23. 3. 2016

Temná strana sily 16. kapitola 1/3







Názov: Temná strana sily
postavy: Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“ 
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad



Majster sa na ňu pozrel. Zľakla sa, že to nebude môcť urobiť, že nenájde v sebe dostatok síl.
Aj generál Kenobi bol dosť napätý.
„Bude to v poriadku, maličká...“
„Rád vás vidím, majster...“  povedal Skywalker svojmu priateľovi.
„Už to dlho nepotrvá, Anakin, hneď ťa dostaneme von...“
Theia sa posunula, aby sa k nemu mohli dostať.
Uľavilo sa jej, keď mala možnosť opäť počuť hlas svojho majstra, až teraz akoby sa zbavila toho napätia, ktoré jej na Naboo nedovolilo voľne dýchať.
Sedela tam pri ňom, kým ho dostali spod trosiek a naložili na nosidlá, potom s ním ostala aj v liečebnej časti.
Aj tak práve teraz nemala nič iné na práci, bolo nutné ešte urobiť nejaké opravy, situáciu sa im opäť podarilo dostať pod kontrolu a aj ona mala možnosť opäť použiť svoj svetelný meč.
Bolo to ako vyslobodenie, aj napriek tomu, že nebolo dovolené o tom premýšľať takto.
No bolo to v mnohých ohľadoch jednoduchšie, ako tie slovné zápasy, ktorými čelila počas svojej prvej samostatnej misie. A uvedomovala si, že by nemala byť až taká spokojná, že je práve teraz s ním, že by nemala cítiť to všetko, čo v nej prebudil, už len tým, v akom ohrození sa ocitol, bál sa oňho tak nesmierne, až túžila po istej forme fyzického ubezpečenia, že sa z toho skutočne zotaví, no neodvážila sa ho ani len dotknúť.
Len sa naňho dívala. Nechala ho spať a snažila sa neprekážať. Tých pár odrením, ktoré mala z tohto boja, to sa už ani len nerátalo, ako niečo nepríjemné, práve naopak.
Aspoň ona to práve teraz vnímala skôr pozitívne, aj napriek páleniu toho dezinfekčného prostriedku, ktorým zdravotnícky droid nešetril.
Sedela tam tak dlho, až čiastočne aj spala, no stále ešte len v takom polovičnom režime.
A keď sa Skywalker prebudil, aj ona otvorila oči. V jeho pohľade práve teraz nebola tá temnota, skôr ten druh úprimného záujmu, tá podmanivá sila, voči ktorej bola bezbranná.
„Senátorka Amidala... ona, vrátila sa už späť na Coruscant?“
To bolo prvé na čo sa spýtal, keď otvoril oči.
„Áno, je v bezpečí, po sviatkoch som ju odprevadila, tak ako sme sa dohodli... Nikto sa o nás nezaujímal...“ tie posledné dni strávila prevažne strážením, rozhovormi so senátorkou a obvyklým tréningom. Snažila sa nezanedbať to, čo by mohlo byť pre ňu dôležité.
„Majster, môžem sa vás na niečo spýtať...“
„Áno, isteže, maličká...“
„Vy máte rád senátorku Amidalu?“  nadobudla ten dojem, že medzi nimi by mohlo... že možno on by mohol byť... bol to len krátky záblesk akéhosi nepríjemného tušenia.
S odpoveďou váhal, čo v nej len umocňovalo ten druh pocitov, spojených s bolesťou, na ktorú nechcela ani len pomyslieť. No uvedomovala si, že on je jeden z tých, ktorí si môžu vyberať, patrí k rádu, ale to neznamená, že ... snažila sa to radšej ani nemyslieť.
„Nie, Theia, nie tak ako si myslíš, že do istej miery, mi záleží na jej osude... ako vieš, spája nás spoločná minulosť, nie vždy je možné spáliť všetky mosty, aj keď sa to od nás vyžaduje, v praxi to funguje trochu inak...“
„Rozumiem, majster...“ neubránila sa úľave a nádeji, ktorú pociťovala práve teraz a nemohla s tým nič urobiť. 
„No zdá sa, že to nie je všetko, čo ťa trápi... ak sa stalo niečo, čo by mohlo ovplyvniť tvoj výcvik, bolo by dobré, aby som to vedela a pripravil sa na tú možnosť...“
„Nie, nič také, ale možno... čiastočne aj, ja neviem, ono to vlastne ani nie je zlá správa...“
Zmienila sa aj o svojom otcovi o tých pocitoch, ktoré v nej vyvolalo odhalenie tejto záležitosti.
Porozprávala mu skrátenú verziu tých posledných dní, počas ktorých ho vskutku opäť nemohla zastihnúť.
„Chápem, že ťa to zasiahlo, je to vskutku jedna z tých významnejších vecí, prispôsobím tomu náš výcvik tak, aby si mala dosť priestoru na vyrovnanie sa s týmito skutočnosťami a medzitým, ťa budem plne zamestnávať, našimi ďalšími úlohami...“
Theia presne to potrebovala a vskutku si nepriala nič iné.
Možno len... no boli to jej tajné priania a majster sa správal, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.
Nechcela ich dostať do trápnej situácie, nie potom, čo všetko sa možno aj tým, ak by to zašlo príliš ďaleko, mohlo opäť priveľmi skomplikovať.

predchádzajúca kapitola nasledujúca časť