23. 5. 2016

Hacker 4. kapitola 1/2





fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha, dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,  Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr. Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah:  „Iba jedno kliknutie...“ 

poznámka: upevňujem prepojenie medzi poviedkou Hacker a programátorka, niektoré postavy sa mihnú v oboch poviedkach, keďže v programátorke toho bude viac o h. skupine darkArts a hacker je prevažne o fdefenders :D 


 Pre Michalette.

Neskôr...

Rozišli sa.
Celý ten ich úžasný vzťah netrval o nič dlhšie, než dokončenie troch levelov z jeho obľúbenej bojovej hry.
Danielle chcela byť dobré dievča a už zas sa jej to podarilo, rodičom sa akosi nepozdával vekový rozdiel medzi ňou a Andrewom a ona im napokon dala za pravdu.
V tých okamihoch ju takmer nenávidel, lebo naňho sa nikto ani len nepozrel.
A jediný koho to štvalo bol Misha. Zvykol si naňho svojím spôsobom bola preňho prítomnosť v jeho izbe príjemnou skutočnosťou. A začal ho aj navštevovať na internáte.
Práve teraz mu to vzhľadom na to, že to bola práve Danielle, ktorá to s ním ukončila, pripadalo mu to do istej miery nepatričné otravovať ho. No už boli dohodnutý a on aj tak nemal kam ísť, povedzme, že jeho spoločenský život sa pohyboval na úrovni totálneho samotára, ktorý sa ulieval ešte aj s kontaktu s tým jedným internetovým priateľom, ktorého sa mu podarilo získať.
Niežeby ktovieako túžil po pozornosti tohto druhu, no pripadalo mu to, akoby z Andyho odchodu z ich životov, prišiel o viac než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ani sám nevedel, prečo sa tak cíti a čo ho vedie k tomu, že sa naňho tak naviazal.
Možno bol skrátka v takom období, keď potreboval aspoň isté väzby, ktoré by predtým vôbec nehľadal.
Možno preto sa akosi ocitol pred jeho internátom a čakal, kým zíde dole. Bolo to tam takpovediac kontrolované viac než inokedy, keďže istá študentka vypadla z jedného z vyšších poschodí. Preto musel Andrew prísť poňho a takpovediac sa musel zapísať ako hosť, oficiálne. Čo bolo dosť otravné, no bol ochotný to absolvovať, už len preto, že na návšteve u nich bola otcova sestra s celou rodinou.
Čo bol druhý dôvod, prečo nemal v úmysle sa vrátiť domov skoro, aj keď vedel, že rodičia mu to neskôr budú vyčítať, netúžil ich vidieť. Tetu, ktorá mu bude stále nazerať cez plece a upozorňovať na to, že až príliš dlho sedí pri počítači.
Strýka, ktorý obsadí telku a inak s ním aj tak nebude žiadna reč a ich deti, otravné, hlučné, priveľmi malé na to, aby si s nimi mal čo povedať a už vôbec netúžil sledovať, ako okolo nich Danielle bude oddane kmitať. Ako sa celý svet bude sústrediť na ňu, úžasnú sestru, fantastickú dcéru... A ona si bude užívať každý okamih.
A jeho to bude neskutočne štvať, aj keď nevie prečo, aj keď netuší, čo to vlastne znamená, nechcel predsa robiť to čo ona netúžil po pozornosti, ale keď sa všetko sústredilo len na ňu bol z toho nervózny. Už aj tak si všetci mysleli, že je cvok, nebolo vhodné ich vtom ešte viac podporovať, výbuchom, ktorému by sa nepochybne nevyhol.
Preto bol práve teraz tu, takpovediac blízko miesta činy a díval sa na Andrewa, ktorý zišiel dole, vo svetri s logom svojej univerzity, takmer ako vzorový študent.
„Vitaj...“
A rovno ho objal, fakt skutočné objatie.
Cítil sa zvláštne, čiastočne spojne, čiastočne previnilo.
„Ahoj...“ zamumlal rozpačito.
Stále ešte s kapucňou na hlave, aj keď vedel, že si ju bude musieť zložiť, aby na vrátnici nepôsobil ako nejaký druh zvláštneho ohrozenia.
„Tak poď, mám tu pre teba novú prácu...“ povedal ako zvyčajne a on pochopil, že ho zas bude učiť, všetky tie veci, ktorým narozdiel od toho ostatného rozumel.
Lepšie než by očakával a nevedel prečo, nikto z ich rodiny nemal k počítačom blízko.
Otec ani matka sa im nijako mimoriadne nevenovali a ani v ich rodine, nebol nikto, koho by táto problematika zaujala.
Preňho však boli hneď celým svetom, podobne ako iné drobné opravy, rozoberanie a skladanie a jeho nový login, ktorým bol doslova posadnutý.a
Aj napriek tomu, že nebol ničím výnimočný, aspoň nie na prvý pohľad, unknown_9875_544 ... jeho prvý login mal strašne veľa čísel, nevedel prečo jednoducho mu to pripadalo tak, akoby sa tiahli až do nekonečna, ako všetky tie pocity, ktoré ho ťažili.
Andrew sa mu priznal s tým, že učí aj jeho sestru, nepovedal mu nič viac a on ani netúžil, aby to urobil, no možno to mal urobiť, možno ho malo zaujímať to, na čo sa pripravuje ona.

