fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha,
dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,
Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr.
Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah: „Iba jedno kliknutie...“
Čiastočne
to bolo zrejme spôsobené tým, že po sebe štekali.
Aspoň on to tak nazýval, keď sa venovali tomu, čo sa v ich prípade dalo
nazvať skôr bojom než vzájomnou komunikáciou.
Ten
hluk bol vždy niekde na pozadí a priživoval ten hnev, ktorý ho napokon
priviedol až sem, takpovediac na koniec jemu známeho sveta.
Otec
to vyriešil svojským spôsobom, už mal svoju známosť a doma už len
prežíval.
Vedel
to, lebo mu hackol jeho mobil, aby vedel na čom je, bol to taký impulz nič
viac. Aj o nej toho už dozvedel viac než dosť, nebola nebezpečná, aspoň
nie preňho. Nie z toho hľadiska, že by sa obával, že im rozbije rodinu,
ktorá sa už aj tak nedala zachrániť. A zmierovanie s týmto stavom ich
všetkých vyšlo draho.
Misha
netušil, či je s tým matka oboznámená alebo nie, ani s jedným sa v poslednej
dobe nerozprával nijako inak, než prostredníctvom toho nepriateľského
odsekávania, ktoré ho stálo aj tú facku, ktorú od otca napokon dostal, keď
presiahol mieru. Stačilo aj to, že už to
vedela sestra a zaúčinkovalo to na ňu viac, než by bolo vhodné.
Osobne
dúfal, že keď sa to prevalí, nebude nikde na blízku. A vôbec by mu neprekážalo,
keby sa to vyriešilo podľa možnosti aj bez jeho priameho pričinenia.
Sasha
ich takých nepoznal. On patril do ich života ešte v tom období, keď neboli
v zajatí tých vzájomných bojov. Misha mu to niekedy závidel, že nebol
poznačený tým istým kúskom ich rodinnej histórie ako on a Danielle.
„Pokúsim
sa...“ vyhlásil dosť presvedčivo, zatiaľ nemal v úmysle robiť žiadny
zbytočný rozruch. Všetko záviselo od toho, ako sa mu bude dariť, všetky možnosti
boli práve teraz otvorené, aspoň sa snažil to vnímať týmto spôsobom.
„A
Danielle, ako sa jej darí? Už je na tom lepšie?“
„Nie
som si istý, už dávno som s ňou nehovoril, teraz má prísnejší režim...“
Sasha
prikývol, jeho tvárou sa mihol jeden z tých
ustarostených výrazov.
„Mrzí
ma, že nemohla prísť s tebou... Snáď ju budem mať možnosť čoskoro
navštíviť...“
„Snáď
áno...“ hlesol čo najtichšie. A snažil sa, aby ho opäť neobklopil ten
dobre známy pocit viny.
Jeho
sestra, to bola preňho stále viac než citlivá téma.
***
Farma.
Objavila
sa pred nimi, pôsobila tak čisto a útulne na pozadí prírodnej scenérie,
ktorá jemu samému nič extra nehovorila. Videl ju celú už párkrát na fotkách, no
ešte nikdy sem neprišiel osobne, vždy sa na niečo vyhovoril.
Jeho
sestra tu bola raz, počas minulých prázdnin, keď chcela vytrestať svojho
vtedajšieho priateľa. Vtedy sa nezaujímal o to, ako sa tu cítila, lebo to
ani medzi nimi nebolo najlepšie. A ani teraz ich vzťah nebol práve vzorom
súrodeneckej lásky.
Snažil
sa to na to nemyslieť, zanechať to všetko za sebou, keď vystupoval z auta a dal
si dolu kapucňu, práve teraz sa cítil pomerne dobre a jej ochrana, už
nebola nevyhnutná, do jeho pozornosti sa
dostala bratova manželka a dievča, ktoré bolo s ňou. Mimoriadne
pekné, aspoň on nadobudol ten dojem, že práve tým by ju dokázal
charakterizovať. Vyzeralo to, akoby ani ona sem nepatrila, k týmto čistým
líniám, k tejto pokojnej a nevyhnutnej jednoduchosti. A nebola ani
na tých fotkách. Pochyboval, že by ju hoci aj on dokázal prehliadnuť.
„Tak
vitaj u nás...“ Jennifer ho na
privítanie objala. On tam len stál, trochu meravo, neprekážalo mu, keď sa ho
dotýkali iní ľudia, no vždy ho prekvapilo, že sa ho vôbec dotknúť chceli... A ona
bola okrem toho ešte aj tehotná a šťastná.
V jej
tvári nebolo to napätie, ktoré vídaval u svojej matky, no možno bolo len
príliš skoro, možno sú spolu len krátko na to, aby mala možnosť spoznať aj tú
druhú stranu rodinného života.
„Toto
je moja mladšia sestra Emilia...“ posunula viac dopredu svoju spoločníčku.
Sasha
stál obdialeč a prenechal svojej rodine tú možnosť zvítať sa s ním. Priveľmi
spokojný s tým, že môže stáť v pozadí.
„Ahoj...“
pozdravil jej takmer šeptom, dievčatá ako ona s ním zvyčajne nehovorili
dlhšie než pár nevyhnutných minút, prípadne ako s tým machrom cez
počítače, ktorý im vedel po prípade za menší finančný bonus pomôcť so
starosťami týkajúcimi sa virtuálnych svetov.
„Ahoj...“
zvítala sa s ním aj ona, samozrejme bez fyzického kontaktu, čo vskutku
dokázal oceniť.
„Tak
poďte dovnútra, všetko som už pripravila... taká menšia oslava na privítanie...“
Sasha
ju objal okolo pása a oni dvaja vošli do domu ako prví, Misha a Emilia
ich nasledovali.
„Dobré
vlasy...“
Počul
ako to povedala, a čudoval sa, že vôbec má záujem o tom s ním hovoriť.
„Experimentoval
som...“ priznal počas cesty dovnútra. Nikdy nevedel o čom by sa mal s dievčatami
baviť, predpokladal však, že bude mať možnosť sa to naučiť.