Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
poznámka: jedna veta požičaná od Ahsoky z clone wars
Meditácie
začali. A všetko bolo opäť skvelé.
Asi
tak by to dokázala zhrnúť svoj pobyt v jednej z tých tichých izieb,
na planéte, ktorá bola akoby sama tvorila šťastný a pokojný svet.
A jej
obyvatelia, akoby ani netušili, že môže existovať niečo iné, než harmónia sily,
ktorá tu bola prítomná na každom kroku.
Sedela
na svojom balkóne, so zavretými očami, len cítila silu, len dovolila, aby sa
jej dotýkala.
Zbavená
všetkého a všetkých dlžôb voči svetu. Dokonalé uvoľnenie, to sa jej
podarilo dosiahnuť až tu, odpútať sa od rušivého hluku, od rozhodnutí iných
a nájsť seba.
A opäť
mať dobrý vzťah k sile.
Chcela
ju opäť pochopiť, opäť sa k nej vrátiť, ako k tomu jedinému zdroju
svojho osobného šťastia, ako to čo skutočne bolo dôležité, nielen pre ňu, ale
aj pre tú novú bytosť, ktorú sa snažila chrániť pred všetkými ostatnými. Tú bytosť, o ktorej sila hovorila, ako
o jej súčasti, ktorá sa ešte len rozvíja, ešte sa len stáva niekým.
Pomaly
a nenásilne si buduje okolo seba svoj svet a ona vedela, že nedokáže
stáť v ceste svojmu dieťaťu, že nemôže zastaviť ten prudký rozvoj sily,
v nej samej, to tajomstvo, ktoré ešte len teraz emocionálne objavovala
a chcela chrániť pred všetkými, pred akýmikoľvek nepríjemnými odhaleniami.
Mala ešte čas.
Dosť
času, no vedela, že nikdy nepoprie to spojenie, ktoré bolo jej súčasťou, ako
niečo čo nebolo možné len tak vytrhnúť z koreňov, nevedela či jej dieťa
bude spojené so silou, no bolo spojené s ňou, po rozptýlení toho strachu,
po ktorom porozumela aj tým ostatným aj sebe, bola pokojná, šťastná, zbavená
toho napätia, ktoré ju nútilo rozhodovať sa príliš rýchlo a zabúdať na
svoje vlastné ja, ktoré kričalo tak dlho, až kým ho opäť v sebe nenašla.
Tieto
dni boli len pre ňu, tak ich vnímala. Bola tu sama, no vôbec ju to netrápilo,
teraz, keď tu nebol jej majster, cítila sa lepšie, nevedela to vysvetliť, no
všetok ten tlak, akoby spadol z jej pliec a bol tu len on, tá nová
bytosť a ona, len sa učili spolu fungovať, len žili ako jeden celok.
Anakin
bol odvolaný z meditačného týždňa kvôli únosu Palpatína. Spolu
s Obi-Wanom sa šli o túto záležitosť postarať.
Čím
sa jeho meditácie presunuli na iný termín, myslela si, že bude z toho
sklamaná no nebola, potrebovala čas, viac času na to, aby zistila, čo by mala
urobiť, to sa nezmenilo, bola si istá, že ho miluje, no nemala v úmysle sa
naňho spoliehať, čo sa týkalo jej tajomstva, bol ďaleko za hranicami tohto
bezpečného sveta, on áno, no začula iný známy hlas.
Priala
si, aby ho sprevádzala sila, aby si dával na seba pozor, počas tých nekonečných
bojov, no zároveň bojovala s pocitom, že opäť prestáva byť jej majstrom,
že ju opäť ponecháva napospas jej osudu.
Tie
posledné myšlienky, ju vytrhli z toho príjemného rozjímania. Nechýbalo
veľa a opäť by bola v temnote, nebyť jednému z tých hlasov,
ktorý bol pre ňu práve teraz nositeľom svetla.
„Ahoj,
Theia...“
Otvorila
oči, pozrela sa naňho. A v nej samej ožila radosť, tá istá takmer
detská radosť, ktorú cítila aj predtým, keď spolu študovali, keď on bol len jej
kamarátom.
„Gwain...“
Prešla
k nemu a objala ho.
„Ehm,
tak som sa tešil na to, že sa opäť stretneme, keď mi povedali, že si tu, bol
som rád, že mi vsunuli meditačný týždeň, do môjho nabitého programu...“
zamumlal jej do krku, keď ho pevne držala, keď cítila jeho blízkosť.
„A
to nie je všetko, neprišiel som sám...“
Agápe.
Stála
tam a ona mohla objať aj ju. Bola s ňou aj Šestka, ktorú jej musela
zveriť keďže do priamych bojov, vôbec nebola vhodná. A aj akýsi chlapec,
ktorý sa na nich díval ešte stále dosť rozpačito.
„To
je Eldar, môj padawan...“ predstavil jej Gwain svojho nového žiaka.
„Nech
ťa sprevádza sila...“ pozdravil ten malý, pomerne disciplinovane a aj
Theia mu odpovedala v podobnom duchu.
Predpokladala,
že je so svojím mladým majstrom spokojný, a bolo to aj znakom toho, že
Gwain už dosiahol istú formu dôvery, aspoň v určitých prípadoch tomu tak
bolo, že bol padawan zverený jediovi práve preto, že si tú dôveru rady získal.
Agápe
vyzerala dobre, vlastne bola trochu vážnejšia, než naposledy, jej hlavy
takpovediac nadobudli takmer až prísny výraz. A Šestka tá sa okolo nej
opäť nadšene krútila.
„Ani
neviete, ako rada vás vidím, je to skvelé, že tu budeme spolu...“ jej priatelia
neboli narušením pokoja, boli pre ňu zdrojom novej sily, ktorú potrebovala,
zdrojom tej opory, ktorej sa plánovala držať, mala pocit, akoby to nebolo
náhodné, akoby to niekto zariadil tak, aby okrem samostatných meditácii mohla
byť aj s nimi.
Hovorila
s nimi, no mali na seba tak málo času a nebolo to isté, ako teraz, keď
boli obklopený silou a nádejou, ktoré so sebou prinášalo to miesto. Len
dúfala, že Agápe nebude počúvať to volanie sily, že si nebude všímať to, čo
bolo zatiaľ len jej tajomstvom.
„To
je fakt, neviem si predstaviť, že by sme boli dlhšie oddelení, ten tvoj majster
ťa ani na chvíľu nepustil späť k nám, to sa skrátka nerobí...“ zažartovala
si Agápe.
„A
čo tvoja majsterka, ako je na tom ona?“ snažila sa Theia radšej odviesť
rozhovor na inú tému.
„Ale
to vieš,“ ošívala sa tentoraz Agápe. „Trochu sa hnevá, lebo som v tom
poslednom boji prišla o dve meče a tie nové sa dosť predražili... mám
si ich strážiť ako oko v hlave...“
„Môžem
sa pozrieť...“
„Áno,
iste...“ súhlasila bez váhania.
Theia
si ich na chvíľu zobrala, vskutku boli veľmi dobré, cítila ich váhu, ich
pulzovanie v oboch rukách.
„Začínam
zvažovať, že prejdem na techniku dvoch mečov...“ povedala to, s čím sa
ešte nezdôverila ani svojmu majstrovi.
No
sila v nej, akoby práve teraz podliehala zmenám, ktoré ani ona sama
nevedela celkom presne odhadnúť. A teraz, keď ich držala, cítila, že je to
tak správne, že presne to potrebuje, aby získala väčšiu stabilitu.
„Tak
to ti držím palce, aby sa ti to podarilo... teraz vychádza množstvo skvelých
modelov a predpokladám, že aj ten tvoj svetelný meč nájde skvelé dvojča...“
uznala Agápe.
„Aj
ja by som rád bojoval s dvomi mečmi...“ ozval sa Eldar, pomerne
slávnostným a vážnym tónom, čo bolo vskutku roztomilé.
Gwain
položil ruku na jeho plece.
„Tak
to ma veľmi teší, že môj padawan má práve takéto ambície...“
Jeho
študent naňho hľadel s istou dávkou obdivu a úcty a medzi nimi sa pomaly vytváralo to
spojenie, na ktoré už mali obaja predpoklady, rástlo prirodzene, nenásilne.
Gwain
sa jej zdal vážnejší dospelejší, niečo v ňom, akoby sa vyrovnalo, jeho oči
boli jasné, no staršie než predtým, práve teraz to bol jej priateľ z detstva
ale aj niekto iní, niekto kým sa stal, kým neboli spolu.
„A
čo Tamira a ostatní, počuli ste o nich niečo, pár krát som sa im
ozvala, ale vždy bolo nejaké rušenie... A čo Aurren a Shalla, stále
sú spolu? “
„Tamira
ťa pozdravuje, kládla nám obom na srdce, aby sme ti povedali, že sa už nemôže
dočkať, kedy sa opäť všetci stretneme... Už si začínala robiť starosti, že sa
jej dlho nehlásiš, no vie veľmi dobre, ako to chodí... Áno, sú a je to s nimi
na nevydržanie, ako tvrdí Tamira a aj ostatní sa majú dobre, celá stará
partia sa na teba teší... Aj Odin mi spomínal, že sa už nevie dočkať, kedy si
opäť zmeriate sily...“ dozvedela sa toho viac než dosť, Agápe, ktorá však tiež
bola na misiách, no bola teraz dlhší čas späť v chráme, preto mala možnosť
si všetko pozisťovať.
„Tak
to ešte potrvá, ale teším sa naňho, na to ako bude vyskakovať z toho svojho
vznášadla, to nemá chybu, uvidíme, kto sa prvý rozpadne po štarte...“ o pretekoch
by dokázala hovoriť snáď aj večnosť, aj keď mala za sebou práve teraz dosť
nalietaných hodín aj počas bojov, preteky boli predsa len niečo iné, to bola
zábava a adrenalín, nie vážne a kruté boje, ako zvyčajne.
A dosť
často bola aj Anakinovou navigátorkou, čo ju štvalo, lebo to by mohol robiť aj
R2, no on si vyberal do ktorých bojov ju pustí, čo nie vždy prijímala s nadšením.
„A
vlastne ešte jednu vec by si mala vedieť, no to by ti mal povedať, vlastne
Gwain...“
„Nie,
tak to sa neopováž...“ zamračil sa mladý Jedi, Agápe však nemala v úmysle ustúpiť.
A keď
jej Theia vrátila meče, jedna z jej hláv vážne vyhlásila: „Vieš, o tom,
že Gwain chcel byť tvojím majstrom?“
„Nie,
to som nevedela....“
„Nuž
pôvodne predstúpil pred radu ešte vtedy, keď bol tvoj majster zranený a on
už doštudoval, navrhol, že by si mohla prejsť k nemu...“
To
urobil. Skutočne niečo také urobil a vôbec sa jej o tom nezmienil.
„Gwain...“
premerala si ho prísne.
„Áno,
nuž mal som to v úmysle, ale nedovolili mi to, tvrdili, že ešte potrebujem
čas... a vieš, aký je majster Yoda, keď je o niečom pevne
presvedčený, povedal mi niečo v tom zmysle, že ti už vybrali niekoho iného
a že je to hotová vec, vyjadril sa viac než jasne... že naše puto s minulosti
by ťa mohlo obmedzovať...“ prísne pozrel na Agápe, ktorá sa trochu stiahla a priateľsky
prešla rukou po jeho chrbte.
„Len
sa na mňa nehnevaj, chcel si jej to predsa povedať už dávno... no nájsť odvahu
na to musím ja...“
„Agápe...“
Gwain
na ňu stále prísne hľadal, a opätoval jej dobromyseľné poštuchnutie, tým
že ju objal okolo pása.
„To
je v poriadku, som rada, že si to urobil...“ priznala Theia.
Vskutku
bolo príjemné zistiť, že on o ňu ako o svoju padawanku stál. Aj
napriek tomu, že by sa zrejme aj v jeho prípade nevyhli komplikáciám
istého druhu.
predchádzajúca kapitola nasledujú časť
