Fandom: Star trek 2009
Pár: Kirk/Spock
Varovanie: 12-18+, táto časť 12+, academy AU
Obsah: Cesta na Vulkán.
Poznámka: Táto časť neprešla úplným antipreklepovým programom.Ďalšia časť bude podľa všetkého 18+ a čaká vás aj prekvapenie no pre niekoho príjemné pre niekoho nie, ale nemôžem odolať :D
Na ošetrovni bola situácia omnoho
vážnejšia. Mladý muž oblečený v červenej uniforme okamžite zbledol. Srdce mu vynechalo pár úderov
a zaplavila ho ďalšia vlna nevoľnosti. Pričom tá prekliata hlava ho
zabolela ešte omnoho silnejšie, lebo opäť akosi nechtiac podráždil telepatickú
vrstvu v okolí puta. Pred očami sa mu na krátko zatmelo a zosunul sa
na zem. Tento okamih rozhodne zarátal k tým najtrápnejším v jeho
živote a neskôr zaprisahával Kostru, aby sa neopovážil niekomu povedať
o tom ako ho to položilo. Nateraz bol schopný len ležať na podlahe a tváriť sa mimoriadne
neživo. Keď puto prestalo napínať telepatickú vrstvu, opäť sa mu uľavilo, ale nedal
to vôbec najavo. Nechcel za ním ísť. Nevedel čo by mu mal povedať. Bolo by to
omnoho lepšie, keby mu Spock najprv aspoň povedal niečo viac o jeho otcovi.
O tom ako reaguje na správy, ktoré by jeho otčima priviedli zrejme
prinútili explodovať. Spockov otec naňho zrejme vybalí kopu úplne logických
komentárov a potom ho pošle k zemi tým ich obľúbeným vulkánskym spôsobom. Celá jeho myseľ zúfalo chcela mať
pri sebe Spocka. Dohodli sa, že to
budú riešiť spolu. Tak to malo byť, ale ukázalo sa, že niektoré plány vôbec
nevychádzajú.
„Jim, no tak...“ doktor ho
podoprel a pomohol mu späť na lôžko. Poklepal ho po chrbte. Počul hučanie
toho hlúpeho diagnostického prístroja, ale tentoraz sa tomu vôbec nebránil.
Všetko bolo lepšie ako to, čo ho čakalo za dverami. Ušaté nebezpečenstvo v podobe
otca, ktorý zjavne prišiel, aby si to s ním vybavil. A vôbec sa na to
netešil. Pamätal si akí sú Vulkánci silní. Naposledy, keď ho Spock zasiahol do jeho bitky so Simmonsom. Rozhodne
to nebolo nič pekné, pričom Simmons vôbec nebol ľahký ako pierko, ale Spock si
s ním poradil tak rýchlo, že nebol problém ho dostať pod kontrolu.
Nehovoriac o tom, ako pevne držal Jima, keď si nedal poradiť
a pokúšal sa opäť provokovať svojho spolužiaka. Z jeho zovretia sa
vôbec nemohol dostať, až kým sa úplne neupokojil a neprešla ho chuť
pokračovať. Mladí kapitán po prvý raz vo svojom živote stratil dosť veľkú časť
svojho sebavedomia.
„Tak dobre, Kostra. Idem za ním. Nič
iné mi neostáva,“ ignoroval búšenie srdca a ostatné príznaky totálneho
strachu.
„Pôjdem s tebou. Musím dohliadať na
svojho pacienta.“
Dom veľvyslanca Sareka
Matka naňho už netrpezlivo
čakala. Pozdravil, tak ako sa to vyžadovalo, ale ona ho aj tak napokon rýchlo objala.
„Vitaj doma, syn môj. Bála som sa
o teba.“
„Som v poriadku.“
Nechal sa viesť do hlavnej
miestnosti. Posadil sa na svoje obvyklé miesto a čakal na to, čo mu povie.
Podľa výrazu jej tváre usúdil, že zrejme vie viac než by bolo vhodné.
„Dnes ráno sa u nás zastavil
Stonn. Povedal nám o útoku na tvoju myseľ. Priznal sa k tomu, že to
urobil. “
„Zaujímavé.“
Spock mierne nadvihol obočie.
