Vtedy som verila 14. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

 

 Pre Petriku a Farah.

Napriek tomu, že aspoň teóriu mala ako tak zvládnutú, bola dosť bledá a nervózna, keď stáli zatiaľ ešte pred učebňou Obrany a  čakali na príchod ich profesora. Učebňa dnes nebola otvorená, nepochybne preto, že časť z nej bola počas víkendu napadnutá akousi agresívnou plesťou.

Školník preto vydal ďalšie nariadenie, na základe, ktorého nemohli vstúpiť do učební bez dozoru príslušného učiteľa. Dozvedeli sa to pri dnešných raňajkách, že toto nariadenie bude platiť až do odvolania.

No ju omnoho viac než tieto obmedzenia trápilo to, čo sa bude diať  počas tejto dvojhodinovky.

Cez víkend sa k tomu pochopiteľne nedostala, no vtedy ju to vôbec netrápilo. A takmer si priala, aby ju dnes vôbec nevyvolal, lebo čím viac sa blížil začiatok hodiny, tým viac neistoty pociťovala.

Keďže sa nekamarátila s praktickými hodinami tohto druhu a tá posledná hoci bola len teoretická, bola pre ňu nesmierne ťažkou skúškou.  A tentoraz nebola jediná, väčšina ľudí, hľadela do knihy, nepochybne pod vplyvom toho, že ich čakala úplne nová skúsenosť. A pár nepriateľských pohľadov sa obracalo aj jej smerom. No snažila sa nevšímať si to, už aj tak toho mala viac než dosť. Mala možnosť to miesto vidieť a vôbec jej nebolo sympatické. Až na tie hlavolamy, ktoré sa jej svojím spôsobom páčili. No neznamenalo to, že sa prestala obávať hodín tohto druhu.

Nič podobné dosiaľ so žiadnym profesorom nemali v pláne urobiť, predtým vždy používali len triedu, prípadne nejakú inú väčšiu miestnosť, no to sa stávalo len veľmi zriedkavo. Tom priniesol do vyučovania nový prístup, niečo čo vzbudzovalo obdiv aj obavy.

To, že s Tomom do istej miery pokročili, neznamenalo, že na hodinách to bude mať ľahké. Nezhovárali sa o tom, no predpokladala, že bude všetko tak, ako doposiaľ. Nepochybne preto nebola vôbec nadšená tým, keď Tom napokon prišiel a pustil ich do triedy.

Pleseň bola našťastie preč a trieda vyzerala tak ako zvyčajne, keď si posadali na svoje miesta.

„Dobrý deň, na dnešnej hodine si prejdeme druhý okruh... takzvaný základ praktickej obrany, ktorý ste mali možnosť študovať v nižších ročníkoch, ja sám tento okruh nazývam kruhom prežitia a vskutku ide o základné kúzla, ktorých ovládanie využijete aj v bežnom živote, nech už budete kdekoľvek...“  začal Tom na úvod.

 „No predtým, než sa tam presunieme, preberieme ešte pár nevyhnutných detailov. Máte všetci spracované poznámky zo základných okruhov, z bodov prežitia, o ktorých dnes budeme hovoriť...“

Všetci prikyvovali. Nikto sa neodvážil túto povinnosť zanedbať.

„Budeme mať možnosť sa o tom čoskoro presvedčiť. Myslím si, že študenti na vašej úrovni, by poznámky z tohto učiva mali zvládnuť bez problémov spracovať a naštudovať. Preto sa rovno presunieme do arény, kde si skúsime prakticky precvičiť, ako to asi môže vyzerať, keď čarodejník musí čeliť vo svete, ktorý na vás čaká tam vonku.... Ešte si predtým opíšte kontrolné otázky, ktoré budete potrebovať k práci, ktorú budete musieť odovzdať na budúci týždeň... budú  mať nadväznosť na praktickú hodinu, ktorú absolvujeme dnes... “ upozornil ich Tom.

Myrtla si prezrela otázky a zapísala si všetko potrebné.

***

Presunuli sa k aréne, tou najkratšou cestou, proti menšiemu zdržaniu nikto nič nenamietal. Myrtla sa držala skôr vzadu a aj do arény vstúpila medzi poslednými.

Prešli na tú vyvýšenú časť, kde boli sedadlá.

Tam si našli svoje miesta, Myrtla sa snažila nedívať sa dolu, teraz pri dennom svetle to tam vyzeralo úplne inak.

