fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Petriku a Farah.
Sedela
na lavičke a robila novú predpoveď na pokročilú Aritmanciu. Mali za úlohu
urobiť si vlastnú prognózu, pomocou kamienkového výpočtu, pokročilejšej
techniky, ktorá zahŕňala omnoho zložitejšie výpočty.
Preskakovala
riadky a spočítavala stĺpce. Farebne si vyznačovala čiastkové výsledky.
Bola to v podstate zábava a príjemný relax.
Jej
čísla sa smerovali prevažne ku kladnému výsledku, niekoľkokrát to skontrolovala
a práve dnešné počasie jej najviac vyhovovalo na to, aby si len tak
počítala tie svoje tabuľky, čiastočne v objatí toho slnka, ktoré ju dnes
dokázalo príjemne rozohriať.
S úlohami
na tom bola dobre, stretnutie so Slughornom zatiaľ ešte bolo ďaleko, no už
s ním aj napriek všetkému počítala.
Aj
napriek tomu, že sa s Tomom cítila veľmi dobre, chcela sa
s profesorom pozhovárať, stále to pre ňu bolo dôležité.
Prešla
do čierneho riadku a pripísala si ďalších päť bodov do osobnej tabuľky.
Chystala sa urobiť aj graf.
To
by malo stačiť na to, aby si zabezpečila dobrú známku z toho predmetu,
odovzdávanie čiastkových úloh a vecí s tým spojených, to všetko
považovala za príjemnú rutinu, súvisiacu s tým ďalším týždňom, ktorý
ubiehal rýchlejšie než by čakala.
Pred
sebou mala aj učebnicu elixírov, ktoré sa snažila neflákať, aj napriek tomu, že
už pre ňu neznamenali to isté ako predtým.
A práca
na obranu, začala aj s poznámkami k nej, ktoré mala teraz prichytené
pod tou knihou. Priala si, aby slnko vždy takto svietilo, aby vždy cítila tú
príjemnú ľahkosť na duši, aby sa vždy mohla tešiť z každého nového dňa.
Z každého
odkazu, ktorý jej Tom poslal, boli iné než predtým, boli všade a zároveň neviditeľné
a ona sa ich už viac nebála, odpovedala na ne svojimi vlastnými odkazmi,
ktoré boli práve teraz súčasťou ich vzájomnej hry.
Pokračovala
aj v tých hlavolamových, no postupne začínala presúvať kompetencie na
ďalších členov hlavolamovej triedy, čo jej práve teraz vyhovovalo, lebo postupne
začínali pribúdať úlohy a učenia začínalo byť omnoho viac.
Prešla
na ďalšiu stránku pergamenu. Ukončila posledný riadok, odložila podložku aj
písacie potreby a starostlivo zvinula pergamen.
Potom
tam len tak sedela, pozorovala okolie, vnímala to príjemné prúdenie mágie, na
ktoré bola ona sama obzvlášť citlivá.
Spokojne
opretá v pohodlnej polohe.
„Kam
si myslíš, že ideš...“
„To
nie je tvoja vec...“ odsekla chladne, vyslobodila si ruku z jeho zovretia
a pokračovala v ceste, bez toho, aby sa vôbec obzrela.
„A
v žiadnom prípade za mnou nechoď, rozumel si!“
„Počkaj,
prosím ťa, ja som to tak nemyslel...“ zrejme mal v úmysle ju aj naďalej
presviedčať, ale ona nemala v úmysle s ním hovoriť.
„Tak
neskôr...“ ešte stihol povedať, už len sám pre seba.
So
sklonenou hlavou a mierne zvesenými plecami, zrazu skončil na jej lavičke.
„Môžem...“
„Áno,
iste,“ nemala proti tomu žiadne námietky.
Bol
to Potter z Chrabromilu.
Opäť
zrejme nahneval svoju priateľku. Nepochybne mali za sebou ďalšiu zo svojich
povestných hádok. Bol dosť žiarlivý, nechtiac tie svoje dievčatá, s ktorými chodí,
dusí viac než by bolo vhodné. Niekoľkokrát mala možnosť to vidieť a aj sa
o tom hovorilo. Predpokladala, že ďalšia to už s ním začína vzdávať.
Rozhodne
by sa mal trochu uvoľniť, všetko berie až priveľmi vážne, jeho prístup občas
hraničí takmer až z posadnutosťou. No neodvážila sa mu niečo také povedať,
napokon bola to len a len jeho vec.
A on
zjavne aj tak nemal chuť na rozhovory. Sedel tam s hlavou v dlaniach.
Tak dlho ako uznal za vhodné.
„Tak
ahoj...“ zamumlal napokon, keď odchádzal, akoby takmer zabudol na jej
prítomnosť, čo nebolo nič, čo by ju malo znepokojovať.
„Ahoj...“
hlesla nesmelo.