Podľa správ, ktoré dostával z domova mu bolo jasné, že T´Pring
a Stonn sú viac než priatelia. Často sa spolu stretávali a ani
nerobili veľké tajnosti s tým, že túžia po spoločnom pute. Nebolo mu
jasné, prečo tak veľmi riskoval. Musel predsa vedieť čo všetko jej pri takomto
kontakte hrozí. A mal už aj takpovediac vyhraté, keďže dobrovoľné zlomenie
puta s tou ženou bolo len otázkou času.
„Zrejme nepredpokladal, že človek
dokáže taký útok vrátiť späť. Má zrejme vo zvyku podceňovať nepoddajnosť
ľudskej mysle.“
„Niečo podobné nám aj povedal,
keď sme sa ho na to spýtali. Vôbec to neľutuje. Je mu ukradnuté to, čo sa
s vami mohlo stať. Chcel len, aby si mu pomohol prebudiť T´Pring. Tvrdí,
že jej myseľ ešte nie je mŕtva. Ty a tvoj t´hy´la to vraj môžete vyriešiť.
Povedal nám aj to, že niečo zistil
z toho prieniku myslí. Podarilo sa mu dostať aj k menu tvojho
partnera, podarilo sa mu zistiť aj to, že študuje na akadémii kde učíš.
Povedal, že ak mu nepomôžete všetko zverejní. Museli sme ho zadržať v našom
dome. Čaká na vaše rozhodnutie.“
Pochopil matkine obavy. Takto si
to nepredstavoval. Chcel ju na to celé pekne pripraviť. Pomaly a postupne
si o tom s ňou pohovoriť. Celý týždeň nemal riešiť nič iné len to,
aby to všetko postupne prijala. Obával sa, že akékoľvek logické argumenty
nezaberú, preto skúsil použiť inú páku.
„Mrzí ma, že si sklamaná, ale
naše puto sa vytvorilo tak prirodzene. Milovať ho nie je logické, ale úplne to
vystihuje našu situáciu.“
Po prvý raz priznal, že
k Jimovi cíti niečo viac než len okúzlenie z prvotného kontaktu.
Nebolo to preňho ľahké a zrejme by niečo také nepovedal, nie slovami, ale
zdalo sa, že táto argumentácia zabrala. Amanda mu dokonca venovala chápavý
úsmev.
Všetko začínalo prebiehať tak ako
si to prial a situáciu mal plne pod kontrolou. Naozaj si to myslel. Až kým
neuvidel svojho partnera. Bledý Jim vošiel do hlavnej miestnosti spolu s jeho
otcom a doktorom McCoyom. Takúto trojicu rozhodne neočakával. Spock
pozdravil svojho otca a ostatných. Hneď na prvý pohľad mu bolo jasné, že
najťažší boj ho ešte len čaká. Veľvyslanec Sarek mu len stroho odpovedal.
Takmer sa naňho ani len nepozrel. Zrejme mu ešte stále úplne neodpustil ani
odmietnutie miesta vo Vulkánskej vedeckej akadémii. Nehovoriac o tom, čo
si zrejme myslel o ich vzťahu. Spock cítil ako sa telepatická vrstva
definitívne stiahla a ozdravené puto obklopilo jeho myseľ. Spojené takými
pevnými základmi, že ani len nebolo možné pomyslieť na jeho pretrhnutie. Jim to
cítil tiež. Nevedel presne čo to znamená, ale očividne sa mu už uľavilo.
Dokonca už nepôsobil až tak skleslo ako pri svojom príchode. A telepatická
vrstva bola takto prerušená len z jedného dôvodu. Trvalé puto spriaznených
duší. Najnebezpečnejšia kombinácia akú poznajú. Niečo nekontrolované, neriadené
takmer prirodzene divoké. Toto prirodzené puto sa akosi takmer bez ich vedomia
zmenilo na trvalé. Nevšimol si to, lebo musel čo najskôr vytvoriť ochrannú
vrstvu. Teraz, keď už zrejme skĺzla pod tlakom ich blízkosti, bolo to viac než
jasné. Nepochybne svoju rolu zohral aj ten myšlienkový útok, aj keď nie až takú
akoby sa zdalo. Sarek pôsobil veľmi pokojne, ale možno len hľadal logické
dôvody ako im pripraviť poriadne ťažké chvíle. Jim a Spock sa už cítili ako jedna
bytosť. Neprekážalo im to. Obaja si to naplno uvedomili, len si neboli istí, či
je vhodné mu to teraz povedať.
