Vtedy som verila 22. kapitola 1/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

„Myrtla, zháňa ťa náš prefekt, máš ísť dolu...“ oznámila jej Meredith. A ona sa musela ísť pozrieť, čo chce, už len preto, že mala možnosť sa presvedčiť o tom, aké môže byť nebezpečné ignorovať tunajšie autority.

Cítila sa už trochu lepšie a aspoň do istej miery bola opäť pripravená ukázať sa na verejnosti.

Pokiaľ tam nebol, Tom, teraz sa ho už skutočne rozhodla vo svojej mysli nazývať opäť len a len Tomom, hlavne preto, že on si neprial, aby ho niekto spájal s týmto jeho údajne teraz už predchádzajúcim menom a okrem toho  si skrátka nemyslela, že by ju niekto iný dokázal uviesť do podobného zmätku, všetko ostatné by malo byť v rámci možností zvládnuteľné.

Opustila svoju izbu a prešla do klubovej miestnosti, kde už na ňu čakal Edward Dodge.

Vystrela sa, zdvihla hlavu a dívala sa mu do očí, bez strachu, bez akejkoľvek možnosti, že by ju mohlo opäť niečo zlomiť.

Jej spolužiak, prísny a vážny ako vždy, ich prefekt, nepochybne aj osoba, s ktorou nemala aspoň dosiaľ žiadne problémy a dúfala, že to tak bude pokračovať aj naďalej.

„Čo potrebuješ?“ opýtala sa ho.

„Požiadali ma, aby som ti oznámil, že za svoj pokus o neohlásené opustenie školských pozemkov počas vyučovania, budeš mať trest... Dnes popoludní sa budeš hlásiť u hájnika Ogga.“

Očakávala, že k niečomu podobnému dôjde, práve teraz bol pohyb osôb sledovaný omnoho prísnejšie a aj keď už bola študentkou siedmeho ročníka, nový režim zrejme ešte omnoho viac dbal na dodržiavanie školských predpisov, týkajúcich sa pohybu študentov počas vyučovania. A čiastočne sa jej uľavilo, že bola pridelená k nemu a nie k tej osobe, na ktorú viac nechcela ani len pomyslieť.

„A priniesol som ti aj poznámky z hodín, na ktorých si sa nezúčastnila...“ vložil jej ich do rúk.

„Ďakujem...“ vyhlásila Myrtla pomerne stroho. Vedela, že to nerobí len tak, že tým bol skrátka len poverený.

„Niet začo...“

To bolo zrejme všetko, čo jej chcel povedať, lebo potom sa už začal venovať nízkej červenovláske, s ktorou už dlhší čas chodil.

Kvôli niečomu bola zrejme dosť vystresovaná, aspoň ona mala taký pocit, keď sa vrátila späť so svojimi  knihami a taškou. Mienila si to všetko prejsť v knižnici pri jednom zo zadných stolov. O takomto čase by tam nemalo byť veľa ľudí a ona sa aj tak potrebovala dostať zo svojej izby, aspoň na určitý čas to všetko pustiť z hlavy.

Najprv si myslela, že sa na vyučovanie vôbec neodváži ísť, no neskôr, keď o tom mala možnosť uvažovať dlhšie, nechcela mu urobiť tú radosť, stále tu predsa ešte boli aj hodiny, o ktoré skutočne javila záujem, ako napríklad magické hlavolamy a aj iné predmety, ktoré bude tak či tak potrebovať, aspoň ona bola presvedčená o tom, že jej to rozhodne nemôže uškodiť. To, či bude ešte naďalej chodiť na Čiernu mágiu, tým si istá nebola. Aj keby to malo znamenať aspoň na čas zabudnúť na časť svojich snov, no v tomto novom režime si aj tak nebola istá, či jej bude umožnené študovať na mieste, ktoré si vybrala.

Mienila sa poobzerať aj po iných možnostiach a možno aj po tej, že by si mohla vedomosti z obrany doplniť aj po ukončení školy, už len preto, že to čo teraz preberali na tej hodine už ani zďaleka nepatrilo k tej obrane, ktorú by ona mohla pri svojom ďalšom štúdiu potrebovať.

Nech to už bolo akokoľvek, ak aj bude musieť obetovať jeden rok, tak to urobí a neskôr to dobehne, na mieste, kde začne nový život, spolu so svojou dcérou a rodinou, ku ktorej sa samozrejme mienila opäť dostať. Tom v jej plánoch týkajúcich sa budúcnosti práve teraz neznamenal nič viac než jednu z tých nepríjemných spomienok.

Urobila chybu, no už za to zaplatila, už ju opustili akékoľvek márne ilúzie, týkajúce sa neho.

Chcela len prežiť, kvôli sebe a svojej dcére. Bez ohľadu na to, čo má v úmysle on.

***

Sedela za jedným z tých menších stolov, listovala si v poznámkach, prešla nové úlohy. A prečítala si aj tie zo Života a zvykov muklov.

To bolo skutočné zlé, všetko pomýlené, zle interpretované, samé lži. No vedela, že sa k tomu nebude môcť vyjadriť, že si musí dať veľký pozor na každé slovo, obzvlášť v týchto pohnutých časoch, nebolo vyjadrovať svoje pocity a názory.

Skrátka sa len učila, kým na to ešte mala právo, lebo nevedela ako dlho to potrvá, kým zmení svoj názor aj na to, či je ešte vhodné, aby niečo také vôbec mohla robiť osoba s takým nízkym pôvodom akou bola práve teraz ona. 

predchádzajúca časť nasledujúca časť