fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Prsteň.
Podobný tomu, ktorý nosil
Tom, no bola to jemnejšia
a ženskejšia verzia. A zároveň jej vianočný darček.
„Ty myslíš, že naozaj
môžem...“ neodvážila sa nahlas vysloviť tie svoje teórie, ktoré jej prebehli
hlavou.
„Áno, iste, je tvoj...“
povedal to, akoby nešlo o nič dôležité,
s tým svojím povestným chladnom.
„Jeho význam si pochopila
správne, Myrtla...“
Bolo to skutočne presne
to, čo...
„Chcela by si, aby to tak
bolo, aby to bol zásnubný prsteň...“ položil jej tú otázku, tým jeho spôsobom,
podobným tomu, ako zareagoval na jej tehotenstvo. A ona si bola viac-menej
istá, že práve to teraz zavážilo.
„Ale povedal si predsa,
že čarodejnícke rodiny, že oni... že si...“
„To bolo súčasťou
manipulácie s nimi, toto je skutočnosť, ktorú ti ponúkam...bez ohľadu na
nich...“
Niekedy si priala, aby
dokázala hovoriť také veci, tak ako on, aby dokázala reagovať na tie mocenské
hry nie natoľko emotívne. No vedela, že niečoho takého sa zrejme nedočká.
„Ty by si skutočne
uvažoval niekedy nad tým, že by sme niekedy v budúcnosti mohli...“ bolo to
pre ňu natoľko šokujúce, že sa to ani len neodvážila vysloviť bez strachu, že
by mohla byť ponížená jeho slovami. A tým, že si vôbec dovolila dúfať,
v niečo také, v tomto novom svete, ktorý sa jej nepáčil, no
nedokázala sa vzdať jeho.
Nemohla to urobiť, aj keď
si priala, aby v sebe našla tú silu, aj keď čiastočne ešte stále bojovala
s istým druhom odporu voči tomu, čo sa stalo. No nie voči nemu, ako mala
možnosť pochopiť, počas tej noci a nepochybne aj počas tých ďalších.
„Áno, uvažoval som nad
tým a predpokladám, že príde aj ten čas, kedy bude vhodné vyriešiť aj túto
záležitosť. Pokiaľ budeš samozrejme aj ty pripravená prijať podobný zväzok...“
Ich možnú svadbu nazval
záležitosťou. To vôbec neznelo príjemne, ale skôr len ako povinnosť.
Nemala by s tým byť
spokojná, nemala by mu dovoliť, aby len tak povedal niečo také a takým spôsobom,
akoby šlo o nejakú obchodnú dohodu, no čarodejnícke zväzky také v podstate
aj boli, aspoň donedávna sa kládol dôraz skôr na túto stránku veci než na city
a záležitosti s tým spojené a toto zmýšľanie neobišlo ani
muklovské rodiny.
No nemala by podliehať
tomu dojmu, že práve ona môže urobiť rozhodnutie tohto druhu, že práve ona by
mala niečo také prijať len preto, že on to považuje za vhodné.
Tá druhá časť nej bola
silnejšia, natoľko, až ju to vydesilo, no nedokázala sa jej postaviť, tej
Myrtle, ktorá ho chcela, tej ktorá zavrhla tú myšlienku, že by ho dokázala
odmietnuť. Napriek všetkému počula zrazu svoj hlas, ako povedal: „Áno, ja...
samozrejme by som chcela, aby to bolo tak, ako si povedal...“
Vyčítala si to hneď ako
to bolo vyslovené, no zároveň pocítila aspoň do istej miery úľavu. A ešte sa
istý čas vyrovnávala s týmto novým rozporom, ktorý vznikol v nej samotnej.
Dovolila mu, aby jej ho
nasadil, aj keď stále ešte nevedela, akoby sa mala cítiť a čo by mala
urobiť.
Bol to prekvapivo
príjemný pocit, bol ľahký, jemný, takmer ho ani necítila. Jeho objatie takisto
posilnilo jeden z tých príjemnejších pocitov. Nech to už bolo akokoľvek
otec jej dieťaťa sa o nich chce postarať, a to bolo zrejme
dôležitejšie, než to, aké slová na to použil a čo ho k tomu viedlo.
Ona mu na Vianoce nedarovala
mu nič výnimočné, jeho daru sa to čo mala pôvodne pripravené vyrovnať
nedokázalo. Okrem toho nečakaného daru, o ktorom bolo Mala to pripravené
predtým, keď ešte nevedela, čo sa stane, no práve teraz ani len nemyslela na
darčeky a veci s tým spojené, tieto Vianoce na sebe niesli stopu
niečoho, čo si zrejme nikdy nedokáže vymazať zo svojej mysle a nemohla ich
oslavovať tak ako predtým.
Obávala sa, že možno už
ani nebude môcť.
Stále také ťažké hovoriť.
„Čo im mám povedať, keď sa ma opýtajú...“ Jej hlas bol tichý, bezvýrazný, čiastočne
zbavený všetkého, čo by mohlo v ňom vyvolať akýkoľvek náznak nevôle.
Aj napriek tomu, čo sa
naposledy stalo, chcela to ešte raz skúsiť, ešte raz sa stať súčasťou toho
bežného života, ktorý si vždy priala získať, no vedela, že jej zrejme opäť
prekĺzne pomedzi prsty.
„Postarám sa o to,
osobne, ešte skôr než bude pokračovať vyučovanie...“
Prikývla.
A ešte chvíľu si
dovolila zotrvať v jeho objatí, ešte istý čas cítila váhu toho prsteňa na
svojom prste.
***
Počas toho posledného
prázdninového večera opäť sedela na okne, vo svojej izbe na fakulte.
Jej dočasný návrat
sprevádzalo ticho a pohľady, ktoré nedokázala presne zaradiť, nesnažila sa
nadviazať kontakt.
Len sedela vo svojej
izbe, len uvažovala nad tým, ako je možné, že ju predtým tak veľmi trápili
mloky.
Teraz nevedela nič
o úlohách, nemala ich ani len dokončené, no pochybovala, že to niekoho
bude trápiť.
Došlo k zmenám
v učiteľskom zbore aj v školskom poriadku a prišli aj noví
ľudia, hneď počas tohto večera sa zaplnili prázdne miesta osobami, ktoré mali
predtým povolené domácu výuku.
Jedna z nich, akési
vysoké dievča, po nej nápadne pokukovalo, no neodvážilo sa k nej
priblížiť, bola to jej nová spolubývajúca, no dosiaľ si ešte šepkala s tou
ďalšou, ktorá tiež rovno postúpila do siedmeho ročníka. Obe vyzerali ako dievčatá
z privilegovaných a bohatých čarodejníckych rodín, obe by jej
pohľadmi mali dávať najavo, že k nim nepatrí, no nič z toho sa
nestalo, nie teraz.
Tom zrejme úspešne hral
na obe strany a darilo sa mu, to musela uznať.
Obzvlášť potom, ako
dostala ten nový upravený rozvrh, na ktorom bolo namiesto obrany proti čiernej
mágii rovno napísané Čierna mágia.
A Život a zvyky muklov boli teraz
povinné, z čoho vôbec nemala dobrý pocit.
Rozhodne nie, keď si
prešla tú novú učebnicu, ktorú k tomu predmetu dnes ráno dostali.
Nevedela si predstaviť,
že by niekto takým krutým spôsobom rozprával o nečarodejníkoch, akými boli
aj jej rodičia.
Nepochybne preto bola rada,
že tu nemusí ostať aj cez noc, že sa bude môcť vrátiť k nemu a nikto sa
neodváži proti tomu nič namietať. Nie teraz, keď všetci pochopili, čo znamená
získať titul temného pána.
predchádzajúca kapitola nasledujúca časť