Súčasnosť

Nenašli ju. Nebola ani na jednom z tých miest, ktoré uviedol. A čas plynul až priveľmi rýchlo.
Sedel opäť vo svojom aute, nad ránom odišiel, nechal na chladničke odkaz. Len stručné ubezpečenie, že bude v poriadku a čoskoro sa vráti.
Niečo v tom zmysle, aj keď si nebol istý svojimi slovami ani tým, či to vôbec niekto po ňom dokáže prečítať.
Vedel, že nie je vhodné šéfa otravovať, kým sa on sám nezačne iniciovať osobný kontakt.
No toto bola výnimočná situácia a on nevedel, koľko majú času, ak má jeho sestra opäť problémy s hackerskovskou skupinou darkArts, jediný kto ju z toho mohol vytiahnuť bol práve on. Elitný hacker s fdefenders, ktorý patril k tým osobám, s ktorým istý čas spolupracovali, no ani medzi nimi to nebola až taká pevná spolupráca, aby sa dalo hovoriť o príliš blízkych väzbách.
Sestra ho samozrejme prekonala  aj v tomto a dostala sa k nim, až priamo k legendárnemu aganemnonovi a jeho vybraným ľuďom. Čo sa považovalo za nebezpečné už samo o sebe, už len dostať sa s nimi do kontaktu bolo veľmi veľké riziko. Keďže ich zameranie nebolo ani zďaleka nevinné a oblasti ich záujmu patrili k záležitostiam, do ktorých by sa bežní nadšenci ani len nechceli dostať, do istej miery sa o nich hovorili s rešpektom hraničiacich so smrteľným strachom.
Nevedel ako sa jej to podarilo, ako sa dostala práve s nimi do kontaktu a prečo si vybrali práve ju, prečo práve ona prijala tú nebezpečné mieru rizika, ktorá bola nepríjemná aj preňho, on mal rád tú slobodu, spojenú s ich takpovediac čiastočne nezávislým zoskupením, do ktorého patril, no necítil sa ním až natoľko zviazaný, nemal pocit, že by ho každá chyba mohla stáť dušu, že by mohol len tak zmiznúť a byť vymazaný jediným klikom. Čo však neznamenalo, že práve teraz neriskoval, časy sa zmenili, a preňho to bol jeden z tých návratov, kedy porušil aj to málo, čo platilo aj preňho.
Čo si plne uvedomoval, keď prednedávnom opäť nadviazal kontakt. Keď urýchlil to, čo malo trvať omnoho dlhšie.
A práve teraz bol takpovediac v pustatine, na jednom z tých miest, ktorých sa právom obával.
Zastavil.
Vystúpil, cítil to teplo, ktoré sa dotklo jeho tela, to slnko, ktoré stále ešte neznášal, lebo si naňho nestihol zvyknúť.
A preklínal aj tie kaktusy. Ten smäd, ktorý pocítil pri pohľade na nich.
Stál tam pri svojom aute a odovzdane čakal. 

nasledujúca časť (2/2)