Tí, ktorí nemávajú sny 4. kapitola

 fandom: star wars
pár: Rey/Kylo Ren
varovanie: romantika, dráma, hurt/comfort, hate/love relationship, love between good and evil, love between enemies

obsah: "Keď som ťa opäť uvidel, bola si tak blízko smrti. Pohltená chladom. Tvoj život však patril len mne."

poznámka: mám takú zvláštnu krízu, no pokúšam sa z nej vymaniť, tak aspoň Reylo, keď už nič... 

Tá istota v jej slovách bola preňho výzvou. Ešte nedávno by si prial zmazať ju z jej tváre. Chcel ju vidieť trpieť, chcel, aby si užila každý jeden okamih, keď bude musieť čeliť tvrdosti jeho útoku.

No práve teraz mu tento jej postoj vyhovoval. Nech si len myslí, že ho môže podceňovať, nech len dúfa, že mu dokáže uniknúť.

Bol plný myšlienok a pocitov, ktoré v ňom prebudil rozhovor s Najvyšším vodcom. Bol plný nových pochybností, ktoré mohla rozptýliť len ona a jej svetlo, to svetlo, ktoré ho opäť začalo volať.

To svetlo, ktoré mu nechcelo dovoliť podniknúť akékoľvek nečestné kroky voči nej.

„Náš súboj bude samozrejme pokračovať, za podmienok, ktoré sme si stanovili, očakávam ťa o hodinu v hlavnom hangári...“ povedal jej chladne aj keď všetko, akoby sa v ňom dotýkalo tej jedinej myšlienky, že teraz môže byť rozhodnuté o všetkom.

V jej pohľade opäť bolo to odhodlanie, veril mu, tomu jej zmyslu pre česť, ktorý jemu tak dlho chýbal. 

Slová najvyššieho vodcu sa však dotkli jeho mysle aj teraz.

„Buď s ňou, uč ju, ak je to to, čo potrebuješ na to, aby tvoja sila rástla, ak je toto posledný krok na tvojej ceste, nič si nemusíš odopierať. Tvoje pocity k nej ťa neoslabia, ak ich využiješ správnym spôsobom.“

Bol presvedčený o tom, že tentoraz to dokáže.

Dostal dokonca aj požehnanie od osoby, s ktorou v tomto zmysle vôbec nepočítal.

***

Prišla tam.

V presne stanovenom čase stála oproti nemu.

Na prázdnej ploche určenej len pre nich dvoch, akoby nič iné ani len neexistovalo. 

Všetko sa opäť zastavilo, všetko okrem sily z ktorej pil, z ktorej čerpal, to večné povzbudenie.

Snažil sa ignorovať krásu jej sily, tú nevinnosť, ktorá bola jej súčasťou, ten druh hnevu, ktorý ju samú nepribližoval k temnej stránke sily, ale k nemu áno, on rozumel tomu druhu hnevu, ktorý prežívala.

Všetko sa pohlo dopredu, on jeho telo, jeho sila aj meč, jeho červená farba sa dotkla modrej.

Stretla sa s ňou v rýchlosti, ktorú teraz ovládal, v jeho vlastnom rytme, zvyšujúcom sa každým výpadom.

Nepodceňoval ju, nepodliehal jej očiam, no ani sa im nepokúšal uniknúť. Len bojoval, lebo boj bol jeho život.

Bol komandér Kylo Ren.

Bol rytier z rádu Ren.

Bol jej budúci majster.

Všetky jeho mená, súčasné aj budúce sa spojili do celku, v ktorom nachádzal rovnováhu.

Prijal samého seba, svoju minulosť, svoju prítomnosť aj budúcnosť, ktorou bola ona.

Sústredil sa na každý pohyb, na každú myšlienku.

***

Jej dych bol ťažší.

Ich boj tesnejší, cítil ako tlak jeho sily, uväzuje tú jej, ako sa jej váhanie stáva jeho silou.

Nevedel koľko času prešlo, necítil nič, bol naplnený tou silou, ktorú ona nepoznala. Vedel len, že celé hodiny sa takmer nič nezmenilo, žiaden pokrok, len krátke prestávky, len absolútna odtrhnutosť od ostatného sveta.

