fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Po návrate na fakultu
bola potrestaná druhý raz. Aspoň ona to tak vnímala, keď videla tú spúšť, ktorú
niekto urobil v jej izbe.
Všetky jej veci boli
rozhádzané, oblečenie na voľný čas zničené a náhradná uniforma nevyzerala
o nič lepšie. Všetko zničené a poliate niečím lepkavým.
Ani školské knihy a pomôcky
na tom neboli o nič lepšie. A keď siahla skontrolovala miesto kde
pôvodne ležal jej prsteň, uvedomila si, že aj on je preč.
„Kto to má na svedomí?“ opýtala sa Glorie,
ktorá len bezradne krútila hlavou. Rovnako ako aj Meredith, ktorá sa prišla
pozrieť na tú spúšť. Prišlo aj pár starších dievčat.
„Na niečo som sa ťa
pýtala!“
Jej nová spolubývajúca vyzerala, že je z toho
rovnako nešťastná ako ona, aspoň navonok sa tak tvárila aj keď jej veci ostali
nedotknuté.
„Neviem, takto to tu už
bolo, keď sme prišli...“ to jej tvrdila Gloria a Meredith takisto len
prikyvovala.
„Nikto nič nevidel...“
„Poďte so mnou...“
vyzvala ich Myrtla, chladne. Mala toho všetkého už viac než dosť.
Posledné čo potrebovala,
bolo trápiť sa tým, či po nej nejde niekto z jej fakulty. No potrebovala
si isté veci overiť a podľa možnosti hneď.
Postarala sa o to,
aby všetky dievčatá prišli do klubovne, nemala vo zvyku robiť takéto
zhromaždenia no spolu s prefektom si počkala, kým všetky, nepochybne pod
vplyvom zvedavosti, prišli na stretnutie s ňou.
„Chcela by som vás len
varovať, aby ste neboli prekvapené, ak sa vám niečo stane, istý prsteň zmizol z mojej
izby, je to prsteň s hadom, no zároveň aj prekliaty...“
Strata prsteňa ju vôbec netrápila, no práve
teraz považovala za vhodné aspoň do určitej miery znepríjemniť život osobe,
ktorá sa odvážila niečo také urobiť.
„Áno, nanešťastie je to
tak, pokiaľ sa do zajtrajšieho rána neobjaví, vskutku sa nemôžem zaručiť za to,
čo sa stane s osobou, ktorá si ho vzala bez môjho vedomia... Nie je môj,
je len požičaný na magické hlavolamy... požičal mi ho profesor Obrany, na istý
projekt týkajúci sa tohto predmetu... patrí k majetku Slizolinu a môžete
mi veriť, že sa vráti tam, kam patrí aj bez vášho pričinenia...“ pohľadom prešla
po tvárach všetkých dievčat.
„Otázkou zostáva to, kto
na to doplatí viac, či ja alebo osoba, ktorá si ho neprávom privlastnila...“ v jej
hlase už dávno nebola taká sila, takmer nespoznávala samú seba.
Potom ako zmienila jeho
meno, nastalo ticho, všetci hľadeli len na ňu.
„Dosť možné, že si to
odpykám nielen ja, ale aj celá fakulta... zrejme to tak bude, zrejme sa tomu
nevyhneme...“
Napokon sa vrátila späť
do svojej izby. Všetko poupratovala a dala do pôvodného stavu.
Zabralo jej to dosť času
a vedela, že čo sa týka oblečenia, zrejme si bude musieť objednať nové,
keďže isté časti z neho boli zrejme nadobro poškodené. No svoje veci dala
ako tak do poriadku.
Približne o pol ôsmej,
prišla návšteva.
Nejaká prváčka.
Uplakaná a celá zúfala
sa hnala rovno k nej.
„Povedali mi, aby som ti
vrátila toto...“ vložila jej do dlane prsteň. Do istej miery bolo príjemné
vidieť, že jej slová sa predsa len nevyhli účinku. A svojím spôsobom bola
rada, že Tom vzbudzuje rešpekt tohto druhu.
„Kto ťa poslal...“
„To nemôžem povedať...
nemôžem...“ hlesla vystrašene a rýchlo
vybehla z jej izby.
Nešla za ňou.
Pochybovala, že by to bolo na niečo dobré, len by jej ublížili tak, ako to
urobili s ňou, nemala v úmysle byť tou osobou, ktorá zničí to dieťa,
ktoré s takým veľkým strachom prišlo až k nej.
predchádzajúca kapitola
nasledujúca časť
