Sylvík & Adelaide (Merope
Merzmer)
Žánr: slash
Páry: Alan Rickman / Daniel
Radcliffe
Poznámka: tentoraz celá časť odo
mňa…
Poznámka2: Znovu publikované na Meropesvete so súhlasom autora.
autor nadväzujúceho fan
pokračovania: Merope Merzmer, ktorá sa podujala obnoviť túto poviedku.
Poznámka: Tu pokračuje moje
skromné pokračovanie, majte trpezlivosť, snáď z toho niečo bude,
očakávajte však text v slovenčine, majte na pamäti, že ste boli varovaní
aj ministrom mágie, pred istou dávkou cukru, trpkosladkého okúzlenia, ktoré vás
možno čaká…
Pohádať sa.
Na jednej z tých nekonečných
drobností, ktorá by možno nevyvolala hneď prudké otrasy tohoto druhu.
No v kombinácii s istým
typom nálady, bola práve teraz preňho zdrojom nepříjemného napätia.
Dan mal ísť o malú chvíľu na scénu,
jeho nový film, bol takpovediac, dosiaľ ešte najodvážnejší.
Aj keď názov Zbav sa svojich miláčikov, mohol vskutku
evokovať všeličo, preňho to bola vzrušujúca a nová výzva.
Od scény z bozkom, počas
ktorej prežíval tú povestnú nervozitu a vskutku nevedel, ako sa s ňou
vysporiadať, bol zrazu mužom v sexuálnej scéne, a to č osa dialo na
javisku, nebolo ani zďaleka také, jako si to predstavovali nepochybne až príliš
dychtivý diváci, bola to v prvom rade drina, aby všetko vyzeralo tak, jako
to má v danom okamihu prirodzene vyzerať a pritom sa skutočne nedialo nič
mimoriadne, keďže na ňom spočívalo toľko očí, ktoré sa zvyčajne počas aktov
tohoto druhu nenachádzajú v jeho pozornosti.
A práve teraz sa mu dosť ťažko
sústreďovalo, lebo nedokázal odložiť svoj smartfón aj keby už mal k tomu
pristúpiť, lebo čoskoro by sa to malo celé rozbehnúť, no on potreboval predtým
ešte hovoriť s Alanom.
Vôbec po prvý raz sa tak vážne
pohádali, skrátka to náhle prepuklo a ani nevedel ako dospeli k tomu, že
spolu odvtedy akosi nehovorili, čo ho znepokojovalo viac než by si práve teraz
dokázal pripustiť.
Al,
si doma?
Poslal mu správu. Vskutku jednu
z tých, nič nehovoriacich, len preto, aby sa uistil, že je všetko
v poriadku, napriek tomu, ako to obaja pokašľali a čo všetko si povedali.
Žiadna odpoveď.
Trochu ho kvôli tomu pichlo v žalúdku,
nechcelo to takto, nechcel, aby to ticho medzi nimi přetrvávalo aj naďalej.
Zhlboka sa nadýchol, preložil si
mobil do druhej ruky…
„Zlatko, ale to by si mal už
odložiť, čoskoro začíname…“ povedala mu jedna z asistentiek, akási Silvia.
„Áno, iste, hneď len, toto musím
dokončiť…“ opäť ho stisol v ruke.
Al, doma sa pozhovárame, však?
Budem sa snažiť prísť čo najskôr…
Žiadna odpoveď.
Rukou si prešiel po čele. Nuž musel
uznať, že on sám to trochu prehnal, no jeho priateľ nad ním tentoraz nijako
nezaostával.
Akoby sa snáď prejavil práve teraz
Snape, so všetkým, čo k nemu patrí a obzvlášť tvrdohlavá podoba Harryho.
Už sa to chystal vzdať, keď sa
ozvalo to dobre známe pípnutie novej správy.
Áno,
pozhovárame sa. Nemusíš si robiť starosti, všetko je v poriadku.
Ďakujem,
Al.
Niet,
začo Danny.
Danny. Opäť ho nazval Dannym. To
vyzeralo sľubne. Usmial sa. Predpokladal, že bude príjemné sa s ním zmieriť.
***
Nehneval sa naňho. Nie naozaj, len
nevedel, čo by mal povedať. Netušil, že niekedy bude skutočne žiarliť, nie
kvôli filmovej úlohe, nie kvôli tomu, že by mal. Našiel si len kvôli tomu
zámienku na to, aby naňho vystúpil takýmto spôsobom.
On sám tomu vôbec nerozumel, boli
predsa herci, on nemal nič proti tomu, aby Dan hral v projektoch, ktoré…
Nikdy predtím by mu nenapadlo, že
práve na tento bude žiarliť, že to bude práve on, kto si nájde zámienku na to,
aby vyvolal medzi nimi konflikt.
Nechcel byť tou osobou, ktorá ho
bude obmedzovať takýmto spôsobom. Jeho podráždenosť však bola silnejšia než
očakával.
Uvedomoval si to aj teraz, keď mal
za sebou tú schôdzku, týkajúcu sa ďalších interview, ktoré by mal absolvovať a
týkali sa práve Kráľovej zahradníčky, jeho posledného filmu. No sústrediť sa na
to nebolo možné, preto ju radšej presunul.
Nedokázal myslieť na nič iné, len
na to, čo by mal Danovi povedať a ako mu vysvetliť tento svoj nečakaný útok,
na jeho osobné hranice.
To ticho medzi nimi však bolo
mučivé, neprirodzené, priveľmi dramatické na to, aby bolo vhodné ho predlžovať.
No nechcel to priznať, nechcel
pripustiť to, že ho znepokojuje táto jeho nová úloha. Nepovedal o tom ani
slovo, nie priamo.
***
„Mrzí ma…“ začali obaja.
Alan sa aspoň čiastočne uvoľnil a
aj na Danovi bolo vidieť, že ho to pobavilo.
Položil ruku na jeho plece, len
tak, mimovoľne vykonal tento pohyb, ktorý sa na druhej strane stretol s príjemnou
odozvou.
Dan pokračoval.
„Mrzí ma, že som na teba tak
vybehol, nemal som to v úmysle, ale ty na mňa dokážeš tak pôsobiť, veď to
poznáš, keď sa to rozbehne, ťažko je to zastaviť… prepáč mi to…“
„To mňa veľmi mrzí, čo som ti
povedal, Danny, mal som sa viac kontrolovať, no ja… musím pripustiť, že…“
Zmĺkol, bolo tak ťažké to vysloviť,
pripadal si absolútne neprofesionálny, no už mal dostatočné skúsenosti, aby
vedel, ako sa podobné záležitosti môžu skončiť a aj to, že ho len tak
neopustia všetky tie predstavy, ak si to teraz spolu nevyjasnia.
„Musím priznať, že žiarlim… tá
tvoja nová úloha… akosi to na mňa zapôsobilo viac než som čakal…“
„Rozumiem…“ vyhlásil Dan vážne. A
zatváril sa vskutku aspoň čiastočne potešene.
„Takže ty na mňa žiarliš?“
„Tak by som to nenazval, no musím
vyjadriť isté znepokojenie nad tým…“ rozumovo to všetko chápal a bolo to vôbec
po prvý raz čo čelil podobnému zmätku.
„Ty sa nemusíš ničoho obávať, no je
to roztomilé, veľmi roztomilé, pán profesor…“
Alan sa stále ešte trochu mračil,
vytiahnuť práve teraz záležitosť s profesorom nebolo veľmi férové.
„Takže ma chceš len pre seba…“
„Opäť by som to nenazval presne
tak, ako… ja. Danny, nechcem ťa obmedzovať a chcem aby si vedel, že aj napriek
mojim pocitom ťa budem podporovať v tvojej kariére aj keď ani ja sám
neviem, prečo práve teraz…A v žiadnom prípade nechcem, aby si bral do
úvahy, moje…“
„Budem ich brať do úvahy, tak dlho
kým budú existovať, no ja ťa už presvedčím, že moja pozornosť sa sústredí
výlučne na istého teraz už aj žiarlivého profesora…“ Dan musel uznať, že práve
teraz je ich vzťah touto možnosťou
okorenený, no priveľa korenia by mohlo byť na škodu a on bol pripravený
postarať sa o to, aby množstvo ostalo aj naďalej primerané.
pokračovanie nabudúce
predchádzajúca časť nasledujúca časť
