fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Petriku
To,
čo sa stalo sa ešte stále v jej mysli
premietalo, stále dookola, stále rýchlejšie. On lord Voldemort bol práve
teraz s ňou, nie Tom, nie profesor Riddle, ale tá nebezpečná osoba. Všetko
sa vždy vrátilo len a len k nemu.
A skutočne
to urobil, skutočne niekoho zabil pred jej očami. Cítila ako jej odišiel hlas,
ako sa stiahol spolu s návratom mágie, ako ju samú uviedol do ticha,
ktorého sa nedokázala vzdať.
Pomaly
sa otočila, prútik mala v ruke, pamätala si na všetko, čo by relatívne
mohla urobiť, no ani ho len nezdvihla, nie proti nemu. Nie proti lordovi
Voldemortovi, ktorý mal práve teraz Tomovu tvár.
„Tak
to vidíš, dal som mu šancu, mohol odísť, no on si vždy vybral tú cestu,
ktorá... ho priviedla až sem... cestu slabosti... Neprišiel na to, ani vtedy,
keď sa odohrali tie útoky ani teraz... áno, bol som to ja, ja som Slizolinov právoplatný
potomok, ten ktorý má právo tu stáť... som tu doma, to oni sem nepatria, takí
ako on a jemu podobní, ktorí budú stáť proti mne, budú musieť odísť...“
Jeho
slová len pomaly prenikli do jej mysle. Bola stratená a jediné čoho sa
mohla držať bolo to, čo jej povedal on.
Slizolin
potomok.
On
útočil na...
Bol
to on... kto udržiaval celú školu v strachu a spôsobil to, že boli
väznení, že sa nemohli ani len pohnúť z miesta a tie útoky, skamenení
študenti. A vražda.
Zabil
Oliviu, ublížil Molly.
Útočil
na všetky tie deti, ktoré...
A ona
s ním bola sama, ona mohla kedykoľvek ...
Toľko
spomienok, to všetko čo mu povedala, ako ju istým spôsobom vždy fascinoval, ako
nedokázala prestať.
Ako
si niekedy, keď jej bolo najťažšie aj priala, aby to bola ona.
Keby
tam vtedy prišla namiesto Olivie, zabil by ju, urobil by to tak, ako to...
Jeho
rodina. Všetko to do seba zapadlo, tá nenávisť k otcovi, to všetko, čo
mohla vidieť, no nikdy nechcela, odmietala pochopiť, že by mohol byť taký, že
by mohol zájsť až tak ďaleko.
Strhla
sa, keď k nej natiahol ruku, no prijala ju. Akoby ten dotyk bol tým
jediným skutočným, čo dokázala prijať. Ponárala sa do chladu, hľadajúc to dobre
známe teplo.
„Hádam
sa ma teraz nebojíš, nikdy si sa ma predsa nebála...“ dohováral jej takmer až láskavo.
„Neboj
sa, Myrtla, ty sa už nemusíš báť...“
Nevedela
čím bude pokračovať ani to, či má ešte
strach alebo nie, bola zmätená a stále ešte neverila, videla to, vedela,
že sa to stalo, no on, prečo on, čo vlastne chcel dosiahnuť tým, že...
Jeho
dotyk bol tým jediným, čo dokázala vnímať, bez ohľadu na to všetko, bez ohľadu
na to, čo bude musieť obetovať.
Lord
Voldemort bol tu, no ona opäť videla aj Toma, opäť ho vidieť chcela.
„Pôjdeš
so mnou alebo ostaneš s ním, Myrtla?“ to bola tá otázka, ktorá až bolela,
keď ju vyslovil.
To
správne a dobré v nej, hovorilo, že on je zlo, že mu nesmie veriť, že
by mala nájsť odvahu a postaviť sa mu, urobiť niečo, urobiť čokoľvek, čím
by zmazala ten jeho napol výraz lorda Voldemorta, bez ohľadu na to, že by
stratila Toma.
Otvorila
ústa a pokúsila sa hovoriť, no nešlo to, jednoducho sa jej hlas neozval.
„To
nič nie je, len šok, z toho sa čoskoro dostaneš, povedzme, že tvoju
odpoveď môžeme zúžiť na obyčajné prikývnutie, čo povieš... dokážeš to...“
Prikývla.
„Výborne,“
ocenil tej jej pohyb vykúpený istým druhom nepohodlia.
„Teraz
mi odpovedz, chceš ostať so mnou?“ znamenalo to vybrať si smrť, tú temnotu, tam
dole alebo tú druhú možnosť, o ktorej ešte nevedela či je dobrá.
Ona
predsa predstavovala všetko, proti čomu bojoval, jej krv bola tým, čo sa snažil
v čarodejníckom svete vymazať.
Existoval
však niekedy Tom a bol tu niekedy pre ňu? Alebo sa jej len vysmieval tak
ako ostatní? Len čakal na to, kedy sa zlomí a neostane z nej nič viac
než len prázdna schránka.
Nie,
zrejme nebol, no v nej samej aj tak narástlo aspoň čiastočné odhodlanie,
prikývla a sklopila zrak.
Dívala
sa na ich spojené ruky a čakala kedy sa oddelia a ona opäť upadne do
temnoty, lebo nech už mal v úmysle čokoľvek, pochybovala, že práve ona
zapadá do jeho plánov.
predchádzajúca kapitola nasledujúca časť