Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ...
„Si
akýsi tichý, Anakin...“
„To
sa vám len zdá...“ namietol generál Skywalker. Práve boli na základni na jednej
z tých ľadových v sektore B..., o ktoré separatisti prejavili
záujem. A oni boli na starej základni B1025, ktorú len nedávno vyčistili
od istých vplyvov temnej strany sily.
„Ako
myslíš, ale keď je tu niečo, o čom by si chcel so mnou hovoriť, ako so
svojím starým priateľom, vieš, že som tu... Niekedy je lepšie, vyjasniť si
veci, skôr než nám prerastú cez hlavu...“
„Áno,
budem to brať do úvahy, majster...“ odvetil pomerne chladne. Nemal
v úmysle si pripomínať tie časy, kedy bol jeho padawanom. Už nič nebolo
ako predtým, ani medzi nimi dvoma, necítil jeho podporu. A nemal
v úmysle s ním hovoriť o problémoch tohto druhu, vedel veľmi
dobre, čo by mu povedal a nestál o to, aby ho poučoval ako malého
chlapca. To skutočne nepotreboval.
A potom
ho už Obi-Wan nechal na pokoji, zjavne to vzdal a šiel sa postarať
o ďalšie neodkladné záležitosti.
Anakin
medzitým opravil ďalšiu časť kontrolného
panelu a vymenil pár hlavných diód. Nebola to jeho práca, ale no aj
napriek tomu sa ponúkol, že to urobí. Potreboval si vyhnať z hlavy
ďalší mimoriadne podnetný obraz. Nedávno hovoril so svojou padawankou, ktorá
bola oblečená len v župane, čo v ňom samom vyvolalo reakciu istého
druhu a karhal ju preto omnoho viac než mal v úmysle, nepochybne
preto, že si neuvedomovala, ako to naňho dokáže práve teraz pôsobiť. Pochopiteľne
mával aj sny, dosť veľavravné
a nie až také nepríjemné ako väčšina snových vízií, ktoré len zriedkakedy
boli také podnetné.
Čiastočne
však dúfal, že keď sa mu opäť ozve, bude v lepšej nálade, lebo si všimol,
že sa ho aj ona začína opäť báť, a nemal v úmysle v nej ten
pocit opäť upevňovať.
Potreboval
tie okamihy, absolútneho pokoja, prial si, aby mu verila, aby dokázal byť jej
majstrom.
A Padmé
z pochopiteľných dôvodov absolútne odmietala komunikáciu s ním. No aj
napriek tomu jej zanechal pár odkazov na kódovanej frekvencii, pre istotu nič
priveľmi osobné, len to, že s ňou potrebuje hovoriť.
„R2,
podaj mi vyrovnávaciu páku...“ požiadal svojho droida. „Mala by byť niekde
tam...“ ukázal na zadnú časť druhého
panelu.
Ozvalo
sa povedomé pískanie sprevádzané vysunutím robotického ramena.
„Ďakujem,
R2.“
Anakin napokon držal v rukách vyžiadaný nástroj
a mohol ho použiť na dokončenie opravy.
Panel
už nevykazoval žiadne známky toho, že by s ním mali byť akékoľvek
problémy.
***
Jedna
budúcnosť sa neúprosne miešala z tou druhou. Časť jeho vlastnej sily,
akoby bojovala proti tomu tlaku. Akoby spolu zápasili o nadvládu nad ním.
Bezpečie
tých bozkov, spojené s nemilosrdnou vinou... Blízkosť smrti, ktorú
nedokázal presne identifikovať.
Opäť
sa prebudil s vedomím, že niekomu hrozí smrť, zatiaľ ešte bez presných
informácií, no dostatočných na to, aby nepodceňoval nemilosrdné našepkávanie
sily.
Už
sa mu raz stalo, keď videl umierať svoju matku, opäť sa to vrátilo, omnoho
silnejšie, omnoho dôraznejšie.
Pokúsil
sa o meditáciu, snažil sa nájsť chýbajúce nitky tých obrazov, no namiesto nich
sa stále vrátil späť do bezpečia, tých príjemnejších vízií. Akoby sa v ňom
samom objavil akýsi blok, ktorý vyvolal reakciu tohto druhu. Bol nemilosrdne
vyhadzovaný späť.
Sedel
na posteli, hlavu mal v dlaniach. Cítil tupú bolesť prichádzajúcu z neexistujúcej
ruky, ten tlak sily presahujúci, jeho možnosti, volala ho, no nemohol na ňu dosiahnuť,
nedokázal si ju podrobiť svojej vôli, nie dnes. Niečo podstatné mu unikalo,
niečo ako kúsok toho, čo by mal poznať, aby vedel, ako sa dostať bližšie k tým
obrazom.
Siahol
po kontrolnom paneli a otvoril ďalšiu správu. Dostal ju s istým oneskorením,
nepochybne preto, že podliehali rušeniu.
Trojrozmerný
obraz jeho padawanky zaplavil miestnosť slabým svetlom.
„Majster,
nemohla som vás zastihnúť, chcem, aby ste vedeli, že je všetko v poriadku,
návšteva prebieha podľa plánu...“ povedala to, no to napätie v jej tvári,
akoby svedčilo o opaku.
Jeho
padawanka nebola v poriadku, dialo sa niečo, na čo sa jej chcel opýtať, no
pochyboval, že bude môcť.
A možno
ani len nemal právo zaujímať sa o jej osobné veci, už aj tak ju priveľmi
zatiahol do svojho života, za čo bude musieť zrejme zaplatiť, tak ako všetci,
ktorí sa pokúšajú prekonať stanovenú hranicu.
Prehrával
si tú správu viac ráz, študoval jej postoj, výraz tváre, tá druhá časť jeho
vízie bola jasná, jasnejšia než by si prial, no on nedovolí, aby sa naplnila.
Nenaruší tú dôveru medzi nimi.
Nechal
jej obraz zmiznúť a ešte raz skontroloval správy pre prípad, že by predsa
len prišla správa od Padmé. Nestalo sa to, no on jej aj tak poslal ďalšiu,
chcel, aby aspoň z jeho pohľadu vyčítala, že ho to všetko mrzí.
A potom
sa vrátil späť do postele.
Mal
len pár hodín na oddych a potom naňho čakala ďalšia časť ich plánu. Veci
sa konečne pohli dopredu a bolo nutné urobiť toľko dôležitých rozhodnutí. No
jedna z tých temných myšlienok sa predsa len dotkla jeho sveta, ak by tou
ohrozenou osobou bol Obi-Wan chcel by s tým stále niečo urobiť? Bola by to
preňho až taká veľká strata?
Na
túto otázku sa radšej rozhodol neodpovedať, nebol pripravený na ten chladný dotyk temnoty, ktorý v ňom mohla
opäť prebudiť.
