fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Petriku.
***
Jej úsmev.
Skutočná radosť spojená s tým, že bol s ňou, počas
toho slnečného dňa sa spolu prechádzali, že spolu hrali jednu z tých hier
určených len pre nich dvoch.
Keď jej dôveroval, keď ju učil, čo znamená mať hadí jazyk
a vedieť ho používať.
A ona bola šťastná, keď s ňou zdieľal takú
dôležitú súčasť svojho života.
Pokoj, bol opäť jej súčasťou, no zdalo sa jej, akoby aj on
cítil tú spokojnosť spojenú s ňou. Keď si myslela, že mu skutočne opäť
dokáže porozumieť.
„Naozaj si myslíš, že to dokážem?“ opýtala sa ho, keď spolu
prešli tou cestou vedúcou ku škole, no spolu, bez toho, aby im záležalo či ich
niekto bude pozorovať alebo nie.
„Áno, som presvedčený o tom, že to zvládneš...“ trval
na svojom, aj keď jej to pripadalo práve teraz až príliš ťažké a nevedela,
čo si má myslieť o jeho slovách. Či sú výzvou, alebo len jednou
z tých ďalších skúšok.
Umiestnenie vlastného kúzla do bývalého domu Riddlovcov,
teraz už premenovaného na Slizolin Manor, bolo pre ňu značnou výzvou.
A hlavne teraz, keď sa malo stať ich oficiálnym
domovom. Tom tvrdil, že Riddlovci si ho aj tak prisvojili na úkor jeho predkov
a neprial si, aby ich meno bolo viac spojené s novým domom, upraveným
tak, aby doňho po získaní svojho
právoplatného titulu, vrátila mágia. A aj ona ako budúca pani domu, by
mala prispieť podľa tradície k tejto povinnosti. V jej prípade až
neskôr, pri oficiálnom odovzdaní domu do užívania, no už teraz o tom
hovorili, lebo sa toho trochu obávala, keďže šlo o magický úkon,
s ktorým nemala veľké skúsenosti a po tej magickej nestabilite sa
cítila dosť neistá aj keď jej bolo povedané, že je už všetko v poriadku.
Tom sa jej zrejme chystal ešte niečo povedať, no nemal tú
možnosť.
„Pán môj...“ Black prišiel za nimi a jej snúbenec sa od
nej vzdialil, aby sa s ním mohol pozhovárať.
Pustil pritom jej ruku a ona niečo pocítila, no bolo to
preč skôr než sa to mohlo stať súčasťou jej myšlienok.
Pozorovala ich z bezpečnej vzdialenosti, sprevádzaná
pohľadmi ostatných študentov aj niektorých učiteľov.
Black bol práve teraz pomerne dôležitou osobou, nastúpil na
Malfoyovo miesto a prijal funkciu ich spútavača, aspoň formálne, čo však
neznamenalo, že sa zmieril s Tomovým rozhodnutím.
Dával si však pozor na svoje vyjadrenia, možno viac než by
bolo vhodné.
***
„Pripravená?“ opýtala sa jej Imelda, keď prišla tá
dlhoočakávaná sobota a ona za ňou prišla do jednej z súkromných izieb
na hrade, ktorú mala k dispozícii, počas príprav na tú udalosť.
„Áno, som...“
Mala na sebe oblečené tie šaty, elegantné, jednoduché,
magicky upravené tak, aby sa prispôsobili jej postave.
A aj zrkadlo s ňou súhlasilo a jeho slová :
Krásne! Priam z teba vyžaruje život.
Jej dodali odvahu, aby mohla opustiť bezpečie tohto svojho
kontrolovaného sveta a odvážila sa ísť zo svojou spolužiačkou, ktorú si
vybrala na to, aby zastupovala jej rodinu, do Veľkej siene.
Spoločne s Tomom sa rozhodli, že už viac nebudú čakať a spoja
tento základný obrad aj so svadobným sľubom.
Bolo to neštandarné vzhľadom na to, že bola stále študentkou
školy a on profesor, no vzhľadom na okolnosti sa nemuseli báť žiadnych komplikácií či akéhokoľvek zásahu zo
strany ministerstva.
Všetko už bolo pripravené a zariadené a ona bola
šťastná, to jediné práve teraz dokázala vnímať.
***
Pomaly vstúpila do Veľkej siene.
Výzdobu ani úpravu tej miestnosti, akoby teraz ani veľmi
nevnímala, sústredila sa hlavne na to, aby sa dostala na miesto určenia, aby
mala hlavu hrdo zdvihnutú a nenechala sa ničím vyviesť zo sústredenia.
Tom a Black stáli na mieste, kde bol predtým umiestnený
stôl pre učiteľov, teraz bol však posunutý a všetko bolo upravené tak, aby
mali dostatok miesta na obrad spútania, ktorý sa podľa toho čo si mala možnosť
prečítať len zriedkakedy nezaobišiel bez vonkajších magických prejavov.
Prešla tú cestu až k Tomovi, spolu s Imeldou,
ktorá sa držala pri nej. No potom sa postavila k Potterovi, ktorý
takpovediac práve teraz zastupoval jej otca.
Tomovu rodinu tam zastupovala len Nagini a Black.
Zrejme nepovažoval za rozumné dovoliť, aby sa spútania zúčastnili aj niektorí
ďalší smrťožrúti, čo ju svojím spôsobom upokojovalo.
Zaujala svoje miesto vedľa svojho snúbenca, odetého do
slávnostného habitu, opäť bol elegantný, pôsobil ako mladý ambiciózny
čarodejník, sebaistý, mocný, chvíľu akoby ani nemohla uveriť tomu, že on bol
ochotný urobiť niečo, také, že ju skutočne prijme a dovolí, aby jeho meno
chránilo ju aj ich dieťa, že niečo také bude skutočne ochotný urobiť.
Očakávala, že každú chvíľu sa k nej obráti a povie jej, že je to len
žart, len jeden z tých krutých žartov, ktoré má vo zvyku urobiť tým,
ktorých existenciu považuje za príťaž.
No on len stál na svojom mieste a čakal.
Ten pohyb, keď Black vybral svoj prútik, jej samej pripadal,
takmer ako jedna z tých možností, ktoré by mohli byť súčasťou ukončenia
toho všetkého, nemohla sa tomu ubrániť, akoby tie pocity presvitali cez to jej
všadeprítomné šťastie.