15. 3. 2016

Vtedy som verila 15. kapitola 2/3







fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón


 Pre Mimu, Petriku a Farah. 

***
„Profesor Riddle s niekým chodí, normálne som ho počula, keď som s Doris šla na starostlivosť o čarovné tvory...“  prezradila im Belle, plavovlasá siedmačka z ich fakulty, v stredu počas večerného štúdia pri hlavných stoloch. Ich neoficiálna expertka na klebety.
Myrtla takmer proti svojej vôli zdvihla hlavu, už len preto, lebo to bola informácia, ktorá by aj ju mohla zaujímať.
O to viac teraz, ak si Tom s niekým začal, mala by sa pripraviť na tú možnosť. Dalo sa čakať, že práve on urobí niečo také. Nemal núdzu o záujem žien, na tom sa nič nezmenilo.
No nemal ju do toho opäť zatiahnuť, a potom urobiť niečo také, nie potom všetko, čo sa medzi nimi stalo.
Na niečo také nemal ani len najmenšie právo...
Hnev rozochvel mágiu okolo nej, nemohla sa tomu ubrániť. Ak to opäť urobil nenechá to len tak, pomstí sa aj jemu.
Musela na stole zachytiť pár veci, za čo si vyslúžila pár posmešných pohľadov. Siedmačke by sa to už nemalo stávať, mala by udržať mágiu pod úplnou kontrolou, na čo sa práve teraz snažila myslieť, aby sa nestalo nič horšie.
Pomsta.
Na tú sa musela sústrediť.
Tentoraz to urobí aj keby za to mala zaplatiť.
Zabralo to. To mágia sa upokojila a v jej mysli pracovali obrazy, nesúvisiace so študijnou látkou.
 „To vážne, a nevieš o koho ide...“ dobiedzala do nej Meredith. To bola jedna z tých horúcich klebiet, ktoré mohli celú školu zamestnať na najbližšie týždne.
„Tichšie dievčatá...“ napomenul ich profesor Riddle.
Práve on mal dnes dozor. Prechádzal sa po miestnosti a dohliadal na dodržiavanie poriadku. Tak ako ostatní profesori či profesorky ak na nich prišiel rad. Tí noví očividne mali viac služieb než starší členovia učiteľského zboru.
Keďže už tretí deň sa venoval tejto činnosti.
Snažila sa nevšímať si ho, absolútne ignorovať to, že sa pri nich pristavil. Cítila však na chrbte jeho pohľad, no odolala pokušeniu sa naňho pozrieť. Už len to, že práve teraz počula jeho hlas v nej vyvolalo nepríjemný pocit. Musela opäť bojovať s tým hnevom a nevedela, či dokáže zvíťaziť.
 „Prepáčte...“ zamumlala Belle.
No keď sa im otočil chrbtom, záporne pokrútila hlavou a šepla: „Nie, meno neviem, to mi nevedeli povedať, ale on sám údajne povedal, že spolu boli pri mori, a tak... sklamal tým profesorku Atkinsonovú, ktorá už zrejme s ním dosť otvorene koketovala...“
To sa Myrtle ani trochu nepáčilo, prečo práve profesorka, ktorá učila hlavolamy a patrila k osobám, ktorých názor bol pre ňu dôležitý, musela byť zároveň osobou, ktorá sa pokúsi o niečo podobné.
No aspoň ju odmietol, aspoň bol ochotný pripustiť, že by...
No bolo tu niečo iné, na čo sa jej myseľ po prekonaní toho počiatočného šoku zamerala.
Povedal, že má priateľku, ktorá...
Znamená to, že...
Kniha jej spadla z rúk.
Myslel tým ten ich malý výlet. Chata, more, a to všetko. Nemohol povedať jej meno, no pripustil, že má priateľku, s ktorou... Myslel tým ju? Naozaj hovoril o nej?
Vôbec po prvý raz bol ochotný pripustiť tú možnosť, že je jeho priateľkou. Ak skutočne myslel ju a neprispôsoboval si len isté okolnosti, lebo sa chcel z nejakého dôvodu zbaviť Atkinsonovej.
No bola tu tá časť z nej, ktorá si radšej vybrala tú lepšiu možnosť, chcela veriť tej lepšej možnosti.
Niekomu povedal, že sú spolu, nemohol ju menovať, lebo to by nebolo vhodné a bolo to proti školskému poriadku, ale povedal, že ... pripustil to... on to skutočne urobil.
Snažila sa nevšímať si svoje srdce, nedovoliť mu, aby sa opäť vydalo na tú  zatracovanú cestu za márnymi nádejami.
Neodvážila sa ho na to opýtať. Nemohla. A nemala na to ani príležitosť.
Práve teraz uňho nemávala tresty a nebolo by vhodné, keby sa priveľmi často vyskytovala v jeho spoločnosti.
Niežeby niekto veril tomu, že by oni dvaja mohli byť... no on bol stále profesor a na Rokforte platili isté nepísané pravidlá.
Okrem toho vedela, že by si s nej všetci uťahovali, že si našla nového mentora, ako to bolo na začiatku roka, keď sa nemohla zbaviť poznámok tohto druhu. Dráždilo ju to, lebo vtedy ešte čelila Slughornovej strate, čo bola pre ňu stále dosť citlivá záležitosť.
Prípadne by si mysleli, že ho prenasleduje, čo by sa tiež nestretlo s pochopením.
A aj keby si našla vhodnú zámienku ani len nevedela, akoby mala začať, čo ak by to poprel, čo ak by jej povedal niečo nepríjemné, nebola si istá, či to chce počuť. Aspoň nie teraz, mala pred sebou toľko dôležitých vecí, ktoré nezahŕňali výbuchy mágie a iné s tým spojené nepríjemnosti.  
***
Chystala sa na stretnutie s profesorom Slughornom.
Nemal by to byť problém, aj tak nemala žiadne iné plány, profesor Riddle teda, Tom, mal stretnutie so svojimi priateľmi.
Povedzme, že starší smrťožrúti sa mali opäť zísť. Nevedela presne kde, no dúfala, že dostatočne ďaleko od adresy, na ktorej by sa mala zastaviť ona. 

poznámka: chystám sa fakt urobiť to promo video k poviedke, len mám akosi málo energie a veľa poviedok, tak uvidím ako to vyjde...