fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Petriku a Farah.
Otvoril
ten list.
Pozorovala
ho s istou dávkou napätia, prislúchajúceho k tomuto úkonu. Ona už
mala za sebou stretnutie s minulosťou, a teraz prišiel čas, aby to
absolvoval aj on. Do istej miery zrejme významnejšie ako to, čo mala možnosť zažiť
ona.
Nevedela
si predstaviť, aký je to pocit, dostať list od osoby, ktorá by mala byť preňho
dôležitá, no z nejakého dôvodu nebola. Od jednej z tých osôb, ktorá
bola časťou neho, ktorá či už si to prial alebo nie, spôsobila to, že tu dnes
mohol byť.
Do
jej myšlienok sa vkradol ten zvuk. Dažďové kvapky dopadajúce na okno. Počasie
sa akosi zhoršilo.
No
jej to neprekážalo, mali tú svoju chatku, v ktorej im bolo dobre. Nevedela
si predstaviť lepšie miesto.
Už
sa nebála toho, že by jej mohol ublížiť, aspoň nie teraz v tomto
rozpoložení, v ktorom sa nachádzal.
Sedeli
spolu na gauči blízko krbu. Cítila teplo sálajúce z neho a Tom si
opieral hlavu o jej kolená.
Bol
uvoľnený, pokojný, nič nenasvedčovalo tomu, že by ho malo znepokojovať to, čo
by sa mohol dozvedieť.
Pristupoval
k tomu do istej miery, akoby s chladnou ľahostajnosťou.
Nechala
ho čítať, na nič sa nevypytovala.
„Je
to tak, ako som si myslel, no aspoň som sa dozvedel to, čo som potreboval
vedieť...“ vyhlásil napokon, keď s čítaním skončil.
Vložil
jej list do rúk.
Až
do poslednej chvíle neverila tomu, že niečo také urobí, a predsa sa to
stalo, predsa bol ochotný podeliť sa s ňou o tajomstvo tohto druhu.
„Naozaj
smiem?“
„Áno,
iste...“ súhlasil viac než ochotne.
Môjmu synovi,
Stále
mi pripadá až neprirodzené, osloviť ťa tak, Tvoja existencia bola pre mňa
súčasťou akéhosi neznámeho opojenia, ktoré som nikdy nedokázal pochopiť. Nebudem
Ti písať o tvojej matke ani o tom, čo ma viedlo k tomu, aby som
sa nesnažiť Ťa vyhľadať, či akokoľvek podporovať. Nech by som povedal čokoľvek,
nič sa tým už nezmení.
A aj
tento list dostaneš len v prípade, že zomriem a nebudem mať žiadnych iných mužských dedičov, no
napriek všetkému verím v silu našej rodinnej tradície, ak náhodou nastal
prípad, o ktorom som hovoril, budeš môcť požiadať o legitímne uznanie
môjho právneho zástupcu, ktorý sa postará o všetky úkony s tým spojené,
vrátane titulu a iných privilégií s tým spojeným. Disponuje všetkými
potrebnými dokumentami.
S úctou
Tom Riddle.
„Je
to iné než som čakala...“ povedala, keď mu vrátila ten list.
V obálke
sa nachádzala aj vizitka s adresou právneho zástupcu, ktorý mal kanceláriu
niekde v Londýne.
Bolo
to príliš strohé, príliš neosobné, okrem toho oslovenia, ktoré prvou vetou,
akoby okamžite poprel.
Nevedela,
čo myslel tým opojením, mohlo to byť čokoľvek, no z tých riadkov bolo
cítiť len chlad.
„Myslím,
že to vystihuje to, aký môj otec zrejme bol a na čom mu skutočne záležalo...“
A pomerne
rýchlo aj vyjadril postoj, ktorý mal on voči nemu.
Tom
vhodil list do ohňa, no obálku s vizitkou si nechal. Nepochybne preto, že
zrejme mal záujem o získanie istých výhod, ktoré mu zrejme aj právom
patrili.
Sledovala
ako slová jeho otca pohlcujú plamene.
„Mrzí
ma to, Tom...“
„Je
to v poriadku, svojím spôsobom rozumiem tomu, čo sa mi tým snažil
naznačiť, aspoň na niečo bude môj otec ešte užitočný...“
Predpokladala,
že mal na mysli dedičstvo, ktoré by mal získať, pokiaľ bola skutočne splnená
podmienka, ktorú on sám ustanovil.
***
Pripravovala
sa na odchod.
Nadišiel
ten posledný deň, prešiel tak rýchlo ani sa nenazdala a blížila sa hodina
ich odchodu.
Pociťovala
zvláštny smútok, spojený s opustením tohto miesta, jedného z tých príjemných
a bezpečných miest, ktoré už teraz pre ňu znamenal viac, než by si vôbec
predtým dokázala predstaviť.
Včerajšia
noc, jedna z tých tichších a pokojnejších, prežitá v jeho náručí,
zbavená trpkosti, pripravená opäť žiť.
Našla
ho sedieť v kresle, už mal poskladané všetky plány, zrejme už všetko
skontroloval a čakal už len na ňu.
„Si
pripravená, Myrtla...“
„Áno,
Tom...“
