26. 7. 2016

Azkabanský strážca 6. kapitola











pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: povojnové, Snape_prežil, Snape_väzeň
obsah:  Harry Potter nastupuje ako mladý auror na svoju prvú službu do Azkabanu (v Pottermore som sa dočítala, že po vojne tam už nestrážia dementori, ale vraj sa tam striedajú aurori)  Vyberie si túto službu, lebo má v úmysle "pozhovárať sa" so Severusom Snapom, ktorý čaká vo väzení na proces... Chce  mu pomôcť... postarať sa o to, aby s ním dobre zaobchádzali a pomôcť mu dostať sa späť na slobodu... A zblížiť sa s ním...
 bez korektúr
 ehm, môj malý ventilátorík je už opäť
 pre  anjelik_majku, Aliyu Midnight.








Dívať sa na to, ako Potter spí. A mať radosť z toho, že ten mladý muž je konečne v stave pokojne spať.
Tam až dospel Severus Snape, počas tohto ďalšieho povojnového roka svojho života.
A čiastočne, akoby vedený istým druhom zvedavosti si prečítal odkaz na kuse pergamenu, ktorý bol prichytený na jednom z tých Potterových nepochybne veľmi poučných materiálov.
Toto, Harry použi len v krajnom prípade, je to veľmi starý zákon a neviem, akoby sa Wizengamot postavil k jeho uplatneniu v praxi.
Snape mierne nadvihol obočie, keď si prešiel začiatok tohto dokumentu aj starostlivo vyznačené pasáže.
Nie, toto vskutku nemienil Potterovi dovoliť za žiadnych okolností.
Nepredstaviteľné.
No predpokladal, že Potter by bol natoľko šialený, že by pristúpil aj na plán tohto druhu.
Aj keď...
Radšej na to ani len nechcel pomyslieť.
Aspoň nie teraz.
Prišiel čas, aby sa aj on odovzdal aspoň istej formy únavy, ktorá ho nútila vrátiť sa späť.
Presunúť späť svoju pozornosť k svojmu telu, ktoré si spánok ak už nič iné takisto vyžadovalo.
Stiahol sa preto späť, pomaly svoj vplyv vrátil do cely, pomaly si zvykal na to, že je opäť obmedzený len svojím telom.
Bol späť vo svojej cele, na mieste, kam práve teraz patril, nech si už Potter myslel čokoľvek, bol vinný, boli tu obdobia z jeho života, ktoré skutočne prežil ako jeden z nich, počas ktorých bol hrdý na to, že Temný pán si vybral práve jeho, počas ktorých učiť sa od neho a podriadiť sa jeho príkazom, bola jedna z jeho najväčších túžob.
No práve teraz nechcel myslieť na tieto aspekty, nepochybne patriace do jeho minulosti tak neoddeliteľne, ako všetky ostatné veci, ktoré sa mu podarilo prežiť.
Snažil sa ignorovať aj tú radosť spojenú s tým, že možno ani nebude potrebovať prútik na isté magické úkony. Nemal na ňu právo, nemohol sa jej úplne odovzdať.
No neskôr, keď nebude skutočne vedieť čo s časom, tomu zrejme neodolá, to bolo až príliš lákavé, aj keď by pokojne celú silu, ktorou pevnosť oplývala vymenil za možnosť opäť ho držať vo svojich rukách, akoby to bola vec cti, akoby to bola to jediné zranenie, ktoré nebol ochotný vytrpieť. Vedel, že ak sa proces skomplikuje, ak budú požadovať jeho zničenie ako akt spravodlivosti, bude to niesť ťažšie než počúvanie tých rokov, ktoré mu vymerajú a keďže dementorov bozk momentálne neprichádzal do úvahy, už len preto, lebo dementori definitívne odmietli poslušnosť ministerstvu, čo bola aspoň čiastočne nádej pre jeho dušu, boli tu aj iné tresty, nepochybne dostatočne obmedzujúce, čo mal možnosť pocítiť, už len v rámci toho, že nosil na svojom tele neviditeľné okovy.
Ľahol si teda na jedno z tých miest, ktoré boli vhodné pre jeho spánok a pomaly dovolil svojmu telu vzdialiť sa, tentoraz do iných sfér.
Absolútne mu stačilo to, že zajtra je TEN deň a svojím spôsobom bol zvedavý ako sa k tomu Potter postaví.
***

Spadla mu ruka.
Uvedomil si, že prevísa cez okraj ten úzkej postele, ktorá mu bola pridelená.  Presunul ju späť na vankúš, pomaly a neľútostne sa obrátil.
Zamumlal niečo nezrozumiteľné do svojho vankúša, tvrdého a neforemného, chvíľu skutočne podliehal tej možnosti, že by niekto mohol byť v jeho izbe, bol to len taký okamih, kedy tomu skutočne aj veril, no keď si nasadil svoje okuliare, nikoho nevidel, bol to len pocit, len ďalší z tých starých inštinktov, ktoré by si vôbec nemal všímať.
Pomocou prútika roztiahol záclony. Svoju izbu si ešte ani poriadne neprezrel, včera len všetko rýchlo pomocou kúzel vybalil.
Ešte sa tu nestihol udomácniť a pochyboval, že sa mu to podarí.
V izbe, ktorá takpovediac vyzerala ako narýchlo prerobená cela, nebol celkom vo svojej koži, vo svojom živote však už zažil aj  horšie, komora pod schodmi, to bolo miesto, tu sa aspoň mal kde poriadne vystrieť. Toto však bol iný stupeň temnoty.
Neočakával to, že to bude takéto, že sa bude cítiť, akoby tie steny boli živé, akoby v nich niečo pulzovalo, naposledy to cítil, keď bazilisk... No teraz to zrejme boli len jeho predstavy, čo zrejme bolo horšie, než hlas hada, ktorý počul predtým.
Jeho izba bola takto z rána tmavá, cítil chladný morský vzduch, ktorým tu všetko akoby bolo presiaknuté, tú ostrosť na ktorú si zvykal, prudké nápory vetra udierajúce do okien. A na škriekanie čajok, fungovalo lepšie než akýkoľvek iný spôsob budenia.
Díval sa na skriňu, z hnedého dreva, priveľmi veľkú a neladiacu k posteli, mierne sa chvela a on začínal mať podozrenie, že by sa v nej mohol nachádzať prízrak, s čím sa bude musieť neskôr vysporiadať, ale určite nie teraz. Možno preto sa mu zdalo, že je s ním v izbe ešte ďalšia osoba.
No to si zrejme len namýšľal, keďže svoje dvere mal zabezpečené, kvôli väzňom a takisto aj iným záležitostiam.
Prešiel preto rovno do kúpeľne a pripravil sa na svoju rannú smenu.
Pohľadom prechádzal po hodinách, ktoré mu naznačovali, že má ešte dosť času pred kontrolou a vecami s tým spojenými.
Pomerne rýchlo sa pripravil na ranný nástup. No predtým než vyrazil za ostatnými, chvíľu pobudol pri svojom stole, dal nabok dokumenty, ktoré už prešiel.
A potom si spomenul na niečo, čo ho dosť znepokojilo.
Včera za tým stolom zaspal, medzi dokumentami, ktoré mu pomohla spracovať Hermiona.
Nepamätal si na to, ako sa dostal do postele, chvíľu mu mysľou prebehlo, že možno... niekto skutočne do jeho izby vošiel a ...  Pristúpil k dverám a skontroloval zaisťovacie zaklínadla, boli neporušené, neostávalo mu nič iné len prijať tú verziu, že večer sa mu to nejakým zázrakom predsa len podarilo.
No aj tak to skontroloval ešte raz a keď nedospel k žiadnemu inému vysvetleniu, začal to považovať za jednu z tých tunajších zvláštností, o ktorých im v krátkosti povedala predchádzajúca smena ešte nie úplne vyškolených strážcov.
No kým skutočne opustil svoju izbu, ešte raz sa vrátil k tým dokumentom, usporiadal ich pomocou jednoduchého zaklínadla tak, aby sa na vrch presunuli tie, ktoré si ešte neprezeral.
Našiel medzi nimi aj odkaz od Hermiony pripojený k akémusi diskutabilnému starému zákona.
Áno, tá možnosť tu bola a jemu sa do istej miery celkom pozdávala, aspoň keď si to takto zbežne prečítal, no bol presvedčený o tom, že by pri realizácii tohto dodatku by mohol naraziť na výrazne silný odpor.

