Sylvík & Adelaide (Merope
Merzmer)
Žánr: slash
Páry: Alan Rickman / Daniel
Radcliffe
Poznámka: tentoraz celá časť odo
mňa…
Poznámka2: Znovu publikované na Meropesvete so súhlasom autora.
autor nadväzujúceho fan
pokračovania: Merope Merzmer, ktorá sa podujala obnoviť túto poviedku.
Poznámka: Tu pokračuje moje
skromné pokračovanie, majte trpezlivosť, snáď z toho niečo bude,
očakávajte však text v slovenčine, majte na pamäti, že ste boli varovaní
aj ministrom mágie, pred istou dávkou cukru, trpkosladkého okúzlenia, ktoré vás
možno čaká…
Pre AduCornellu, A.Midnight,Henry.Wilde.
Totálne hotový.
Tomu presne podliehal, keď sa dovliekol po náročnom
dni pod sprchu a dovolil si pridať viac teplej, než zvyčajne, privrieť oči
a nechať všetko plávať, aspoň tak si to predstavoval.
No stále myslel na to aké ťažké bolo práve teraz
s Danom pracovať, akoby to snáď robil schválne. No na záberoch spolu
vyzerali dobre ako zohratý pár, čo ani len nevedel ako sa to vôbec podarilo.
Bola to asi jedna z tých záhad filmového
umenia a dokonalé skreslenie skutočnosti.
O to viac privítal hrejivú dlaň na svojom chrbte
a vskutku jednu z tých nádherných pripomienok Alanovej prítomnosti.
„Unavený...“ pošepol mu jeho priateľ.
Tým svojím podmanivým hlasom a on bol veľmi
rád, že za ním prišiel, že ho takto práve teraz prekvapil.
Remy škriabal na dvere, no nedosiahol až celkom
nahor, preto nehrozil jeho náhly vpád do ich súkromného neba.
„Tak som si povedal, že by som ťa trochu povzbudil,
no neviem, či to nebude nad tvoje sily...“
„Áno, prosím, budem veľmi rád, Al...“
svoje nadšenie touto možnosťou vôbec neskrýval.
„A čo si ochotný pre to urobiť, Danny?“
Bože, ako miloval, keď ho počul hovoriť týmto
tónom, nemohol si pomôcť, časť z toho napätia z neho opadla pod
vplyvom tej jemnej masáže.
„Všetko, absolútne všetko, čo budeš chcieť...“
sľuboval mu, zbavený akejkoľvek možnosti vzdorovať tomu pocitu šíriacemu sa
jeho telom aj mysľou, akoby práve teraz medzi nimi našiel to pravé spojenie.
Nemilosrdné späté s Alanovým bozkami.
S tým druhom jeho blízkosti, ktorá bola nielen chcená ale doslova
vyžadovaná celou jeho osobnosťou.
A Alan to vedel, užíva si ten okamih, keď sa
naňho Daniel díval takýmto spôsobom, keď cítil, že ho miluje a dovolil sám
sebe milovať ho, s tou mučivou neúprosnosťou spojenou s ich vzájomným
prežívaním okamihov, ktoré sa vpísali do jeho duše a nebolo možné ich
ničím nahradiť.
Aj on cítil svoje telo, vnímal ho inak než
zvyčajne, keď si uvedomoval isté nezadržateľné skutočnosti, práve teraz však
akoby nejakým kúzlom, nebolo nič dôležitejšie než tá rozkoš, ktorá bola
súčasťou sveta, do ktorého zapadli obaja, hľadajúci jej ďalšie vyjadrenia.
„Ľúbim ťa, Al...“ povedal mu to, tie slová, ktoré
možno práve teraz oceňoval viac než kedykoľvek predtým.
Keď sa s ním miloval, keď jeho myseľ bola
prebudená tými nekompromisnými túžbami.
Keď ich svet vyplnila vzájomná nežnosť
a láska. Ten druh lásky, ktorý potrebovali obaja.
***
Absolútne spokojný.
Tak sa cítil keď ležal v posteli, potom ako so
seba vyzliekol príjemne mäkký župan, po Alanovom boku.
Spokojný, uvoľnený a istý tým, že si nepraje
byť práve teraz nikde inde, len v jeho náručí.
Ďaleko od všetkých rušivých vplyvov, bol práve
teraz samým sebou a vyhovovalo mu to tak.
Alanova ruka zľahka spočívala na jeho boku
a on prijímal jej dotyk, ako posvätnú nevyhnutnosť.
Privrel oči.
„Dobrú noc, Al...“
„Dobrú noc, Danny...“
***
Pripravený.
Na ďalšiu Greenovu scénu, jednu z tých menej náročných.
Danny mal dnes voľný deň, no on nie, a keďže
jeho rozvrh bol značne upravený a musel si dávať pozor na jedlo a na
iné veci, ktoré by mu mohli skomplikovať život, neostávalo mu nič iné len
vyraziť.
Remy už svojským spôsobom poskakoval, Al už
absolvoval krátku zastávku vonku a teraz sa už Remy, vrhol na svoju
obľúbenú hračku, čo znamenalo, že si Dan pre seba ešte ukradne nejaký čas.
Al mu napísal odkaz, vskutku po starom, a zanechal
mu aj časť raňajok, o ktoré sa dnes staral on.
Danny, idem na natáčanie, ak budeš mať chuť pokojne sa u nás zastav. Raňajky
máš...
S láskou Alan.
Ps: Nenechaj sa zviesť, tou možnosťou, že sa Remy len tak ochotne vzdá,
budeš na tom musieť ešte popracovať.
***
Napravili mu golier už po tretí raz, napil sa, no stále sa mu zdalo, že je na scéne akosi
príliš horúco.
Šlo to pomerne dobre, čo sa týkalo tých ostatných
vecí, film už značne pokročil a on sám nemal žiadne výhrady voči svojej
kolegyni, s ktorou sa pomerne dobre dopĺňal.
A keď si všimol aj Dannyho, ktorý takpovediac
nenápadne prišiel aj s Remym, jeho tvárou prešiel výraz, ktorý nebol
celkom Greenovský, no režisér sa ho tam rozhodol aj tak ponechať.
„Tak dobre vážený, výborne, prestávka na obed a vidíme
sa...“ počul ako to režisér hovoril, no on už aj tak kráčal smerom k Danielovi.
„Tak čo poviete, drahý pane...“
„Veľmi dobre, Al, už by som chcel ten film
vidieť... viem si predstaviť, že to bude...“
pošepol mu pár súkromných povzbudivých slov, ktoré vyvolali na Alanovej
tvári úsmev.
Objal ho okolo pása.
„Tak Danny, čo si dáš na obed?“
„Ešte neviem, nechám sa prekvapiť, kam ma pozveš...“
