13. 4. 2016

Hacker 1. kapitola 2/3







fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha, dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,  Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr. Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah:  „Iba jedno kliknutie...“




Čiastočne to bolo zrejme spôsobené tým, že po sebe štekali. Aspoň on to tak nazýval, keď sa venovali tomu, čo sa v ich prípade dalo nazvať skôr bojom než vzájomnou komunikáciou.
Ten hluk bol vždy niekde na pozadí a priživoval ten hnev, ktorý ho napokon priviedol až sem, takpovediac na koniec jemu známeho sveta.
Otec to vyriešil svojským spôsobom, už mal svoju známosť a doma už len prežíval.
Vedel to, lebo mu hackol jeho mobil, aby vedel na čom je, bol to taký impulz nič viac. Aj o nej toho už dozvedel viac než dosť, nebola nebezpečná, aspoň nie preňho. Nie z toho hľadiska, že by sa obával, že im rozbije rodinu, ktorá sa už aj tak nedala zachrániť. A zmierovanie s týmto stavom ich všetkých vyšlo draho.
Misha netušil, či je s tým matka oboznámená alebo nie, ani s jedným sa v poslednej dobe nerozprával nijako inak, než prostredníctvom toho nepriateľského odsekávania, ktoré ho stálo aj tú facku, ktorú od otca napokon dostal, keď presiahol mieru.  Stačilo aj to, že už to vedela sestra a zaúčinkovalo to na ňu viac, než by bolo vhodné.
Osobne dúfal, že keď sa to prevalí, nebude nikde na blízku. A vôbec by mu neprekážalo, keby sa to vyriešilo podľa možnosti aj bez jeho priameho pričinenia.
Sasha ich takých nepoznal. On patril do ich života ešte v tom období, keď neboli v zajatí tých vzájomných bojov. Misha mu to niekedy závidel, že nebol poznačený tým istým kúskom ich rodinnej histórie ako on a Danielle.
„Pokúsim sa...“ vyhlásil dosť presvedčivo, zatiaľ nemal v úmysle robiť žiadny zbytočný rozruch. Všetko záviselo od toho, ako sa mu bude dariť, všetky možnosti boli práve teraz otvorené, aspoň sa snažil to vnímať týmto spôsobom.
„A Danielle, ako sa jej darí? Už je na tom lepšie?“
„Nie som si istý, už dávno som s ňou nehovoril, teraz má prísnejší režim...“
Sasha prikývol, jeho tvárou sa mihol jeden  z tých ustarostených výrazov.
„Mrzí ma, že nemohla prísť s tebou... Snáď ju budem mať možnosť čoskoro navštíviť...“
„Snáď áno...“ hlesol čo najtichšie. A snažil sa, aby ho opäť neobklopil ten dobre známy pocit viny.
Jeho sestra, to bola preňho stále viac než citlivá téma.

***

Farma.
Objavila sa pred nimi, pôsobila tak čisto a útulne na pozadí prírodnej scenérie, ktorá jemu samému nič extra nehovorila. Videl ju celú už párkrát na fotkách, no ešte nikdy sem neprišiel osobne, vždy sa na niečo vyhovoril.
Jeho sestra tu bola raz, počas minulých prázdnin, keď chcela vytrestať svojho vtedajšieho priateľa. Vtedy sa nezaujímal o to, ako sa tu cítila, lebo to ani medzi nimi nebolo najlepšie. A ani teraz ich vzťah nebol práve vzorom súrodeneckej lásky.
Snažil sa to na to nemyslieť, zanechať to všetko za sebou, keď vystupoval z auta a dal si dolu kapucňu, práve teraz sa cítil pomerne dobre a jej ochrana, už nebola nevyhnutná,  do jeho pozornosti sa dostala bratova manželka a dievča, ktoré bolo s ňou. Mimoriadne pekné, aspoň on nadobudol ten dojem, že práve tým by ju dokázal charakterizovať. Vyzeralo to, akoby ani ona sem nepatrila, k týmto čistým líniám, k tejto pokojnej a nevyhnutnej jednoduchosti. A nebola ani na tých fotkách. Pochyboval, že by ju hoci aj on dokázal prehliadnuť.
„Tak vitaj u nás...“  Jennifer ho na privítanie objala. On tam len stál, trochu meravo, neprekážalo mu, keď sa ho dotýkali iní ľudia, no vždy ho prekvapilo, že sa ho vôbec dotknúť chceli... A ona bola okrem toho ešte aj tehotná a šťastná.
V jej tvári nebolo to napätie, ktoré vídaval u svojej matky, no možno bolo len príliš skoro, možno sú spolu len krátko na to, aby mala možnosť spoznať aj tú druhú stranu rodinného života.
„Toto je moja mladšia sestra Emilia...“ posunula viac dopredu svoju spoločníčku.
Sasha stál obdialeč a prenechal svojej rodine tú možnosť zvítať sa s ním. Priveľmi spokojný s tým, že môže stáť v pozadí.
„Ahoj...“ pozdravil jej takmer šeptom, dievčatá ako ona s ním zvyčajne nehovorili dlhšie než pár nevyhnutných minút, prípadne ako s tým machrom cez počítače, ktorý im vedel po prípade za menší finančný bonus pomôcť so starosťami týkajúcimi sa virtuálnych svetov.
„Ahoj...“ zvítala sa s ním aj ona, samozrejme bez fyzického kontaktu, čo vskutku dokázal oceniť.
„Tak poďte dovnútra, všetko som už pripravila... taká menšia oslava na privítanie...“
Sasha ju objal okolo pása a oni dvaja vošli do domu ako prví, Misha a Emilia ich nasledovali.
„Dobré vlasy...“
Počul ako to povedala, a čudoval sa, že vôbec má záujem o tom s ním hovoriť.
„Experimentoval som...“ priznal počas cesty dovnútra. Nikdy nevedel o čom by sa mal s dievčatami baviť, predpokladal však, že bude mať možnosť sa to naučiť.