Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
Majster
sa na ňu pozrel. Zľakla sa, že to nebude môcť urobiť, že nenájde v sebe dostatok
síl.
Aj
generál Kenobi bol dosť napätý.
„Bude
to v poriadku, maličká...“
„Rád
vás vidím, majster...“ povedal Skywalker
svojmu priateľovi.
„Už
to dlho nepotrvá, Anakin, hneď ťa dostaneme von...“
Theia
sa posunula, aby sa k nemu mohli dostať.
Uľavilo
sa jej, keď mala možnosť opäť počuť hlas svojho majstra, až teraz akoby sa
zbavila toho napätia, ktoré jej na Naboo nedovolilo voľne dýchať.
Sedela
tam pri ňom, kým ho dostali spod trosiek a naložili na nosidlá, potom
s ním ostala aj v liečebnej časti.
Aj
tak práve teraz nemala nič iné na práci, bolo nutné ešte urobiť nejaké opravy,
situáciu sa im opäť podarilo dostať pod kontrolu a aj ona mala možnosť
opäť použiť svoj svetelný meč.
Bolo
to ako vyslobodenie, aj napriek tomu, že nebolo dovolené o tom premýšľať
takto.
No
bolo to v mnohých ohľadoch jednoduchšie, ako tie slovné zápasy, ktorými
čelila počas svojej prvej samostatnej misie. A uvedomovala si, že by
nemala byť až taká spokojná, že je práve teraz s ním, že by nemala cítiť
to všetko, čo v nej prebudil, už len tým, v akom ohrození sa ocitol,
bál sa oňho tak nesmierne, až túžila po istej forme fyzického ubezpečenia, že
sa z toho skutočne zotaví, no neodvážila sa ho ani len dotknúť.
Len
sa naňho dívala. Nechala ho spať a snažila sa neprekážať. Tých pár
odrením, ktoré mala z tohto boja, to sa už ani len nerátalo, ako niečo
nepríjemné, práve naopak.
Aspoň
ona to práve teraz vnímala skôr pozitívne, aj napriek páleniu toho dezinfekčného
prostriedku, ktorým zdravotnícky droid nešetril.
Sedela
tam tak dlho, až čiastočne aj spala, no stále ešte len v takom polovičnom
režime.
A keď
sa Skywalker prebudil, aj ona otvorila oči. V jeho pohľade práve teraz
nebola tá temnota, skôr ten druh úprimného záujmu, tá podmanivá sila, voči
ktorej bola bezbranná.
„Senátorka
Amidala... ona, vrátila sa už späť na Coruscant?“
To
bolo prvé na čo sa spýtal, keď otvoril oči.
„Áno,
je v bezpečí, po sviatkoch som ju odprevadila, tak ako sme sa dohodli...
Nikto sa o nás nezaujímal...“ tie posledné dni strávila prevažne
strážením, rozhovormi so senátorkou a obvyklým tréningom. Snažila sa
nezanedbať to, čo by mohlo byť pre ňu dôležité.
„Majster,
môžem sa vás na niečo spýtať...“
„Áno,
isteže, maličká...“
„Vy
máte rád senátorku Amidalu?“ nadobudla
ten dojem, že medzi nimi by mohlo... že možno on by mohol byť... bol to len
krátky záblesk akéhosi nepríjemného tušenia.
S odpoveďou
váhal, čo v nej len umocňovalo ten druh pocitov, spojených s bolesťou,
na ktorú nechcela ani len pomyslieť. No uvedomovala si, že on je jeden z tých,
ktorí si môžu vyberať, patrí k rádu, ale to neznamená, že ... snažila sa
to radšej ani nemyslieť.
„Nie,
Theia, nie tak ako si myslíš, že do istej miery, mi záleží na jej osude... ako
vieš, spája nás spoločná minulosť, nie vždy je možné spáliť všetky mosty, aj
keď sa to od nás vyžaduje, v praxi to funguje trochu inak...“
„Rozumiem,
majster...“ neubránila sa úľave a nádeji, ktorú pociťovala práve teraz a nemohla
s tým nič urobiť.
„No
zdá sa, že to nie je všetko, čo ťa trápi... ak sa stalo niečo, čo by mohlo
ovplyvniť tvoj výcvik, bolo by dobré, aby som to vedela a pripravil sa na
tú možnosť...“
„Nie,
nič také, ale možno... čiastočne aj, ja neviem, ono to vlastne ani nie je zlá
správa...“
Zmienila
sa aj o svojom otcovi o tých pocitoch, ktoré v nej vyvolalo
odhalenie tejto záležitosti.
Porozprávala
mu skrátenú verziu tých posledných dní, počas ktorých ho vskutku opäť nemohla
zastihnúť.
„Chápem,
že ťa to zasiahlo, je to vskutku jedna z tých významnejších vecí,
prispôsobím tomu náš výcvik tak, aby si mala dosť priestoru na vyrovnanie sa s týmito
skutočnosťami a medzitým, ťa budem plne zamestnávať, našimi ďalšími
úlohami...“
Theia
presne to potrebovala a vskutku si nepriala nič iné.
Možno
len... no boli to jej tajné priania a majster sa správal, akoby sa vôbec
nič nebolo stalo.
Nechcela
ich dostať do trápnej situácie, nie potom, čo všetko sa možno aj tým, ak by to
zašlo príliš ďaleko, mohlo opäť priveľmi skomplikovať.
predchádzajúca kapitola nasledujúca časť