20. 3. 2016

Temná strana sily 15. kapitola Anakin bonus 3/3






Názov: Temná strana sily
postavy: Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“ 
poznámka: nuž ... 

poznámka: záplatka v tejto časti je požičaná z clone wars, teda nie celkom všetko, ale časť z nej určite...

O niekoľko dní neskôr...

Veci sa vskutku pohli, no nie práve v jeho prospech. Bol čiastočne zavalený pod troskami. Ťažko sa mu dýchalo. Bolesť šíriaca sa od nôh, pomaly postupovala čoraz vyššie. 
Najhoršia však bola tá bezmocnosť.
Mizerný Grievous. Práve jemu sa muselo podariť zhodiť ten strop. Ostal tu zavalený. Bez možnosti ďalej ho prenasledovať.
„Majster... Obi-Wan...“
Ticho.
Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mu v najbližšej dobe mal niekto ozvať. A vskutku to bolo zrejme zbytočné, lebo jeho majster bojoval na úplne inom poschodí. Čo mu potom otrase dochádzalo pomalšie.  Nemohol ho počuť, možno len cítiť, ak by chcel, no Anakin nepredpokladal, že by si práve teraz dal s tým námahu.
Stiahol sa hlbšie do sily. Dýchanie bolo bolestivejšie, než predtým. Nedokázal sa do nej úplne ponoriť. Pocítil pálenie kdesi v hrdle. Rozkašľal sa. Bolo to horšie než očakával.
Necítil život.
No napokon zaznamenal aspoň akýsi pohyb.
„R2...“
Natiahol ruku a opatrne silou posunul silou akúsi menšiu rúrku, šlo to ťažko, mal pocit, že mu odpadne ruka. No bol odmenený, tými dobre známymi zvukmi. Jeho droid, bol v poriadku. Dlho lapal po dychu, dlho bojoval s čiastočným bezvedomím.
„R2  s týmto ja nedokážem pohnúť, pokús sa nájsť pomoc... nájdi kohokoľvek...“
Hlava mu opäť klesla a len dúfal, že niekto skutočne príde, musel sa na to práve teraz spoliehať.
Jeho myseľ pomaly upadala hlbšie do tmy.
Kdesi na pozadí boli akési tváre, akési skreslené hlasy budúcich vízií. A krik.
Spojený s akousi istotou, že niekto je opäť blízko smrti, že to chce zastaviť... že to musí zastaviť, lebo inak...
Otvoril oči.
R2 bol stále preč, podarilo sa mu uniknúť cez jednu z dier, aspoň on to tak predpokladal. Aspoň dúfal, že to nebola žiadna halucinácia a že tu skutočne bol. Počul akýsi sykot, akoby niečo praskalo...
Bol smädný, pery mal popraskané a vyschnuté, stále uväznený rovnakou bezmocnosťou.
Komunikácia nefungovala. To tunajšie rušenie sa muselo prejaviť práve teraz, inak by ho už zrejme našli, inak by zrejme R2... A bol tu akýsi pach, niečoho, čo sa mu nepozdávalo, no nemohol prestať dýchať... mohol dýchanie len spomaliť...
Mohol len dúfať.
A čo ak prehrali? Čo ak sa všetko ešte viac pokazilo a nemá poňho kto prísť. Bol ochotný zmieriť sa aj s tou možnosťou, ale nie teraz, možno neskôr.
Bolesť znovu k nemu prenikla. Hlboká, surovo rezonujúca celým jeho telom.
Dlho blúdil len v temnote, dlho hľadal to chýbajúce vlákno sily, ktoré by ho priviedlo k nemu samotnému.
Až sa to napokon stalo, práve vtedy, keď si myslel, že už je na konci, keď si myslel, že sa už viac nedokáže zažať svetlo.
Vrátil sa späť k obrazu tej lúky, nebolo ťažké si ho vybudovať. Skladal obraz za obrazom, myšlienku za myšlienkou.
Ležal tam pod tou nekonečnou oblohou, na tvári cítil slnko, to praskanie preňho predstavovalo pohyb tých zvierat na Naboo.
Nebol sám.
Cítil jej dotyk na svojej tvári, len ľahký dotyk jej pier na svojich. Privrel oči, nevidel jej do tváre, čiastočne akoby bola zatienená slnkom, jej dlhé vlasy sa dotkli jeho krku.
Pomaly si preplietol svoje prsty s tými jej, pomaly vnímal to prúdenie sily, ktoré... ho volalo, ťahalo ho hlbšie, do tej pokojnej bezstarostnosti.
Pre ten dotyk by urobil všetko, aby ho mohol cítiť, dokázal by...
Tak to bolo správne, všetko v ňom hovorilo, že práve teraz je šťastný, že nikdy nebol na lepšom mieste.
Dotkol sa jej pása a pritiahol si ju k sebe.
Chcel vedieť, ktorá z nich, ktorá z nich v ňom vyvolala...
„Majster...“
To slovo ho zmiatlo.
Nemohla to byť, nesmela...
„Majster, počujete ma?“ zaznelo opäť o niečo dôraznejšie.
„Anakin...“
Opustil lúku a vedený tými hlasmi a ich silou, otvoril oči.

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola