Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
„Theia...“
„Prepáčte,
ja nemôžem...“
Bežala.
Nevedela,
kam.
Chcela
sa dostať čo najďalej od neho, čo najďalej od toho pokušenia, ktorú pre ňu
predstavoval.
Zradila
všetko, ale hlavne samú seba. Teraz bola v jeho rukách a on mal nad
ňou moc.
Cítila
slzy, boli tak blízko nej samej, až sa toho zľakla, obávala sa samej seba
a všetkého, čo by ešte mohla urobiť.
Priala
si, aby bolo všetko také ako predtým, aby tie slová neboli nikdy vyslovené, aby
stále bol on jej majstrom, on s ktorým jej nehrozilo trápenie podobného
druhu. Videla samú seba vedľa neho, samú seba podliehať tej nezlomnej istote,
samú seba veriť, že nikdy viac nepocíti podobný strach, aký ju naplnil práve
teraz, ten strach, ktorý ju práve teraz sprevádzal tesnejšie než sila.
Všetko
to iné a nebezpečné spoznala s ním, všetkému tomu, čo si sama
zakázala sa oddala, bez možnosti úniku.
Nevie
čo sa stane.
Nevie,
či bude on stáť pri nej alebo sa jej zbaví ako nejakej záťaže. Nevie, čo si
vlastne teraz o nej myslí.
Netuší,
či ešte viac chce ostať jej majstrom a či bude mať ešte nejakú šancu, či
dokáže predstierať, že sa vôbec nič nestalo a ísť ďalej cestou rytiera
Jedi.
„Theia...“
Našiel
ju, na jednej z tých nekonečných chodieb.
Opäť
cítila dotyk jeho rúk, jednej skutočnej druhej robotickej.
„Porozprávajme
sa...“ navrhol spôsobom, aký uňho dosiaľ nepoznala, bola v tom istá jemná
naliehavosť, no nie ovplyvňovanie, iný druh naliehavosti.
Prikývla.
Zavreli
sa za nimi jedny z tých rozhodujúcich dverí.
***
Keď
ju pustil, prechádzala sa po miestnosti. Neschopná zotrvať na jednom mieste,
neschopná sa naňho pozrieť.
„Porušili
sme kódex, my dvaja spolu...“
„Áno,
Theia, ale...“
„Čo
teraz urobíte, majster? Budeme pokračovať, alebo...“ opäť sa stiahla ďalej od
neho.
„Ľúbim
ťa, Theia, urobili sme to preto, že k sebe niečo cítime, viem to, už dlho
mi je jasné, že aj ty, že mi obaja... a na tom nie je nič zlé... obaja sme
sa tak rozhodli dobrovoľne... nie si len moja padawanka, si osoba, na ktorej mi
záleží viac než na mojom živote... nemohol by som ťa opustiť, nikdy si nesmieš
myslieť, že by som niečo také dokázal urobiť...“
Tie
slová. Prekliate, nemala ich od neho počuť. Nemal niečo také urobiť. Bola
pripravená na čokoľvek len nie na tie slová.
„Ani
vy nie ste len môj majster...“ nedokázala to, nemohla to poprieť, on aj sila,
jeho sila a tá jej, všetko smerovalo k tomu, k tej pravde,
k tej úprimnosti, ktorej sa nemohla ubrániť.
„Všetko
bude v poriadku, postarám sa o to, aby to tak bolo...“
„Ja...
pokúsim sa vám veriť... pokúsim sa o to...“
Prijala
jeho objatie, ešte stále vyvedená z miery, ešte stále obklopená zmiešanými
pocitmi.
***
Po čase...
Bola
opatrne vtiahnutá za jeden z menších výklenkov.
Práve
včas na to, aby sa vyhla desiatim droidom, začali strieľať. Cítila majstrovu
ruku, ktorá jej bránila v pohybe. Nepočula ich skutočne nechýbalo veľa
a tá malá nepozornosť ju mohla stáť viac, než by sa mohlo zdať.
Kým
z druhej strany, pálil ich oddiel klonov, oni nateraz v nie práve
najvhodnejšej pozícii.
Cítila
váhu svojho svetelného meča, dnes bol omnoho ťažší než zvyčajne, dnes veľa
záležalo od toho, koľko bude mať síl a ona cítila, že nie je vo svojej
koži. Po štyroch mesiacoch bojov, ktoré striedalo v nej všetko rozbíjali
a opäť zlepili, už ani sama nevedela, čo by práve teraz potrebovala.
„Na
čo si myslela, maličká, nemôžeš sa tu len tak stratiť, ešte sme neskončili...“
počula majstrov hlas.
„Prepáčte,
majster... už sa to viac nestane...“
Cítila
ako aj on zdvihol meč, ako ho mal pripravený na to, aby sa dostali cez droidov.
„Isteže
nie, lebo ja to nedovolím...“ bol to prísľub či hrozba, pod vplyvom tej
neutíchajúcej paľby to akosi zanikalo, no ona cítila ako sa jeho sila
sústredila okolo nej.
A čoskoro
to aj urobia, čoskoro všetko prejde, vrátane tej slabej bolesti, šíriacej sa po
jej líci.
Nebolo
to vážne, len škrabnutie, len ďalší dokaz toho, že ešte žije. Aj napriek tomu,
čo povedala, aj napriek tomu, ako ďaleko zašla.
Prikývla.
A pripravila
sa, na to, kedy jej dá signál, na ďalší boj, na úder sily, ktorým si bude môcť
pomôcť.
Snažila
sa sústrediť na prítomnosť a nemyslieť tie dni, no tie dni boli silnejšie
než ona sama.
Opäť
pochybovala o tom, že patrí do rádu, opäť sa zmietala v tých
pocitoch. A on jej nemohol dať tú istotu, ktorú potrebovala, už viac nie,
lebo práve on bol jej láskou, o ktorú bojovala každým dňom, sama so sebou,
sama s tou Theiou oddanou rádu a tou, ktorá bola oddaná len jemu. Nemyslieť
na to, že obaja aj naďalej porušujú kódex rádu.