22. 10. 2016

Vtedy som verila 31. kapitola 2/2






fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.


Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón




 Pre Petriku.

***
Jej úsmev.
Skutočná radosť spojená s tým, že bol s ňou, počas toho slnečného dňa sa spolu prechádzali, že spolu hrali jednu z tých hier určených len pre nich dvoch.
Keď jej dôveroval, keď ju učil, čo znamená mať hadí jazyk a vedieť ho používať.
A ona bola šťastná, keď s ňou zdieľal takú dôležitú súčasť svojho života.
Pokoj, bol opäť jej súčasťou, no zdalo sa jej, akoby aj on cítil tú spokojnosť spojenú s ňou. Keď si myslela, že mu skutočne opäť dokáže porozumieť.

„Naozaj si myslíš, že to dokážem?“ opýtala sa ho, keď spolu prešli tou cestou vedúcou ku škole, no spolu, bez toho, aby im záležalo či ich niekto bude pozorovať alebo nie.
„Áno, som presvedčený o tom, že to zvládneš...“ trval na svojom, aj keď jej to pripadalo práve teraz až príliš ťažké a nevedela, čo si má myslieť o jeho slovách. Či sú výzvou, alebo len jednou z tých ďalších skúšok.
Umiestnenie vlastného kúzla do bývalého domu Riddlovcov, teraz už premenovaného na Slizolin Manor, bolo pre ňu značnou výzvou. 
A hlavne teraz, keď sa malo stať ich oficiálnym domovom. Tom tvrdil, že Riddlovci si ho aj tak prisvojili na úkor jeho predkov a neprial si, aby ich meno bolo viac spojené s novým domom, upraveným tak, aby doňho po  získaní svojho právoplatného titulu, vrátila mágia. A aj ona ako budúca pani domu, by mala prispieť podľa tradície k tejto povinnosti. V jej prípade až neskôr, pri oficiálnom odovzdaní domu do užívania, no už teraz o tom hovorili, lebo sa toho trochu obávala, keďže šlo o magický úkon, s ktorým nemala veľké skúsenosti a po tej magickej nestabilite sa cítila dosť neistá aj keď jej bolo povedané, že je už všetko v poriadku.
Tom sa jej zrejme chystal ešte niečo povedať, no nemal tú možnosť.
„Pán môj...“ Black prišiel za nimi a jej snúbenec sa od nej vzdialil, aby sa s ním mohol pozhovárať.
Pustil pritom jej ruku a ona niečo pocítila, no bolo to preč skôr než sa to mohlo stať súčasťou jej myšlienok.
Pozorovala ich z bezpečnej vzdialenosti, sprevádzaná pohľadmi ostatných študentov aj niektorých učiteľov.
Black bol práve teraz pomerne dôležitou osobou, nastúpil na Malfoyovo miesto a prijal funkciu ich spútavača, aspoň formálne, čo však neznamenalo, že sa zmieril s Tomovým rozhodnutím.
Dával si však pozor na svoje vyjadrenia, možno viac než by bolo vhodné.
***
„Pripravená?“ opýtala sa jej Imelda, keď prišla tá dlhoočakávaná sobota a ona za ňou prišla do jednej z súkromných izieb na hrade, ktorú mala k dispozícii, počas príprav na tú udalosť.
„Áno, som...“
Mala na sebe oblečené tie šaty, elegantné, jednoduché, magicky upravené tak, aby sa prispôsobili jej postave.
A aj zrkadlo s ňou súhlasilo a jeho slová : Krásne! Priam z teba vyžaruje život.
Jej dodali odvahu, aby mohla opustiť bezpečie tohto svojho kontrolovaného sveta a odvážila sa ísť zo svojou spolužiačkou, ktorú si vybrala na to, aby zastupovala jej rodinu, do Veľkej siene.
Spoločne s Tomom sa rozhodli, že už viac nebudú čakať a spoja tento základný obrad aj so svadobným sľubom.
Bolo to neštandarné vzhľadom na to, že bola stále študentkou školy a on profesor, no vzhľadom na okolnosti sa nemuseli báť  žiadnych komplikácií či akéhokoľvek zásahu zo strany ministerstva.
Všetko už bolo pripravené a zariadené a ona bola šťastná, to jediné práve teraz dokázala vnímať.
***
Pomaly vstúpila do Veľkej siene.
Výzdobu ani úpravu tej miestnosti, akoby teraz ani veľmi nevnímala, sústredila sa hlavne na to, aby sa dostala na miesto určenia, aby mala hlavu hrdo zdvihnutú a nenechala sa ničím vyviesť zo sústredenia.
Tom a Black stáli na mieste, kde bol predtým umiestnený stôl pre učiteľov, teraz bol však posunutý a všetko bolo upravené tak, aby mali dostatok miesta na obrad spútania, ktorý sa podľa toho čo si mala možnosť prečítať len zriedkakedy nezaobišiel bez vonkajších magických prejavov.
Prešla tú cestu až k Tomovi, spolu s Imeldou, ktorá sa držala pri nej. No potom sa postavila k Potterovi, ktorý takpovediac práve teraz zastupoval jej otca.
Tomovu rodinu tam zastupovala len Nagini a Black. Zrejme nepovažoval za rozumné dovoliť, aby sa spútania zúčastnili aj niektorí ďalší smrťožrúti, čo ju svojím spôsobom upokojovalo.
Zaujala svoje miesto vedľa svojho snúbenca, odetého do slávnostného habitu, opäť bol elegantný, pôsobil ako mladý ambiciózny čarodejník, sebaistý, mocný, chvíľu akoby ani nemohla uveriť tomu, že on bol ochotný urobiť niečo, také, že ju skutočne prijme a dovolí, aby jeho meno chránilo ju aj ich dieťa, že niečo také bude skutočne ochotný urobiť. Očakávala, že každú chvíľu sa k nej obráti a povie jej, že je to len žart, len jeden z tých krutých žartov, ktoré má vo zvyku urobiť tým, ktorých existenciu považuje za príťaž.
No on len stál na svojom mieste a čakal.
Ten pohyb, keď Black vybral svoj prútik, jej samej pripadal, takmer ako jedna z tých možností, ktoré by mohli byť súčasťou ukončenia toho všetkého, nemohla sa tomu ubrániť, akoby tie pocity presvitali cez to jej všadeprítomné šťastie.