5. 3. 2016

Vtedy som verila 14. kapitola 2/3








fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
 

 Pre Petriku a Farah.






***
Zanechali za sebou ten svet tichého mieru. Ten svet blízko mora, ktorý bol pre ňu zosobnením šťastia.
S jeho rúk prijala časť svojho osudu, keď sa jej ten obraz nedávno vrytý do jej srdca, stratil z očí.
A bol nahradený blízkosťou toho obchodu, pri ktorom sa cítila ohrozená, vtedy áno, ale teraz, keď ju držal za ruku, mohol by sa proti nej postaviť aj celý svet a nikdy viac by ju to nebolelo tak veľmi, ako keby sa od nej odvrátil on.
Prešli ďalej dozadu, na to najvhodnejšie miesto a ona cítila tú energiu, spojenú s ním, niečo čo predtým nestihla zachytiť.
„Tak slečna, Warrenová, tu sa budeme musieť na istý čas rozdeliť. Ty pôjdeš prvá, ja si ešte niečo medzitým zariadim, uvidíme sa v škole...“
„Áno, iste, pán profesor ...“ opäť použila jeho oficiálny titul, čím mu vrátila to jeho formálne oslovenie.
Myslela si, že jej to bude prekážať, ten návrat k tomu dobre známemu pocitu, no čiastočne to bola pripomienka toho, že by sa napriek všetkému mala radšej držať pri zemi. No v jeho pohľade bolo niečo z tej láskavosti, ktorú mala možnosť spoznať len nedávno a ona podliehala tomu dojmu, že aspoň teraz môže samej sebe dovoliť byť šťastná, aspoň kým jej to dovolí aj on.
 Odmiestnila sa.
Objavila sa za hranicou. Ten skok, bol plynulejší než predtým, spamätávala sa z toho rýchlejšie. Jej krok bol rýchly, zbavený neistoty.
Prechádzala tými dobre známymi miestami, a snažila sa myslieť na to, že sa vrátila domov, aspoň na určitý čas, mohla hrad tak vnímať.
Prešla dovnútra, zamiešala sa medzi ostatných.
Ten dobre známy hluk na školských chodbách. Študenti predierajúci po chodbách, všadeprítomný zhon, tak typický pre prvú polovicu týždňa.
Na to všetko si postupne zvykala, keď aj ona prechádzala tými istými chodbami, spokojná s tým, ako dopadol ten víkend, ktorého sa tak veľmi obávala.
Nikto si ju nevšímal, tak ako vždy, žiadne zbytočné pohľady, žiadne posmešky, všetko bolo tak, ako má byť, potom jej poslednom zásahu, všetkých opustila chuť na to, aby jej tým najkrutejším spôsobom pripomenuli minulosť.
Kráčala ticho, nezúčastnene prechádzala okolo jednotlivých skupiniek, zdalo sa jej, akoby všetko bolo iné, akoby všetko videla v inom svetle. A v nej samej akoby pulzovala tá radosť, ktorú nikto nemohol len tak ľahko zmazať. Nikto jej nemohol vziať tie spomienky, nikto nemohol zabrániť tomu, aby bola opäť tou mladou ženou, aby prežívala to šťastie, spojené s tajomstvom, ktoré práve teraz pre ňu nebolo záťažou, ale príjemným ubezpečením o to, že sú v živote aj okamihy, kedy môžeme byť šťastný, keď sa zdá, že zvládneme všetko a nič nám nestojí v ceste. Keď máme dôvod opäť sa zamilovať do života.
***
„Výborne slečna, Warrenová, som veľmi spokojná s vaším novým zadaním...“ profesorka Atkinsonová ju pochválila, za projekt, ktorého návrh jej priniesla spolu s kúzlom, ktoré plánovala použiť.
„Je to jedno z tých kúziel, z tej prirodzenej energie, ktoré sa nachádzajú na miestach mimoriadneho magického významu...“ potom prešli ešte ďalšie projekty a profesorka pokračovala vo výklade.
Pokračovala v písaní poznámok, keď rozoberali aj ďalšie návrhy na projekty, a navrhovali čo by sa ešte dalo vylepšiť.
Pracovali spolu a nie proti sebe, to bola príjemná zmena, oproti zvyčajne súťaživosti, ktorá žila aj tu na týchto hodinách.
Hodina pokračovala v príjemnom duchu. Na konci profesorka udelila body za návrhy, dostala slušných dvadsať bodov. To jej vyhovovalo, keďže potrebovala vyrovnať stav za Obranu, no nebola si istá či o nich opäť nepríde. A získať niečo k dobru k svojmu celkovému hodnotu, za projekt, ktorý sa počítal do mimoškolských aktivít.
Dnes by mali prejsť ďalší blok, no bola tam poznámka, že zrejme využijú arénu, malo to byť vôbec po prvý raz, čo by mala hodina oficiálne prebiehať tam.
Dlho sedela na chodbe a opakovala si všetko, čo by si mala prejsť, posunuli sa od definovania mágie, opakovaniu základu magickej obrany, balíku najčastejšie využívaných kúzel. 

predchádzajúca časť predchádzajúca časť