fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha,
dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,
Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr.
Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah: „Iba jedno kliknutie...“ poznámka: upevňujem prepojenie medzi poviedkou Hacker a programátorka, niektoré postavy sa mihnú v oboch poviedkach, keďže v programátorke toho bude viac o h. skupine darkArts a hacker je prevažne o fdefenders :D
Pre Michalette.
Neskôr...
Rozišli sa.
Celý ten ich úžasný vzťah netrval
o nič dlhšie, než dokončenie troch levelov z jeho obľúbenej bojovej
hry.
Danielle chcela byť dobré dievča
a už zas sa jej to podarilo, rodičom sa akosi nepozdával vekový rozdiel
medzi ňou a Andrewom a ona im napokon dala za pravdu.
V tých okamihoch ju takmer
nenávidel, lebo naňho sa nikto ani len nepozrel.
A jediný koho to štvalo bol
Misha. Zvykol si naňho svojím spôsobom bola preňho prítomnosť v jeho izbe
príjemnou skutočnosťou. A začal ho aj navštevovať na internáte.
Práve teraz mu to vzhľadom na to, že
to bola práve Danielle, ktorá to s ním ukončila, pripadalo mu to do istej
miery nepatričné otravovať ho. No už boli dohodnutý a on aj tak nemal kam
ísť, povedzme, že jeho spoločenský život sa pohyboval na úrovni totálneho
samotára, ktorý sa ulieval ešte aj s kontaktu s tým jedným
internetovým priateľom, ktorého sa mu podarilo získať.
Niežeby ktovieako túžil po pozornosti
tohto druhu, no pripadalo mu to, akoby z Andyho odchodu z ich
životov, prišiel o viac než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ani sám
nevedel, prečo sa tak cíti a čo ho vedie k tomu, že sa naňho tak
naviazal.
Možno bol skrátka v takom
období, keď potreboval aspoň isté väzby, ktoré by predtým vôbec nehľadal.
Možno preto sa akosi ocitol pred jeho
internátom a čakal, kým zíde dole. Bolo to tam takpovediac kontrolované
viac než inokedy, keďže istá študentka vypadla z jedného z vyšších
poschodí. Preto musel Andrew prísť poňho a takpovediac sa musel zapísať
ako hosť, oficiálne. Čo bolo dosť otravné, no bol ochotný to absolvovať, už len
preto, že na návšteve u nich bola otcova sestra s celou rodinou.
Čo bol druhý dôvod, prečo nemal
v úmysle sa vrátiť domov skoro, aj keď vedel, že rodičia mu to neskôr budú
vyčítať, netúžil ich vidieť. Tetu, ktorá mu bude stále nazerať cez plece
a upozorňovať na to, že až príliš dlho sedí pri počítači.
Strýka, ktorý obsadí telku
a inak s ním aj tak nebude žiadna reč a ich deti, otravné,
hlučné, priveľmi malé na to, aby si s nimi mal čo povedať a už vôbec
netúžil sledovať, ako okolo nich Danielle bude oddane kmitať. Ako sa celý svet
bude sústrediť na ňu, úžasnú sestru, fantastickú dcéru... A ona si bude
užívať každý okamih.
A jeho to bude neskutočne štvať,
aj keď nevie prečo, aj keď netuší, čo to vlastne znamená, nechcel predsa robiť
to čo ona netúžil po pozornosti, ale keď sa všetko sústredilo len na ňu bol
z toho nervózny. Už aj tak si všetci mysleli, že je cvok, nebolo vhodné
ich vtom ešte viac podporovať, výbuchom, ktorému by sa nepochybne nevyhol.
Preto bol práve teraz tu, takpovediac
blízko miesta činy a díval sa na Andrewa, ktorý zišiel dole, vo svetri
s logom svojej univerzity, takmer ako vzorový študent.
„Vitaj...“
A rovno ho objal, fakt skutočné
objatie.
Cítil sa zvláštne, čiastočne spojne,
čiastočne previnilo.
„Ahoj...“ zamumlal rozpačito.
Stále ešte s kapucňou na hlave,
aj keď vedel, že si ju bude musieť zložiť, aby na vrátnici nepôsobil ako nejaký
druh zvláštneho ohrozenia.