***

Zásoby dorazili.
Spolu aj s domácimi škriatkami, ktorí prevzali to, čomu zatiaľ ešte len podľa názvu mohli hovoriť kuchyňa.
Po vojne dostali možnosť úplného oslobodenia no drvivá väčšina to odmietla, len malé percento, ktoré sa dalo napočítať na prstoch jednej ruky si zvolilo voľný pohyb. Ministerstvo im však ponechalo možnosť do budúcnosti uplatniť tento nový dodatok.
Výber sa však dosť skomplikoval, kvôli akýmsi byrokratickým záležitostiam, no napokon ich prišlo sedem.
Ani jedného z nich nepoznal, vyzerali dosť ošumelo, no  hneď sa pustili do toho, čo práve teraz všetci považovali za jednu z tých najdôležitejších priorít.
Prišla aj zvyšná pošta, list od Hermiony, v ktorom predpokladal, že nájde aj pár riadkov od Rona a nové vydanie Proroka bolo aktualizované, čo ho však až tak veľmi nepotešilo, lebo mu úplne stačilo prečítať si titulok CHLAPEC-KTORÉHO-ASI-SPREVÁDZA-SMRŤ.
V ktorom Rita Skeaterová rozoberala prípad smrti mladého azkabanského strážcu.
Našťastie nemal čas to teraz čítať, lebo po rannej roznáške, počas ktorej Snapa nevidel, lebo robil láskavosť Viktorovi, už len preto, že istý čas zaňho zaskakoval on, zistil, čo majú dnes na pláne a mal z toho dosť zmiešané pocity.
Bolo to kúpanie.
Presnejšie jedno z tých nových nariadení, ktoré väzňom umožňovalo používať nedávno vybudované hygienické zariadenia a nespoliehať sa len na čistiace kúzla a iné menej príjemné vymoženosti, ktoré sa na celách nachádzali.
V jeho prípade to znamenalo, že bude sprevádzať svojho profesora do jednej z nich, samostatne, tak to bolo tu zaužívané, keďže mnohí z väzňov boli takpovediac nepríčetní a museli byť povedzme, že sledovaní na každom kroku. A podľa nariadenia nesmie spustiť z očí ani jeho. Čo bola záležitosť, s ktorej mal vskutku zmiešané pocity.
Pomaly však zamieril do tej preňho už dobre známej cely a urobil všetky tie bežné úkony spojené s vstupom do nej.
„Pán riaditeľ...“
Oslovil Snapa, ktorý opäť sedel na dlážke a nehýbal sa.
Okolo neho, akoby snáď cítil istý vplyv mágie.
Oči mal privreté a on si spomenul na jednu z tých jeho lekcií týkajúcich sa vyčistenia mysle.
Snape  sa ho dotkol jedným zo svojich učiteľských pohľadov, opustil svoju súčasnú pozíciu a zamieril k nemu.
„Tak ste tu, Potter, už som si začínal myslieť, že sa mi dnes budete vyhýbať...“
„To som nikdy nemal v úmysle, pane...“ hlesol nervózne.
Čo Snape nateraz nijako nekomentoval a bez ďalších okolkov sa nechal odviesť z cely.
„Venujete sa čisteniu mysle ráno, ja som si myslel, že je lepšie to robiť večer?“ opýtal sa ho, keď prešli takzvanú zónu kriku, šíriacu sa opäť zo ženskej časti. Snape ho to nikdy nechcel poriadne učiť, nikdy mu nič nevysvetlil a on okrem toho vôbec nemal talent, aspoň sa tak cítil, že podstupoval tie muky spolu s ním.
„Isteže áno, Potter, nič iné na tomto mieste na tom až tak veľmi nezáleží... vám som to svojho času odporúčal, lebo som predpokladal, že práve večer sa dokážete ešte ako tak udržať na uzde, oklumencii aj pridruženým oblastiam a cvičeniam s nimi spojených s myšlienkovými vedami sa je možné venovať kedykoľvek...“
„Ehm...“
„Myšlienkové vedy, Potter, veď ste ich predsa nedávno opäť študovali...“
„Áno, ale oni to nazývali iným pojmom...“
„To sa dalo čakať, že ste sa opäť nedostali k podstate a že vaše vedomosti z tejto oblasti nie sú o nič lepšie, ako keď som vás učil ja...“ štedro okomentoval Snape jeho nevedomosť.
„Odborníci istého druhu by vám mohli povedať... že stavať svoju obranu na pocitovom základe je považované za nadmieru riskantné...“ pokračoval neúprosne.
„Áno, priznávam, že toto riziko som sa rozhodol podstúpiť absolútne dobrovoľne...“
Harry vedel, že jeho obrana pred Azkabanom a jeho vplyvmi by sa mohla kedykoľvek zrútiť, no snažil sa to na to priveľmi neupozorňovať a podľa možnosti na to vôbec ani len nemyslieť.
„Nič iné by som od vás ani len neočakával,“ vyhlásil Snape úsečne, čo on prešiel taktickým mlčaním.
Čiastočne okoreneným tým, že možno aj Snape prežíva istý druh nervozity už len preto, čo ich v najbližších minútach čakalo.
***
Kúpeľňa prekonala jeho očakávania už len tým, že vyzerala pomerne dobre, na to, že bola vytvorená dosť narýchlo, keďže remeselníci sa tu počas tej prvej misie údajne zdržali len veľmi krátko.
Harry ostal stáť pri dverách, kým Snape pokračoval ďalej spolu s uterákom a mydlom, ktoré si cestou Harry preňho prevzal.
Nemal v úmysle ho sledovať viac než by malo byť nevyhnutné a mienil to aj dodržať.
Ozval sa pomerne prívetivý zvuk vody, natekajúcej do vane, Snape zjavne zvolil tento spôsob, kvôli svojmu krku, ktorý Harry opäť skontroloval a dal do poriadku, práve teraz bol istými zaklínadlami zabezpečenými proti tomu, aby sa obväz zbytočne namočil.
No zrejme to bolo takto prijateľné aj z iného dôvodu.
A Harry určitý čas hľadel do zeme aspoň sa o to snažil, kým profesor, vykonával činnosti, pri ktorých by si ani on neprial byť ním pozorovaný, aspoň nie za takýchto nepríjemných okolností.
A opäť sa naňho pozrel, aj keď už bol vo vani. A nič nenasvedčovalo tomu, že by mal s tým akýkoľvek problém. Ani len s jeho prítomnosťou, ktorú absolútne ignoroval.