pár: Lord Voldemort/Harry Potter
obsah: Harryho Pottera trápia sny o Temnom pánovi.
varovanie: 18+, nie to nová poviedka, ale skorigovaná verzia starej poviedky, je to môj prvý slash, prvý dlhší projekt, preto to berte s rezervou. OC lord Voldemort.
poviedka pôvodne vyšla v roku 2007.
Skorigovaná verzia poviedky bude vychádzať raz do týždňa. Keďže aj tak chýba 1 kapitola rozhodla som sa ju publikovať nanovo...
hodnotenie
Pre Lilith.
Chladný
ranný vzduch mu pomohol upokojiť rozbúrené telesné reakcie. Cítil sa už omnoho
lepšie. Niečo ho však neúprosne priťahovalo až k jazeru. Takmer akoby nejaká
neznáma sila ovládla celé jeho bytie. Nedokázal jej vzdorovať. Poddal sa tomu
tlaku, ktorý ho nútil kráčať ďalej.
Netrvalo
dlho a stál na brehu. Zahľadel sa na pokojnú vodnú hladinu. Videl na nej
svoj odraz.
Prečo sa ma snaží zmiasť ? Nemá právo
zasahovať do cudzích snov, ale správal sa ku mne tak dôverne.
Harry bojoval
s neodbytnými myšlienkami, ktoré sa k nemu opäť vrátili, keď hľadel
do očí svojmu strachu.
Chcel si
vymazať z mysle spomienky na tie dotyky, ktoré mu nedovolili pokojne spávať.
Posadil
sa do trávy, blízko brehu a opatrne zovrel v rukách pár kamienkov.
„On ma
nemá rád. Chce sa mi len vysmiať. Využiť každú moju slabosť, aby ma mohol
zabiť,“ tie slová Harry vyslovil nahlas, aby sa zbavil vnútornej ťažoby,
zároveň prudko odhodil kameň do vody. Rýchlo prenikol do temných vôd. Plášť mu pritom
skĺzol z pliec, ale neprekážalo mu to.
Pevne
privrel oči a uvelebil sa v mäkkom trávnatom poraste. Na sebe zrazu pocítil
tlak nejakého cudzieho tela. Z hrdla sa mu vydral prekvapený výkrik. Vzápätí
bol však utlmený drsným bozkom, ktorý si úplne privlastnil jeho pery. Cítil
tlak cudzieho jazyka, žiadajúceho o vstup do jeho úst. Neprijal to. Zo
všetkých síl bojoval s tým neznámym tlakom. Tie ruky ho naďalej hladkali,
dráždili a láskali, podrobil sa ich
vplyvu, dovolil mu, aby prenikol jazykom do jeho úst.
A keď
sa ich pery od seba napokon odtrhli, intenzívne vnímal pocit straty.
„Ak ma
budeš poslúchať, Harry, neoľutuješ to,“ začul chladný hlas blízko svojho ucha.
Takmer
nič nevidel, mal pocit, akoby mu niečo bránilo poriadne vnímať svoje okolie.
A keď
to napokon z neho stiahlo, uvidel dlhé bledé prsty, ktoré sa pokúšali
zbaviť ho oblečenia a tvár, tú tvár, ktorá ho mučila v jeho snoch.
Vtedy mu už bolo jasné, že sa ocitol v rukách Temného pána. Nechápal však ako
sa mohol dostať do školského areálu. To si nedokázal rozumne vysvetliť.
„Nie,
dosť!“ vyprskol zhrozene, keď sa mu napokon podarilo zbaviť ho habitu.
Nepovažoval
za správne dovoliť mu, aby vtom pokračoval. Nechcel byť nahý v náručí svojho
nepriateľa. Nemal však na výber, ten muž bol silnejší a on mu nedokázal
dlho vzdorovať. Zaplavila ho neskutočná slasť a pocit tepla, ktorý ho úplne
ochromil.
„Porozmýšľaj
o tom, Harry. Naša vzájomná spolupráca by ti priniesla mnohé výhody.
Nemusíme sa navzájom zabiť...“ pokračoval Temný pán vo svojich návrhoch.
„Mňa
nikdy nedostaneš !“ opäť sa začal zúfalo
mykať. Nedokázal však opustiť pevné náručie svojho nepriateľa.
„Uvidíme...“
zaznel ten hlas, tentoraz už zbavený falošnej láskavosti.
Harryho
začala bolieť jazva, pálila ho natoľko, až stratil vedomie, ešte nikdy predtým
to tak veľmi nebolelo.
„Harry,
čo sa tu stalo? Prečo si nahý? No tak, Harry? Počuješ ma?“ niekto ním poriadne
silno zatriasol.
Keď
konečne otvoril oči, zazrel nad sebou dievča s dlhými hnedými vlasmi. Bola to
Hermiona. Skrývala si tvár za objemnou knihou, ktorú si zrejme vypožičala ako
ďalšie ľahšie čítanie.
„On bol
tu. Videl... som... ho!“ vyjachtal Potter rozochvene, ledva vládal rozprávať. okamžite
si vzal oblečenie. A celý sa chvel počas obliekania. Hermiona mu musela
pomôcť, aby si na seba vôbec dokázal natiahnuť habit.
„Kto tu
bol, Harry?“ opýtala sa ho, keď bol už konečne oblečený a podarilo sa mu
vstať.
„Lord
Voldemort.“
„Nie,
Harry, to určite nemohol byť on... poď, pomôžem ti...“
„Hermiona,
Voldemort bol tu! Ja som ho videl! Musím informovať Dumbledora!“ rozrušene hlesol Harry.
„Možno
to bol len ďalší sen... Bude lepšie, keď ti Madam Pomfreyová dá niečo na
upokojenie a zavoláme aj Dumbledora. Ak to bude potrebné, ja sa o to postarám“
prisľúbila mu Hermiona neisto.
„Prečo
mi nechceš veriť? Ja som ho videl! Videl som ho !“ zúfalo zopakoval Harry.
