fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha,
dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,
Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr.
Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah: „Iba jedno kliknutie...
pre Michalette a katku.
Nechala
ho na pokoji. Na nič sa ho nepýtala, len pri ňom stála a čakala.
V jej
pohľade však videl tie dobre známe obavy, kvôli ktorým by ju dokázal
nenávidieť, ak by nepodliehal tomu dojmu, že ju potrebuje, aspoň teraz, kým
bolo jeho vnímanie sveta klamlivé a deštruktívne.
Snažil
sa zhlboka dýchať, snažil sa veriť, že to čoskoro prejde. Kapucňa opäť
každopádne skončila na jeho hlave, a tak to bolo zrejme najlepšie, čím
viac ľudí si zapamätá ju namiesto jeho tváre, tým lepšie.
No
nemal veľa času na to, aby sa z toho mohol spamätať. K ich autu pristúpil
pomerne pekný chlapec, jeden z tých, ktorí tu zrejme majú svoju stálu
partiu.
No
nedalo sa pochybovať o jeho príťažlivosti ani o istom vyžarovaní,
ktoré ho zrejme predurčovalo k tomu, aby svoju skupinku pevne ovládal. Poznal
dobre partie tohto druhu a nikdy s nimi nemal dobré vzťahy, preto ani
teraz neočakával, že by sa to mohlo zmeniť. To bol jeden z tých typov,
ktorým by sa mal podľa možnosti vyhýbať. No práve teraz mal zrejme vedľa seba
lákavú korisť, ktorá upútala jeho pozornosť.
Pri
aute mal aj ďalších zrejme kamarátov, ktorí si ich premeriavali pohľadmi.
Skrátka
miestni chlapci, nič mimoriadne a bol by rád, keby vskutku nebol prítomný
v ich povedomí.
Emilia
po jeho príchode značne znervóznela. A jej tvár sa zahalila do neobvyklej
prísnosti.
„Ahoj...“
pozdravil ju spôsobom, akoby očakával, že sa mu bude klaňať za to, že si ju
vôbec všimol.
„Ahoj...“
odvetila dosť chladne a jednou rukou sa dotkla ozdoby na svojej kabelke,
takmer ten kvietok vytrhla, ako mal možnosť Misha vidieť. No on bol zatiaľ
neviditeľní, ten chlapec, akoby ani jeho prítomnosť nezaznamenal, čo bolo
zatiaľ dobré...
„Ty
si tá nová, však?“
Nasledovalo
ďalšie dosť strohé prikývnutie. Na Emiliu očividne neurobil dobrý dojem.
„Ja
som Jayson, už sme sa stretli pri
zápise, predtým... Môžem ti to tu ukázať, ak by si súhlasila, poznám tu pár
zaujímavých miest, hovorili sme o tom...“ vyhlásil sebavedomo.
„Nie,
ďakujem, nie som tu sama...“ prerušila ho a pozrela na Mishu, akoby očakávala,
že to potvrdí.
On
však len mlčal.
Jayson
si ho premeriaval, chvíľu na sebe cítil jeho pohľad, dosť povýšenecký.
„Takže
tento tu, to je tvoj brat?“ díval sa naňho zvrchu, čiastočne vedený tým dojmom.
„Môj
priateľ.“
Misha
cítil, ako to slovo zarezonovalo v ňom ako niečo neprípustné, niežeby
nikdy nechodil s dievčaťom, chodil a ani nevedel ako k tomu došlo,
no nebolo to také ako so šéfom, nespoznal pritom tú eufóriu, ktorú prežíval,
keď bol jeho blízkosti on.
„Tvoj
priateľ?“ zopakoval posmešne. Nepochybne si ho už zaradil do tej správnej
škatuľky. Skupinky existovali a vždy budú, dokonca aj na konci sveta.
„Máš
s tým nejaký problém?“ opýtal sa Misha temne. Čiastočne akoby sa v ňom
prebudila hrdosť.
„Nie,
isteže nie...“ odvetil chladne, no on tušil, že si práve teraz zarobil na
poriadny problém, a to ešte ani len nezačala škola, no nemal v úmysle
stať sa terčom jeho narážok.
„Tak
dobre, teda ťa nechám s tvojím priateľom, no ešte sa uvidíme... tak sa
zatiaľ maj...“ díval sa na nich, stále ešte dosť pochybovačne a v jeho
jednoduchej mysli zrejme neexistovala taká rovnica, v ktorej by sa chlapec
ako Misha mohol dosadiť k dievčaťu, akým bola Emilia.
„Prepáč...“
hlesla potichu, keď už sedeli v aute, Misha bol opäť v poriadku a šoféroval.
„Nevedela
som čo mu mám povedať, už včera bol hrozne otravný... Chcem mať pokoj od
takých, ako je on, dúfam, že sa nehneváš, že som mu to povedala, samozrejme ťa
to k ničomu nezaväzuje...“ vysvetľovala mu možno až prirýchlo.
„Nehnevám
sa, no nie je dobré, že ma predstavuješ ako svojho priateľa, mne to neprekáža,
no teba sa to nemusí vyplatiť... Je to len dočasné riešenie...“
„Áno,
viem, ja uvediem všetko na správnu mieru, časom keď sa tu trochu usadíme...“
sľúbila mu a on dúfal, hlavne pre jej dobro, že to tak bude.
***
Námestie,
alebo ak sa to vôbec dalo nazvať, predstavovalo jednu rovnú čiaru s pomerne
skromným potenciálom.
Veľa
prachu, slnko a blízkosť hlavnej cesty, po ktorej sem-tam prešlo nejaké z miestnych
aut.
Bol
tu aj Starbucks, no práve teraz zavretý kvôli rekonštrukcii, ako to hlásal
pomerne veľký nápis vpredu, pár obchodov
a vskutku jedno staršie kníhkupectvo, vedľa ktorého sa nachádzala
internetová kaviareň, do ktorej mal permanentku. A neďaleko nej dve
obchodíky so zmiešaným tovarom a úplne vzadu akási staršia fontána, ktorá
bola súčasťou miestneho mini parku, jemu samému to tu pripadalo ako jedna z tých
rozprávkových dediniek z nejakej počítačovej hry. Akoby každú chvíľu malo
prísť nejaké prekvapivé odhalenie, prípadne zombíci vyskakujúci spomedzi úzkych
bočných uličiek.
Vedel
by si predstaviť, akoby sa dali hravo zostreľovať. Mal za sebou také to herné
obdobie, no práve teraz nič nenasvedčovalo tomu, že by sa k tomu mohol
vrátiť, možno len ako programátor, ak by mal tú možnosť. Aj keď v jeho prípade
by šlo skôr o otvorenie iných ciest, ktoré by teraz radšej nenazýval
pravými menami, lebo by mu mohli spôsobiť problémy a sám vedel, že vtedy
riskoval až príliš.
No
práve teraz preňho jediné nebezpečenstvo predstavoval tento nový priestor, v ktorom
si plánoval poriadiť sám, keďže Emily šla podľa dohody do umeleckého obchodu s tým,
že sa na oplátku postará o nákup materiálu ale aj školských pomôcok, čo
vskutku považoval aspoň za čiastočnú výhodu, lebo sa nerád zaoberal podobnými záležitosťami.
On
sám zamieril rovno do kaviarne, ktorú mu odporučil Sasha. Už keď sa ozval
zvonček, ktorý ohlásil jeho príchod, tak priam cítil, že je vo svojom svete,
aspoň čiastočne, prešiel pohľadom po tých dobre známych obrazovkách, tu akoby
jeho fóbia ustúpila do úzadia, vďaka tomu mrazivému pocitu, ktorý prešiel po
jeho chrbte, vďaka tej istote, že bratov dar skutočne využije najlepšie, ako
bude môcť.
poznámka: začínam pôsobiť aj na wappade, túto poviedku budem pridávať aj tam, ale až po celých kapitolách, značku wapadu som dala k poviedke aj k poviedkovému rozcesníku, je to táto značka
nasledujúca kapitola
