1. 1. 2015

Mora Negris 7. kapitola Únik



 

 pár: Lord Voldemort/Harry Potter
obsah: Harryho Pottera trápia sny o Temnom pánovi.
varovanie: 18+, nie to nová poviedka, ale skorigovaná verzia starej poviedky, je to môj prvý slash, prvý dlhší projekt, preto to berte s rezervou. OC lord Voldemort.
poviedka pôvodne vyšla v roku 2007. 
Skorigovaná verzia poviedky bude vychádzať raz do týždňa. Keďže aj tak chýba 1 kapitola rozhodla som sa ju publikovať nanovo...

poznámka:  bez varovania, po dlhšej pauze tu máme ďalšiu časť...



 Pre Lilith a Nade. 

„Hádam len nemyslíš, že ti sľúbim večnú vernosť ?“ pohŕdavo odsekol Harry. Rukou si nervózne prešiel po neposlušných vlasoch. Zelené oči ostali znechutene prižmúrené. Ledva dokázal stráviť predstavu, že by mal svoj život vydať do rúk Temného pána.
„Budeš sa ku mne správať s patričnou úctou. Dobrovoľne alebo z donútenia. Bolo by však lepšie, keby si prijal moje podmienky. Určite by to viac prospelo našim novým zajatcom. Nielen Grangerová podcenila svoje sily. Takisto by ťa určite nepotešilo, keby som nechal Weasleyho zavretého v jednej cele s dospelým vlkolakom ?“ chladne odvetil Voldemort.
„Nie, to ti nedovolím,“ hlesol Harry.
„Nemáš na výber, od tvojho rozhodnutia závisí ich osud, Harry... A vieš, že ja nerád čakám...“ pripomenul mu temný mág bez váhania.
„Skôr než sa rozhodnem, chcem ich vidieť...“
Bola to rozumná požiadavka a Temný pán sa rozhodol mu vyhovieť.
Harry pocítil úzkosť keď ich tam videl, natlačených v malých celách. Chvíľu s nimi hovoril, no Temný pán mu nedovolil zdržať sa dlhšie než bolo nevyhnutné. Musel sa spolu s ním vrátiť do svojej dočasnej izby.
Voldemort neľútostne pokračoval:  „Je to veľmi jednoduché, Harry. Stačí, keď ma poslúchneš a ich utrpenie skončí.“
„Kvôli svojim priateľom som ochotný sa s tebou dohodnúť,“ vyhlásil mladý čarodejník stroho.
„Čo presne si pre mňa ochotný urobiť, Harry? Chcem to od teba počuť...“ ďalej naliehal Voldemort.
Harry premáhal bolestné chvenie, keď Temný pán prstom prechádzal po jazve v tvare blesku. Nemienil byť hračkou, ktorú môže kedykoľvek rozbiť, ale vedel, že nemá veľmi na výber, aspoň v momentálnej situácii.
„Zložím neporušiteľnú prísahu...“  vyhlásil pevným hlasom, takmer bez zachvenia a aj napriek tomu, že sa všetko v ňom proti tomu rozhodnutiu búrilo. Možno by s ním práve teraz omnoho radšej bojoval, no Temný pán nemal v úmysle dopriať mu niečo také, dal mu jasne najavo, čo presne od neho požaduje.
„Výborne, Harry, tak sa zdá, že môžeme začať...“  dodal Temný čarodejník. Zavolal jedného zo svojich smrťožrútov.
Harry sa zamračil, keď sa k nim priblížil Peter Pettigrew.
„Pán môj...“ hlesol poslušne a chlapcovi nevenoval ani jeden pohľad.
„Budeš naším spútavačom, Červochvost tak sa snaž byť užitočný...“
„Áno, môj pane...“  zamumlal, ten nepríjemný muž, rozochveným hlasom.
Postavili sa oproti sebe, Temný pán pevne zovrel jeho ruku vo svojej.
Červochvost pristúpil bližšie s pripraveným prútikom.
„Bežná prísaha alebo tá vaša?“ opýtal sa niekdajší priateľ Harryho otca.
„Tá moja,“ s istou dávkou potešenia v hlase vyhlásil Voldemort.
Červochvost mu dal najavo, že rozumie a bol pripravený o všetko sa postarať.
Temný pán začal odriekať nejaké slová v parselčine. Harry len bezmyšlienkovite opakoval zvyčajné frázy, cítil bolesť, ktorá sa nemohla ničomu vyrovnať a ledva zvládal sledovať to, čo vlastne Temnému pánovi sľuboval.
Záblesk svetla podobný hadovi sa opatrne plazil po ich rukách, až kým nedošlo k úplnému spojeniu.
***


 „Potter, preberte sa, konečne.“
Niekto ním poriadne zatriasol. Hneď ako otvoril oči musel vypiť poriadnu dávku akéhosi elixíru. Práve sa chystal nadýchnuť, keď mu do úst poputovala lyžica s akousi horkou tekutinou.
S viditeľnou námahou prehltol, nahmatal svoje okuliare a nasadil si ich.
Bol v nemocničnom krídle.
Na vedľajšej posteli ležala Hermiona. Zúfalo si k sebe pritískala prikrývku. Na tvári sa jej zračili modriny a ruky mala poriadne doškriabané. Lesklé oči prezrádzali, že nedávno plakala.
„Len si dajte, potrebujete nabrať silu,“ zatlačila ho školská sestra do postele a vytrhla mu z rúk okuliare, ktoré si chcel nasadiť.
„Pán Weasley, to isté platí aj pre vás,“ Poppy vrhla vražedný pohľad na vychudnutého chlapca oblečeného v pyžame.
Ron pomaly klesol na posteľ a vydal zo seba akýsi nezrozumiteľný pazvuk.
Harry na nich chvíľu len neisto hľadel.
Nedávno predsa skladal neporušiteľnú prísahu a cítil bolesť šíriacu sa po celej ruke.
Na nič viac si nespomínal. 

predchádzajúca kapitola   S     nasledujúca kapitola