Pár:
programátorka/šéf hackerskej skupiny, vzťah so starším mužom, dráma, romantika
Obsah:
Dievča, s loginom Arwen, programátorka, ktorú jej kamarát požiada, aby mu
pomohla s jedným kódom. Odvedie ju na tajné miesto, na miesto, kde sa
stretáva hackerská skupina do ktorej patrí... A ona sa do istej miery
stáva jej súčasťou, len na určitý čas, len ako záskok za iného programátora...
Motto:
„Som neviditeľná. Moje meno pre vás nie je dôležité. Som preč, skôr než si to
vôbec uvedomíte, no on nebol ochotný ma nechať odísť... On bol tým, komu na tom
skutočne záležalo. “
Poznámka:
inšpirované seriálom Mr. Robot..../ párová poviedka k Hackerovi tentoraz
s dievčenskou hrdinkou...
Login:
Arwen
Heslo:
**************
Arwen
je online.
Prihlásila
sa do svojho konta. Tak ako zvyčajne mala pred sebou jeden z tých dní,
kedy sa chystala programovať, so šálkou kávy po svojom boku. Vskutku odhodlaná
dotiahnuť tú poslednú zákazku do samého konca. No ešte s tým len začínala
a vedela, že dlho potrvá, kým s toho nového webdizajnu niečo bude.
Medzitým
fungovala aj vo virtuálnom svete. Snažila si nevšímať to, ako Louis_326 okolo
nej neustále oxiduje a snaží sa ju zatiahnuť do rozhovoru, o ktorý nemala
záujem. Už čiastočne aj ľutovala, že sa s ním skontaktovala, bol príliš
hlučný, nedokázal ani na chvíľu stíchnuť, čo bola jedna z tých vecí, ktoré
ju vyvádzali z miery. No nemohla zavrieť to okno, nie teraz, keď na ňu na
stole čakal ten odkaz od jej domáceho.
Nezaplatené
nájomné, taká milá komplikácia k dobru, kvôli tomu, že jeden z jej klientov
mal práve teraz problém so svojimi platbami. Jej domáci už bol na konci s nervami,
nepochybne skôr kvôli nevere svojej manželky, ako kvôli tomu, že aj Arwen na
komunikáciu s ním používala výlučne
správy a niekedy aj odkazy písané na nalepovacích bločkoch, ktoré občas
nemilosrdne skončili na jeho dverách.
Kvôli
čomu však nebola jeho obľúbenkyňou a hrozilo, že aj dnes ju poctí tým
nekonečným búchaním na dvere a kopaním do nich. A ona bude
predstierať, že nie je doma, aj keď to nie je pravda a čakať na to, kým ho
tá vlna hnevu prejde. Bola by rada, keby sa tomu mohla vyhnúť, keby dokázala
niekde získať tú stovku a strčiť ju pod dvere, presne včas, skôr než ju
tentoraz skutočne bude chcieť vysťahovať, keďže s jeho ženou to tento
mesiac vyzeralo dosť biedne, predpokladala, že si bude chcieť niekde vybiť
zlosť. A ona by len veľmi nerada odtiaľto odišla.
Z miesta,
ktoré bolo jej domovom, už tak dlho, že si ani nevedela predstaviť, že by mala
niekde začínať odznova. Preto sa nemohla zbaviť tej vlny nepokoja, ktorá ju
nútila zrýchľovať pri kódovaní dizajnu, čo samozrejme znamenalo, že narobila
kopu chýb. A mohla by pokojne aj začať odznova.
Louis_326: Uvidíš, že sa ti to vyplatí.
Opäť
sa ozval Louis. Už toho začínala mať dosť, stále jej písal o tom istom,
stále naliehal...
Arwen : UŽ SOM TI RAZ POVEDALA, ŽE NEMÁM ZÁUJEM O OSOBNÝ KONTAKT.
Kričala
naňho a vôbec jej to neprekážalo.
Louis_326: Ale mi sa predsa poznáme. Je to fakt dôležité. Prosím, musíš mi pomôcť,
hrozí mi katastrofa tretieho stupňa. Zemetrasenie. :/ Musíš ma zachrániť,
prosím... Snáď sa ma nebojíš, veď som to ja... už sme sa predsa stretli... Si
moja posledná nádej...
Čo
znamenalo, že lieta v problémoch, ktoré môžu výrazne ohroziť jeho krehkú
telesnú schránku. To bol taký ich spoločný kód pre záležitosti podobného druhu.
Pozrela
na hodiny. Bolo pol tretej, ešte tri hodiny a domáci spustí to peklo, ešte
tri hodiny.
Nemala
by to robiť. Ani len neočakávala, že by niečo také mohol pre ňu urobiť, písal
jej predsa o nejakej práci, no nepredpokladala, že by šlo o niečo, čo
by jej pomohlo zbaviť sa stresu spojeného s chladnokrvnou odplatou jej
domáceho.
Arwen : Aj ja niečo potrebujem, veľmi súrne,
ak mi môžeš zaručiť, že dostanem stovku, ešte dnes, tak za tebou pokojne
prídem, hoci aj hneď... No vieš, aké sú moje podmienky, predpokladám, že to ti
je po našich predchádzajúcich projektoch viac než jasné.
Odoslala.
Srdce
jej tĺklo a už sa pripravovala na nie práve najprívetivejšiu odpoveď.
Louis_326: Platí.