„Nevládzeš?“

„To by si si len prial...“

Jej slová v ňom podnietili krutú istotu. Bola jeho, tentoraz ho podcenila ona. Nechala sa nimi rozptýliť. Zaplietala so do jeho pasce. Jej posledný úder bol pomalší, menej istý.

 Čakala na obrad, túžila po ňom, no on jej ho nemienil dopriať.

Jej meč bol v jeho rukách. A obe práve teraz mienili na ňu. Stalo sa to. Ona sama čelila tomu byť porazená ním.

Rozpadnutiu všetkých svojich plánov a dôsledku svojich rozhodnutí. Temná strana ju obklopovala, pohlcovala jej svetlo, no ono akoby bolo proti nej imúnne, akoby to nebolo to, čo od neho potrebovala. A on to vedel, no neznamenalo to, že neprijme všetko ostatné, čo s ňou súviselo.

Čakal na potvrdenie ich dohody, alebo na... inú možnosť teraz ani len nechcel pripustiť.

Všetko v ňom si prialo, aby bola jeho. Vedel, že tomu nikdy nedokáže odolať.

„Naučila si sa toho veľmi veľa a budeš toho vedieť ešte omnoho viac, až s tebou skončím...  Odteraz si moja študentka, Rey a ja  prijmem aj tvoje svetlo, ak ty akceptuješ moju temnotu...“  vedel, že to by sa v istých kruhoch nestretlo s porozumením, no bolo to niečo, čomu sa nedokázal vyhnúť, potreboval medzi nimi nastoliť aspoň istý druh dôvery, bez ktorej nebolo možné začať vzťah tohto druhu.

Ani žiaden iný.

„Áno, majster, to pre vás dokážem urobiť...“ oslovila ho tak, urobila to, čo podnietilo v ňom samom istý druh spokojnosti.

***

Na  pár mesiacov by mal byť uvoľnený zo všetkých svojich povinností. Kvôli jej výcviku a aj kvôli tomu, aby mal dostatok času na jej obrátenie, čo práve teraz nebolo jeho prioritou, no Najvyšší vodca to nemusel vedieť.

To, že uvažuje o tom, akoby fungovala spolupráca svetla a temnoty, aké by to bolo, keby niekto prestal tieto dve zložky sily od seba oddeľovať a prijal ich obe. Myslel na to, tak ako myslel na ňu.

A bolo to jedno z východísk, jedna z tých lákavých možností, ktorá by vyriešila to neúprosné volanie svetla a posilnila temnotu.

Snoke by ho zabil, keby čo i len tušil, že uvažuje o niečom takom. No keď sa to stane, už s tým aj tak nič nedokáže urobiť.

Správa, ktorá prišla prerušila jeho myšlienky, priveľmi sústredené na tú možnosť, ako by mohol tieto dve zložky udržať v rovnováhe.

Matkin hologram sa objavil a v ňom samom opäť otvoril temnotu. Ten istý kruh, znovu a znovu sa opakujúcich väzieb, ktoré k nej smerovali.  

„Ben...“ jej hlas, akoby bol pripomienkou toho všetkého, proti čomu bojoval.

Bola to jeho matka, vedel, že ho miluje, vedel, že neprestala dúfať, aj keď urobil všetko čo bolo v jeho silách, aby ju o tom presvedčil.

Prerušil spojenie.

Nemohol s ňou hovoriť. Nie tak akoby si prial. Dúfal, že sa k nemu nepriblíži, že ho nepostaví pred voľbu, ktorú by mohli obaja ľutovať.

***

„Takže to naozaj chceš skúsiť?“

Jej úsmev.

„Áno, Rey...“

To ako sa k nemu pomaly naklonila, keď spolu skúmali silu.

To ako len ležali vedľa seba.

To ako sa smiali na svojich pádoch aj omyloch.

„Budeš ma musieť naučiť to, čo som zabudol...“

„Bude mi potešením, to pre vás urobiť, majster... teraz zavrite oči...“ dotkla sa jeho tváre.

Urobil to.

Odovzdal sa tomu, tak ako sa ona odovzdá tomu, čo ju bude učiť on.

Postará sa o to, aby to bolo tak.

„Dosť dobré...“ zhodnotila jeho ďalší pokus o kontakt s druhou stranou.

„Tak to by som netvrdil, že dosť, skôr výnimočné...“

predchádzajúca kapitola

nasledujúca kapitola