No ten stred, ktorý bol zatiaľ zahalený, akoby akousi jemnou hmlou v nej nevzbudzoval veľkú dôveru.

„Teraz vás poprosím, aby ste sa rozdelili do dvojíc, tak aby ste mohli čo najlepšie spolupracovať, a čo možno najskôr, aby sme sa zbytočne nezdržiavali, chcem, aby si každý mal možnosť vyskúšať arénu...“

Okamžite nastal pomerne veľký pohyb, ktorého výsledkom bolo, že všetci mali dvojice, len ona ostala sama.

Typické.

Neočakávala, že by sa práve teraz niekto ponáhľal s ňou spolupracovať. A opäť si uvedomila to jedno chýbajúce miesto, ktoré patrilo Molly.

V takýchto chvíľach jej chýbala asi najviac, lebo ona, aj keď mali obdobia, kedy spolu nevychádzali veľmi dobre, sa zvyčajne zmierila s tým, že s ňou bude vo dvojici. No práve teraz to pre ňu vôbec nebolo príjemné.

Cítila na sebe všetky tie pohľady. Podvedome sa opäť akoby zmenšovala.

Tom pokračoval, akoby sa vôbec nič nestalo.

„Pôjdete do arény po dvoch, jednej z pravej strany druhý z ľavej, ak by nastal nejaký problém, môžete si navzájom pomôcť, no to len v krajom prípade, ostatní budú zatiaľ sledovať vaše reakcie... robiť si poznámky o prípadných chybách...“ potom sa obrátil k Myrtle a ona mala možnosť čeliť jeho pohľadu.

„A vy pôjdete so mnou, slečna Warrenová, prejdeme tou cestou ako prví...“

Bolo svojím spôsobom sympatické, že má v úmysle sa aj osobne podieľať na hodine a potešilo ju, že ju tam nenechá samú, keďže sa svojím spôsobom dosť bála. No s ním si bola omnoho istejšia aspoň tým, že sa odtiaľ dokáže dostať.

„Pôjdete k prvým dverám napravo, ja vojdem zľava, by ostatní si robte poznámky... a všetko pozorne sledujte, druhá dvojica nech sa presunie k dverám, až keď sa vrátime...“ ďalej ich inštruoval profesor Riddle.

Myrtla vstala.

Prešla k tým dverám a pripravila si prútik.

Pred ňou sa otvoril ten kúsok nebezpečného sveta, no nebála sa, lebo na druhej strane bol on. A práve k nemu by sa mala opäť dostať, čo pre ňu predstavovalo dosť silnú motiváciu.

Dostala sa až do stredu, cez spleť rôznych prekážok, ktoré sa postupne vynárali z hmly, ktorá sa postupne rozptýlila, no aj tak sa jej zdalo, akoby tam bola sama, keďže akési kúzlo zabraňovalo tomu, aby videla na publikum.

Niektoré z nich zvládla, lepšie iné horšie, no napokon bola aj tak pustená ďalej. Dostala sa až k nemu.

Jej výkon bol zrejme v porovnaní s ním žalostný, no už len to, že neurobila nič, čo by ju mohlo uviesť do nepríjemnej situácie, bolo pre ňu príjemnou zmenou.

„Pozor, ešte to neskončilo...“ varoval ju, keď priveľmi zablúdila vo svojich myšlienkach a zrejme práve včas.

„Reducto...“ podarilo sa jej vysloviť zaklínadlo, nie práve najvhodnejšie, no dostatočne rýchlo na to, aby sa zbavila ďalšej komplikácie. Potom sa trochu zasekla.

„Pokojne, choďte ďalej, slečna Warrenová...“ vyzval ju, keď sa istý čas nehýbala.

Prešla na jeho stranu a on na tú jej.

***

„Neuveriteľné!“

„Fascinujúce, skrátka to je presne, to čomu by sme sa mali na hodinách vždy venovať...“

Také boli komentáre po skončení hodiny. Potom ako sa vracali späť do hradu, všetci hovorili len o tom, čo všetko mali možnosť zažiť.

„A videli ste, čo nám dal na budúcu hodinu, to je už skutočná mágia, nie len nejaké...“

To nadšenie priam sálalo zo všetkých strán a aj ona s tým bola spokojná.

Keď sa dostala k nemu, chvíľu bola v úzkych, musel jej trochu pomôcť, no nebolo to až také zlé, ako čakala. 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola