fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Petriku.
Prechádzali okolo čiastočne
zasneženej arény. Už pre ňu nepredstavovala až takú veľkú hrozbu ako na
začiatku, no nebolo to ani miesto, ktoré by si ktovieako obľúbila. Cítila akoby
bola obklopená niečím temným, nielen zmesou magických hlavolamov.
Opäť nadobudla ten dojem, že sa niečo
na ňu cez tie steny díva.
„Ako vám to ide, keď ste
v tamtom...“ opýtal sa jej Hagrid.
„Nuž ako kedy, niekedy horšie,
niekedy lepšie... podľa toho o čom je hodina, no je to dosť desivé...“
priznala napokon.
No zvyčajne tomu pocitu nemusela
čeliť sama, nemala dvojicu, tak vždy mala pri sebe Toma, čo bolo v mnohých
ohľadoch lepšie. A niektorí jej to začínali aj závidieť, párkrát sa
k nej preto niekto aj pripojil, čo však bolo len zdrojom ďalších nezhôd,
lebo potom sa jej už akosi nedarilo až tak dobre, keď bola vo dvojici
s ním. Čo napokon tieto pokusy úplne eliminovalo a ona ostala
v jeho starostlivosti. Niežeby sa niečo zmenilo na jeho prístupe
k nej.
Profesor Riddle sa k nej správal
ako k ostatným študentom a nič jej nedaroval, ak to tak mala nazvať,
nepochybne preto, boli jeho hodiny pre ňu stále najťažšie, z toho
všetkého, čo na Rokforte preberali. A vskutku bola rada, že si od nich
počas prázdnin oddýchne, aj keď úloh bolo viac než dosť a ani ostatné
predmety neboli o nič ľahšie, všetci od nich vyžadovali, aby už boli
dospelí, aby už na všetko prichádzali sami a to bolo v mnohých
ohľadoch dosť únavné. VČÚ teraz vyzeralo vskutku ako jedna z tých ľahších
skúšok oproti tomu, čo všetko im vtĺkali do hláv na mloky.
No boli tu aj takí, ktorí nemali tú
možnosť. Mierne previnilo pozrela na Hagrida.
„To preto, že to má na starosti on,
šicko je plané, čo vezme do rúk... šicko...“
Myrtla sklonila hlavu.
Nehovorili o tom, no predpokladala, že ho
ešte stále neprešiel hnev a nevyrovnal sa s tým, čo v jeho
živote znamenal práve profesor Riddle.
A len dúfala, že aj ju by
nepovažoval za zlú, len preto, že sa s ním zaplietla, že napriek všetkému
nedokáže... celkom oddeliť svoj život od toho jeho.
„No už radšej, pome, lebo sa počasie
nám zhoršuje...“ vyhlásil Hagrid mierne znepokojene.
„Máš pravdu, radšej poďme...“ musela
s ním súhlasiť, keďže sa vskutku zdvihol nepríjemne mrazivý vietor
a začínalo opäť snežiť.
Myrtla nasledovala plne naložené
sánky a priveľmi nerozptyľovala Hagrida, ktorý sa brodil snehom
a vytváral jej samej schodnejšiu cestu. Práve teraz im zhoršujúce sa
počasie neumožňovalo spolu hovoriť, boli plne zamestnaný tým, aby sa čo najskôr
dostali do hradu.
Cítila dotyk mrazu na svojich lícach
a krku, zabudla si šál, no mala aspoň rukavice a práve teraz jej
veľmi dobre poslúžili.
***
Zdobila stromček vo Veľkej sieni,
pomocou prútika odlevitovala ozdoby až na vrchol.
Hagrida práve teraz odvolal hájnik
Ogg, takže sa s ňou musel rozlúčiť, no ona dokončovala to, na čo sa sama
tak ochotne podujala.
„Vingardium leviosa...“
Sledovala ako sa veľká hviezda pod
taktovkou jej prútika posúva vyššie. A snažila sa nepodliehať tomu pocitu,
že na budúci rok už túto výzdobu robiť nebude, že sú to posledné Vianoce, ktoré môže stráviť na
Rokforte, nepochybne preto, okrem iného pripísala svoje meno na zoznam, čo
nemala vo zvyku urobiť za každých okolností, no práve teraz to považovala za
viac než vhodný spôsob ako sa rozlúčiť s istými tradíciami, ktoré sa
spájali so školou.
Možno tu nebola vždy šťastná, no bol
to jej domov, bolo to miesto, ktoré ostane zapísané hlboko v nej, strávila
tu veľkú časť svojho života a do istej miery, ním bola formovaná, či sa
jej to páčilo alebo nie, vedela, že na to, čo zažila medzi týmito múrmi
nedokáže nikdy zabudnúť.
Sledovala ako sa hviezda dotkla
vrcholu, ešte trochu posunula ruku, tak aby zapadla na to správne miesto
a keď sa to stalo, pocítila uspokojenie.
Hľadela na svoje dielo a bola
s tým spokojná, nielen s rozmiestnením ozdôb, ale aj s tým, aké
to bolo, keď do miestnosti vstúpil aj on, keď na nej spočinul jeho pohľad.
Presne takto to videla práve teraz vo
svojich predstavách a bola príjemne prekvapená tým, že sa jej to podarilo
rovnako aj poskladať. Neprekážalo jej to, že niektorí z jej spolužiakov sa
z tejto úlohy takpovediac vyzuli a ostalo to viac-menej na nej
a na Hagridovi.
Ona tu bola a dotiahla do to
úplného konca, za pomoci škriatkov a iných osôb, ktoré sa tiež do zdobenia
aktívne zapojili. No po istom čase tu ostala už len sama a nedávno
dokončila už len posledné úpravy.
„Dobrý deň, pán profesor...“
pozdravila mu a sledovala ako si obzeral jej dielo. Takmer ani nedýchala,
keď bol opäť pri nej.
„Dobrý deň, slečna Warrenová...“
pozdravil ju, pocítila dotyk jeho ruky, na tej svojej, akoby s istou dávkou
úcty, boli ich ruky prepojené.
„Dúfam, že ste už dokončili svoju
úlohu, lebo na istom mieste bude čoskoro vyžadovaná vaša prítomnosť...“ pošepol
jej.
„Áno, pán profesor...“ bola
pripravená ho nasledovať.
Tom cestou zrušil akési kúzlo a ona
počula krik, vôbec po prvý raz si uvedomila, že sa tam niečo začalo diať.
***
Postavy v maskách. Boli všade,
na chodbách a aj iné temné bytosti. Hrad ich bol zrazu plný.
„Čo to má znamenať? Odkiaľ sa tu
vzali a ako vlastne...“
„Dozvieš sa, už čoskoro...“ Tom ju
držal za ruku, prechádzali spolu chodbou, nevedela čo si má myslieť.
Boli tam aj študenti, aj profesori, niektorí
zranení a iní... Nedokázala sa na nich pozrieť po druhý raz.
A nevedela čo by mala urobiť,
keď bola neúprosne nasmerovaná ďalej, od toho chladu od tých výkrikov temných
bytostí a smrťožrútov, predpokladala, že sú to oni...
A lebky s hadom, ktorej
slabý odraz zbadala, keď prešli okolo jedného z okien, ani nevedela kedy
presne búrka ustala, neuvedomila si to, až dosiaľ, akoby bola súčasťou sna,
ktorý sa pozvoľna upieral od svetla späť k temnote a ona nemala na
výber, musela kráčať ďalej.
poznámka: presúvame sa k Tomovým vianočným plánom.
