3. 6. 2016

Azkabanský strážca Prológ






 pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: povojnové, Snape_prežil, Snape_väzeň
obsah:  Harry Potter nastupuje ako mladý auror na svoju prvú službu do Azkabanu (v Pottermore som sa dočítala, že po vojne tam už nestrážia dementori, ale vraj sa tam striedajú aurori)  Vyberie si túto službu, lebo má v úmysle "pozhovárať sa" so Severusom Snapom, ktorý čaká vo väzení na proces... Chce  mu pomôcť... postarať sa o to, aby s ním dobre zaobchádzali a pomôcť mu dostať sa späť na slobodu... A zblížiť sa s ním...





Ten pergamen.
Mal ho už konečne v rukách a hľadel na oficiálne vyjadrenie, ktoré dostal od ministerstva mágie.
Vážený pán Harry Potter,
Týmto dokumentom potvrdzujeme Vaše prijatie, do väzenskej stráže Azkabanu. Na základe výsledkov Vašich testov, vás zaraďujeme do prvej čarodejníckej jednotky, s odchodom 15. 8 o 13:00 hodine...
S úctou
Aurelius Blanquist
Vedúci kancelárie aurorov a dočasný vedúci oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva
Podarilo sa mu to.
Získal oprávnenie na to, aby sa stal po dlhom čase jedným z prvých ľudských azkabanských strážcov.
Mal za sebou všetky skúšky aj výber, pomerne prísny, keďže tu boli isté kritéria, ktoré musel spĺňať na to, aby dokázal vykonávať funkciu tohto druhu, medzi čarodejníkmi nebola veľmi obľúbená zrejme nikdy, no teraz po vojne stúpol záujem o určité oblasti a on mal nepríjemné tušenie, že to vôbec nesúviselo s nedostatkom iných pracovných miest.
Práve preto chcel byť tam, chcel spolupracovať na zmenách v tejto sfére a nepochybne s tým súvisel aj on.
Profesor Severus Snape a jeho momentálna situácia.
„Kámo, naozaj si myslíš, že je to dobrý nápad...“ Ron nebol tou predstavou vôbec nadšený.
Bol to jeden z tých záväzkov, ktoré by na seba on prevziať nedokázal. Kvôli tej temnote, ktorá bola v ňom a ktorú Harry mal možnosť vidieť, počas tých okamihov, kedy bol ich svet zbavený bežných pravidiel.
„Áno, Ron, myslím, že je to presne to miesto, kde by som chcel byť...“
Jeho najlepší kamarát pokrútil hlavou.
„A čo Ginny, ako to oznámiš jej?“
Harry mlčal.
Nehovoril s ňou o tom.
Vlastne sa nezhovárali vôbec o ničom, odkedy vojna skončila a boli obklopení takmer až vynúteným pokojom, akosi sa nestretli. Akosi jej to potom všetkom nedokázal urobiť.
Nie teraz, keď bol presvedčený, že je tu istá osoba, ktorá potrebuje jeho pomoc, výnimočná osoba, o ktorú sa nemôže nikto iný postarať.
„Neviem ako jej to mám povedať, Ron... ja...“ nemal s tým skúsenosti, netušil ani akoby mohol vysloviť tie slová, ktoré v ňom kdesi rástli, takmer na pomedzí toho čomu rozumel a čo ešte vôbec bol ochotný chápať.
„Budeš to musieť urobiť, ešte predtým než odcestuješ, pre dobro nás všetkých...“
Nepochybne práve teraz myslel viac na pokoj vo svojej rodine, než kedykoľvek predtým.
On a Hermiona spolu už chodili, oficiálne, a ešte si na to všetko zvykali, na celý ten rozruch s tým spojený. Všetko bolo ešte príliš krehké, príliš nové, nechcel im spôsobovať starosti.
„Áno, urobím to zajtra, keď prídem k vám na tú večeru, pozhováram sa s ňou a všetko sa pokúsim uzavrieť...“ nevyzeralo to, že by ho to znepokojilo, zrejme si myslel, že Ginny má stále ešte v určitom ohľade na isté veci čas. Bol úprimne prekvapený jeho zrelým postojom.
„No nie je to vaša zásnubná večera, však?“
Tentoraz zbledol Ron.
„Och, nie Harry, teda chápeš, niežeby som nechcel, ale je priskoro, aj keď mamka o všetkom rozpráva, akoby to bola hotová vec, no to vieš, poznáš ju...“
„Len pokoj, Ron... hlavne sa netráp... všetko zvládneme... kryjeme si predsa navzájom chrbát, ako vždy...“
„Isteže áno...“ prisvedčil jeho najlepší kamarát viac než ochotne.
„Ale Harry, to že pôjdeš tam, že budeš strážcom, znamená to, že sa opäť stretneš aj s ním...“
„Áno, presne tak, Ron...“ nepovedal mu, že práve to je jedným z dôvodov, prečo nastupuje na túto službu.
„Snape, je to celé zvláštne, asi to nikdy nebude normálne...“
„Asi nie, no môžeme sa o to aspoň pokúsiť...“ prial si tomu veriť, že konečne budú mať čas, že s ním budú môcť naložiť podľa vlastného uváženia.
A bol to práve on, Harry Potter, nový azkabanský strážca, kto po dlhom čase bude môcť opäť hovoriť so Severusom Snapom.
***
Sedel pri jednom z tých vysokých okien.
Opretý hlavou o jednu z tých stien, ktoré by naňho padali, keby necítil ten takmer až neľudský pokoj.
To ticho.
Iné než to, ktoré tu panovalo predtým.
Díval sa na more, na jeho nepokojnú hladinu a ignoroval tanier s jedlom, s tým čo aspoň bolo nazývané jedlom, pohodený kdesi pri jeho nohách. Spolu s výtlačkom Denného Proroka.
 ***
On Severus Snape, dokázal práve teraz mlčať celé hodiny a nepochybne by ho práve teraz nič nevyviedlo z toho nepríjemného sústredenia, keby sa jeho pohľad napokon nedotkol tých novín, keby nevidel tú správu, ktorá bola na prednej stránke.
POTTER STRÁŽCOM AZKABANU.
Jeho výraz si zachovával istú nepreniknuteľnosť, no nebolo pochýb o tom, že tá správa na ňom zanechala stopy, že v jeho tvári, sa mihlo niečo pripomínajúce istý náznak pobavenia.
Potter.
Kto iný by predsa urobil niečo také, kto iný by...
Jedine Potter.
Riaditeľ mal zrejme pravdu, jeho stupeň sebaobetovania presahuje bežnú mieru.
Potter.
Prečo nebolo možné sa od neho odpútať?
Akoby nestačilo to, že práve on musel mať jej oči a že práve on, Severus Snape, to pripustil dokonca aj pred ním.