„Chcem, aby ste si vypočuli to,
čo vám poviem. Ste v mojom dome len
z jediného dôvodu...“
„Sarek!“ napomenula ho Amanda,
ale on ju posunkom ruky zastavil.
„Vašou povinnosťou je vyriešiť
záležitosť týkajúcu sa T´Pring. Predpokladám, že matka ti už povedala o Stonnovom
návrhu. Ja som to zas vysvetlil tvojmu priateľovi.“
„Nie je to len môj priateľ. Práve
som zistil, že sme spojený trvalým putom,“ automaticky ho opravil Spock.
Sarek sa tváril akoby niečo také
vôbec nepočul. Umlčal ho pohľadom a pokračoval rovnako prísnym tónom ako
predtým.
„Zajtra navštívite nemocnicu a zhodnotíte
jej stav. Urobíte všetko pre to, aby jej rodina nemala dôvod nás napádať. So
Stonnom si to vybavím sám. Nechcem, aby ste ho kontaktovali. Neprehovoríte s ním
ani slovo. Záležitosť týkajúca sa prerušenia vášho puta bude tým pádom
uzavretá. Musím vám však upozorniť, že váš vzťah som neakceptoval a bude lepšie,
ak toto miesto nebudete v žiadnom prípade považovať za svoj domov...“
„Je to aj môj dom, nemôžeš odtiaľ
vyháňať nášho syna. Nedovolím, aby si niečo také urobil... Tvoji rodičia tiež
neboli nadšení našim spojením. Len si spomeň čo všetko ti povedali, keď si ma
im predstavil,“ nekričala, ale tónom svojho hlasu dávala jasne najavo, že s niečím
takým sa len tak ľahko nezmieri. Podľa
toho ako sa tváril cez puto zrejme prechádzali aj jej emócie. Rozhodne ho
nemienila šetriť. Bolo na nej vidieť, že tentoraz neustúpi.
„Ospravedlňte nás. Ja a moja
manželka musíme niektoré veci prebrať súkromne...“ vyhlásil chladne a pokynul
jej aby sa k nemu pridala. Zrejme šli do spálne vyjasniť si veci, skôr než
by malo dôjsť k oveľa emotívnejším prejavom zo strany matky.
Jimovi odľahlo, keď ich uvidel
odchádzať. Nebola ti síce ani poriadna hádka, ale nepáčilo sa mu, že by Spock
mal kvôli tomu prísť o svoj domov. Otčim s jeho matkou rozhodne počas
konfliktov neboli takí slušní. Keby s niečím takým prišiel za ním nevyhol
by sa nadávkam typu skurvený buzerant a podobne. McCoy sa tiež diskrétne
tváril, že tam nie je a potichu čakal. Čo bolo aj naňho dosť nezvyklé, ale
keďže nebol nijako zainteresovaný do jadra problému, mohol si dovoliť len
pozorovať situáciu. Pričom práve jeho prítomnosť zrejme manželov podnietila k tomu,
aby niektoré veci prebrali medzi štyrmi očami.
Jim obrátil svoju pozornosť k partnerovi.
„Mrzí ma, že máš kvôli mne takéto
problémy.“
„Nie je to prvý raz, čo sa s otcom
nezhodneme. To sa vyrieši...“
Jim tomu chcel veriť, ale zatiaľ
to vôbec nevyzeralo veľmi nádejne. Všetci tam len sedeli a čakali na
verdikt.
„Tvoj otec chce, aby sme pomohli
T´Pring. Máš nejakú predstavu čo také pre ňu môžeme urobiť?“ to ho teraz veľmi
zaujímalo. Nechcel podstúpiť ďalšiu bolesť, ale vôbec nepotrebovali, aby sa ich
vzťah pretriasal aj na verejnosti. Jimovi toho už neostávalo veľa na dokončenie
školy. Dovtedy nesmel rozhodne vypuknúť žiadny škandál. Chcel byť kapitánom
hviezdnej lode.
„Môžeme zistiť, či má ešte nádej
na prebratie. Možno dokážeme stimulovať jej myseľ natoľko, že sa preberie. Nie
je isté ako bude ďalej fungovať, ale pokiaľ zareaguje má väčšiu šancu ako pri
bežnej liečbe.“
