4. 7. 2016

Hacker 7. kapitola 1/2








fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha, dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,  Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr. Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah:  „Iba jedno kliknutie...“


 pre Michalette.



Bol absolútne k.o.
Asi tak by nazval ten svoj stav, totálnej rozbitosti.
Nedokázal sa ani len pohnúť a už vôbec nie čokoľvek riešiť, už len to, že sa vôbec dokázal obrátiť na chrbát, bolo preňho výhrou.
Včera sa totálne opili, ale neskutočne, oslavovali to, že sú opäť všetci spolu. A nezávislý člen priniesol toho viac než dosť, bolo si z čoho vyberať a aj on akosi podľahol tej predstave, že si môže užiť všetko, na čo siahne, vrátane istých neprístojností, o ktorých mu padlo zaťažko hovoriť.
„Už je ti lepšie...“ opýtal sa ho Mark, keď sa ráno vrátil, len pár minút potom, ako on zapadol do postele.
„Trochu...“ hlesol bolestne a snažil sa nevšímať si to bolestivé pulzovanie v hlave.
„Prepáč ja...“
„To je v poriadku, len spi...“
Prikývol, len mimoriadne opatrne a ignoroval pritom to bolestivé pulzovanie v hlave.
Nezvykol tak veľa piť a už vôbec nie v poslednej dobe, práve teraz to naňho zapôsobilo viac než by čakal.
Klesol späť na vankúše a prepadol sa späť do ríše snov a už len to, že to tak nazval, znamenalo, že nie je vôbec v poriadku.
Nevedel ako dlho spal, no keď sa prebudil pochopil, že presiahol svoj zvyčajný oddychový čas.
Na stole našiel povzbudzovák spolu s odkazom.
Veci sa skomplikovali. Budem musieť odísť, skôr ako som pôvodne plánoval. Veľmi ma to mrzí... Čoskoro sa ozvem.
S láskou Mark.
 „Sakra...“ hlesol roztrpčene, znamenalo to, že sa isté veci posunuli a že on zrejme premeškal svoju príležitosť.
Prial si, aby sa mohol hnevať na nezávislého člena, no bola to hlavne jeho vina. Práve teraz mu však neostávalo nič iné len sa s tým vyrovnať a počkať, kým bude Mark opäť v jeho dosahu.
***
„Vitaj doma, braček...“ Sasha, ho hneď po jeho vopred ohlásenom príchode vyobjímal.
Nehneval sa naňho, lebo na víťazov sa nikto nehnevá a on predsa dokázal dostať svoju sestru späť, aj keď sa nikomu samozrejme nezdôveril s tým, ako to dosiahol a predpokladal, že ani ona sa o to nebude pokúšať. Víťazi predsa nedostávajú ani tresty. Mal možnosť sa o tom presvedčiť, keďže aj jeho rodičia sa napokon upokojili a na nič sa ho nepýtali, čo považoval za príjemný bonus.
A hneď potom sa s ním zvítala aj Emily.
„Ahoj, som rada, že si späť... už tu bez teba začínala byť nuda...“
„Ahoj...“ hlesol mierne nespokojne a vskutku vážne pochyboval o tom, že práve ona by si nenašla žiadnu inú zábavu, než motať sa v jeho blízkosti.
Prial si, aby mohol tvrdiť to isté, aby to tak skutočne cítil, no momentálne ho táto možnosť skôr iritovala, preto len prikývol. 
Jennifer nebola doma, údajne odišla do mesta urobiť veľký nákup, preto naňho nečakala spolu s ostatnými.
No práve teraz ho zaujímala iná záležitosť, keďže skutočne hrozilo to, že bude chodiť do tunajšej školy, aspoň zatiaľ, chcel mať vo veciach jasno.
„Môžem s tebou hovoriť... osamote...“
Emily prikývla.
Vošli spolu dovnútra, Sasha sa vrátil späť k svojej bežnej práci a potom si ich už vôbec nevšímal.
Tak spolu vošli do jeho izby a zavreli za sebou dvere.
„Ešte stále som tvoj priateľ alebo sme sa už rozišli?“ opýtal sa jej a ona naňho chvíľu zarazene hľadela, akoby snáď dúfala, že na to zabudol a už to viac nevytiahne, no na takéto veci on nezabúdal takmer nikdy.
„Stále sme spolu...“ hlesla previnilo. „Prepáč, ja, neviem ako mu to mám povedať, on skrátka, hrozne to všetko komplikuje a ja chcem mať len pokoj...“
„To je v poriadku, nechaj to tak, keď bude veľmi otravovať, pokojne ho vtom nechaj...“ prijal to, ako časť svojho trestu za to, že sa musel vrátiť sem, namiesto toho, aby... ostal s osobou, ktorá mu ponúkla takú výnimočnú príležitosť.
Usmiala sa naňho.
„Tak ďakujem, ja ani nevieš, aká som rada, že súhlasíš, aby som...“
„To je v poriadku, nemusíš mi ďakovať...“ uzavrel to všetko bez nadšenia.
„No snáď ťa aspoň poteší to, že už máme internet, Sasha to zariadil... všetko je pripravené...“
Aspoň nejaká dobrá správa tu teda bola, aj keď plánoval chodiť aj do kaviarne, možno sa tam aj zamestnať, aby mal pre zmenu od všetkých pokoj on sám, aj nad tou možnosťou začal uvažovať.
Emily potom hovorila o tom, ako budú pokračovať s jeho izbou, s tým, akoby ju chcel mať upravenú a on jej na to pokojne odpovedal, pristihol sa však pritom, že ju veľmi nepočúva a že len automaticky prikyvuje, čiastočne otrávený tým jej nadšením.