„Tak poď, mám tu pre teba novú prácu...“
povedal ako zvyčajne a on pochopil, že ho zas bude učiť, všetky tie veci,
ktorým narozdiel od toho ostatného rozumel.
Lepšie než by očakával a nevedel
prečo, nikto z ich rodiny nemal k počítačom blízko.
Otec ani matka sa im nijako
mimoriadne nevenovali a ani v ich rodine, nebol nikto, koho by táto
problematika zaujala.
Preňho však boli hneď celým svetom,
podobne ako iné drobné opravy, rozoberanie a skladanie a jeho nový
login, ktorým bol doslova posadnutý.a
Aj napriek tomu, že nebol ničím výnimočný,
aspoň nie na prvý pohľad, unknown_9875_544 ... jeho prvý login mal strašne veľa
čísel, nevedel prečo jednoducho mu to pripadalo tak, akoby sa tiahli až do
nekonečna, ako všetky tie pocity, ktoré ho ťažili.
Andrew sa mu priznal s tým, že
učí aj jeho sestru, nepovedal mu nič viac a on ani netúžil, aby to urobil,
no možno to mal urobiť, možno ho malo zaujímať to, na čo sa pripravuje ona.
Súčasnosť
Nenašli
ju. Nebola ani na jednom z tých miest, ktoré uviedol. A čas plynul až
priveľmi rýchlo.
Sedel
opäť vo svojom aute, nad ránom odišiel, nechal na chladničke odkaz. Len stručné
ubezpečenie, že bude v poriadku
a čoskoro sa vráti.
Niečo
v tom zmysle, aj keď si nebol istý svojimi slovami ani tým, či to vôbec
niekto po ňom dokáže prečítať.
Vedel,
že nie je vhodné šéfa otravovať, kým sa on sám nezačne iniciovať osobný
kontakt.
No
toto bola výnimočná situácia a on nevedel, koľko majú času, ak má jeho
sestra opäť problémy s hackerskovskou skupinou darkArts, jediný kto ju z toho mohol vytiahnuť bol práve on. Elitný
hacker s fdefenders, ktorý
patril k tým osobám, s ktorým istý čas spolupracovali, no ani medzi
nimi to nebola až taká pevná spolupráca, aby sa dalo hovoriť o príliš
blízkych väzbách.
Sestra
ho samozrejme prekonala aj v tomto
a dostala sa k nim, až priamo k legendárnemu aganemnonovi a jeho vybraným ľuďom. Čo
sa považovalo za nebezpečné už samo o sebe, už len dostať sa s nimi
do kontaktu bolo veľmi veľké riziko. Keďže ich zameranie nebolo ani zďaleka nevinné a oblasti ich záujmu
patrili k záležitostiam, do ktorých by sa bežní nadšenci ani len nechceli
dostať, do istej miery sa o nich hovorili s rešpektom hraničiacich so
smrteľným strachom.
Nevedel
ako sa jej to podarilo, ako sa dostala práve s nimi do kontaktu
a prečo si vybrali práve ju, prečo práve ona prijala tú nebezpečné mieru
rizika, ktorá bola nepríjemná aj preňho, on mal rád tú slobodu, spojenú s ich
takpovediac čiastočne nezávislým zoskupením, do ktorého patril, no necítil sa
ním až natoľko zviazaný, nemal pocit, že by ho každá chyba mohla stáť dušu, že
by mohol len tak zmiznúť a byť vymazaný jediným klikom. Čo však
neznamenalo, že práve teraz neriskoval, časy sa zmenili, a preňho to bol
jeden z tých návratov, kedy porušil aj to málo, čo platilo aj preňho.
Čo
si plne uvedomoval, keď prednedávnom opäť nadviazal kontakt. Keď urýchlil to,
čo malo trvať omnoho dlhšie.
A práve
teraz bol takpovediac v pustatine, na jednom z tých miest, ktorých sa
právom obával.
Zastavil.
Vystúpil,
cítil to teplo, ktoré sa dotklo jeho tela, to slnko, ktoré stále ešte neznášal,
lebo si naňho nestihol zvyknúť.
A preklínal
aj tie kaktusy. Ten smäd, ktorý pocítil pri pohľade na nich.
Stál
tam pri svojom aute a odovzdane čakal.
nasledujúca časť (2/2)