolo v poriadku a nehrozilo
žiadne bezprostredné nebezpečenstvo.
Položila ruku na Šestku,
na jej hlavnú časť, o ktorú sa mohla práve teraz pokojne oprieť.
„Už to dlho nepotrvá a budú tu...“
Odpoveďou jej bolo jedno
z tých kratších písknutí.
„Uvidíš, že sa im budeme
obe páčiť, že na nás nezabudli... Len neviem, prečo s tým robia také
tajnosti, nebudem sa hnevať, ak si matka zariadila život po svojom, to je len
prirodzené...“ trochu jej to prekážalo, no nechcela práve teraz zbytočne
naliehať a počas sviatkov spôsobiť nedorozumenie, už aj tak jej robili
veľkú láskavosť tým, že pozvali jej matku k svojmu rodinnému stolu.
Bola však zvedavá na tú
osobu, ktorú so sebou jej matka privedie, začínala tušiť, že to bude zrejme
nejaký nový člen rodiny, ktorého ešte nepozná, kvôli tomu, že vskutku dlhší čas
žila mimo Naboo a so svojou matkou nadviazala kontakt len veľmi zriedkavo.
Matka po otcovej smrti
žila dlhší čas sama, dosiaľ ešte nemala informácie o tom, že by sa opäť
vydala, predpokladala, že ak by to bolo tak, dostala by aspoň formálne pozvanie
na jej svadbu. Neboli rozhádané no obe si žily svoje vlastné životy.
A keď napokon
prišli, keď uvidela svoju matku, spolu s tou osobou, o ktorej jej
nechceli nič povedať, čelila menšiemu šoku.
„Ahoj, mama...“
pozdravila najprv ju.
„Ahoj, Theia...“
Objali sa.
„Mama, čo...“
„Všetko ti vysvetlím...“
počula matkin hlas. Po dlhom čase zbavený tej chladnej neprístupnosti.
„Majster... ako je možné, že ste tu... čo máte
spoločné s...“ hlesla šokovane.
„Teraz už nie, ale vždy
ma poteší, keď ma tak nazveš, no možno neskôr prejdeme aj k iným pomenovaniam...
Prišiel čas, aby si sa isté veci dozvedela... isté veci, ktoré sme pred tebou
dlho tajili...“ povedal Káin.
Zrejme sa nemýlil, keď
jej naznačil, že sa čoskoro budú môcť stretnúť, ale čo robil na tomto mieste s jej
matkou a prečo...
„Nerozumiem...“ priznala
stále ešte rozrušená tým, že ho má možnosť opäť vidieť práve tu, že on z nejakého
dôvodu prišiel z jej matkou, akoby... Čiastočne však tomu už rozumela, no
potrebovala to počuť od nich. Pričom bola práve teraz veľmi rada, že sa môže
opierať o Šestku a že opäť počuje to jej dobre známe pískanie.
„Možno bude najlepšie, ak
si na chvíľu sadneme...“ navrhla jej matka a ona len slabo prikývla.
Jej nohy ju ledva
poslúchali, cítila tlak svojej vlastnej sily a bola v zajatí zmiešaných
pocitov.
„...Nikdy by som ťa
nepustila do chrámu samú, keby ma on neubezpečil o tom, že sa bude o teba
starať... keby Káin nesľúbil, že on bude tým, kto prevezme tvoj výcvik...
Verila som tomu, že tvoj otec sa o teba postará najlepšie... Nebola som si
istá, či práve on sa bude o teba starať, no verila som, že ak jeden
druhého dokážete nájsť, že neskôr možno budem môcť priznať, že k sebe patríme...“ začala jej matka, a porozprávala jej
o tom, ako sa stretli počas jednej jeho misie, ktorú absolvoval na Naboo,
ako medzi nimi...
„Takže tvoj manžel nebol...“
„Nie, za tvojho otca som
sa vydala až neskôr po Káinovom odchode... poznal pravdu, bol to môj najlepší
priateľ a svojím spôsobom som ho milovala... “
Theia nevedela, čo by im
mala teraz povedať, keď ich tu takto videla, spolu. Bolo to všetko ešte príliš
čerstvé, ešte to tak úplne nedokázala zaregistrovať. Jej bývalý majster je teda
jej pravým otcom, vždy k nemu cítila niečo viac, vždy si priala, aby
... A teraz pochopila prečo,
pochopila, čo jej hovorila sila, aký druh lásky práve od neho potrebovala.
„A Gwain on vedel, vedel,
že ty si môj... že si... Ako dlho vlastne vieš, že si...“ akosi prirodzene
prešla k tykaniu. A dúfala, že v nej nevzrastie hnev, no práve
teraz skôr čelila ľahkej forme nevoľnosti, ktorá takpovediac pohltila všetko
ostatné.
„Nie, nevedel, a do istej
doby som to netušil ani ja sám, až neskôr mi tvoja matka povedala o tvojej
existencii, len nedávno, potom ako som sa aspoň čiastočne zotavil so svojich
zranení... No vždy som tušil, že si pre mňa istým spôsobom výnimočná, Theia... “
„Takže vy ste teraz
spolu, vy dvaja ste...“
„Áno, dá sa to tak
povedať, že začíname odznovu... Radi by sme dali nášmu vzťahu šancu...“ povedal
Káin, díval sa na ňu láskavo, po dlhom čase, akoby v jeho pohľade
nachádzala náznak neistoty, takmer až napätia.
Vzťah.
Šanca.
Trochu sa jej z toho
krútila hlava.
„Mami, prečo si mi nič nepovedala, prečo si mi ani len nenaznačila, že sa možno stretnem so svojím otcom..."
„Bola som nahnevaná, na seba aj naňho...
nebola som si istá, či chcem, aby si vedela, či to bude pre teba najlepšie,
nebola som si istá ani tvojím otcom, až do poslednej chvíle som pochybovala, a potom,
keď si ťa skutočne vybral, čo som nevedela naisto, a nechcela som ťa tým
zaťažovať... nie skôr než... budeš na to pripravená...no čím dlhšie si bola
preč, tým ťažšie bolo... pre mňa začať odznova oživovať tú záležitosť... Nebola
som si istá, či ti tým nezničím tvoje šance... a zbytočne neskomplikujem
život...“
