Fandom: Star trek 2009
Pár: Kirk/Spock
Varovanie: 12-18+, táto časť 18+ ale skôr pocitové, academy AU
Obsah: Cesta na Vulkán.
Poznámka: Táto časť neprešla úplným antipreklepovým programom.Podľa označenia je to síce posledné časť, ale opäť mi to vyšlo tak, že pôvodné prekvapenie je nakoniec iné a mám zas vymyslené aj niečo ďalšie. Takže ešte očakávajte ďalšiu jednorázovku aj keď nie hneď, lebo by som rada dokončila ten Elixír moci. Prezradím akurát, že v ďalšej časti sa objaví Nero.
Jim súhlasil. Chcel tej žene
pomôcť napriek tomu, čo mu urobila. Nejaký neznámy inštinkt mu našepkával, že
tak to bude najlepšie. Okrem toho nerád by za sebou nechával ženy v takomto stave. Chcel, aby sa veci
urovnali a táto záležitosť by mohla k tomu prispieť. Na ďalšie rozhovory nemali čas, lebo
Amanda sa k nim o chvíľu
vrátila.
„Mali by ste tam ísť hneď. Práve
sme dostali správu z nemocnice. Jej stav sa výrazne zhoršil. Je
v hlavnej nemocnici. Pýtajte sa na Doktorku T´Zathu. Mrzí ma, že sme vás
takto privítali, ale musíte uznať, že to nie je práve najbežnejšia situácia.
Dajte nám rozhodne vedieť, ako to s ňou dopadlo. O Sareka sa už
postarám,“ prisľúbila im odhodlane. Jim ju začínal naozaj obdivovať. Rozhodne
to nebola ľahká úloha. On sám bol rád,
že na chvíľu zmiznú z celého toho chaosu. McCoy takisto pôsobil dosť
nadšene. Rozhodne nemal veľkú radosť z toho, že sa stal svedkom menších
rodinných nepokojov. Nemocnica bola preňho zrejme omnoho bezpečnejším
prostredím. Spock prehodil ešte pár slov s matkou. Jim a Kostra sa s ňou
ešte ani nestihli poriadne zoznámiť, ale práve teraz na to nemali čas. Jim
súhlasil, že za ňou príde a pôjdu sa spolu so Spockom prejsť na nejaké
pekné miesto v rámci spoznávania tunajšej kultúry. Rozhodne to zapadalo aj
do ich oficiálneho programu. Potom už zamierili rovno do Hlavnej nemocnice.
Bola to pomerne vysoká budova, bola súčasťou logicky usporiadaného komplexu,
ktorý priam dýchal históriou, ale zachovával si aj vysokú mieru vyspelosti. Netrvalo
dlho a našli aj doktorku, ktorá pôsobila pomerne prísne.
„Žite dlho a v blahobyte,“
pozdravila ich staršia žena s kratšími sivými vlasmi. Mala na sebe lekársky
odev a pôsobila dosť prísne a chladne. Spock na jej pozdrav
odpovedal, Jim a McCoy pozdravili tak ako to bolo pre nich typické.
„Prišli sme za T´Pring.“
„Áno, tvoja matka spomínala, že sa tu zastavíš
aj so svojimi priateľmi. Poďte za mnou. Nemáme veľa času.“
Zaviedla ich do pomerne malej
izby, v ktorej na nemocničnej posteli nehybne ležala veľmi pekná mladá
žena. Rozhodne disponovala prednosťami, ktoré si na ženách vždy veľmi cenil.
„Aký presne je jej stav?“ opýtal
sa Spock.
„Mozgová činnosť minimálna,
hlboká kóma. Váš zásah je nevyhnutný.“
„Urobím pokus o prebratie.
Je jej myseľ na niečo také pripravená?“
„Nemôže to uškodiť. Inú šancu ani
len nemá. Nechávam vás s ňou osamote. Ak Doktor McCoy chce môže sa ku mne
pridať pri prehliadke pacientov. Predpokladám, že to bude preňho zaujímavý
zážitok.“
Kostra šiel s doktorkou a nechal
ich o samote. Očividne mal ešte mnoho otázok a ona pôsobila pomerne
trpezlivo. Spock priložil prsty na jej tvár. Hľadal živé vedomie, ktoré by
mohol postrčiť späť do svetla. Našiel pretrhnuté miesto, ktoré vedomie
blokovalo. A za ním naňho čakalo, niečo čo rozhodne nepovažoval za dobrú
správu. Tenký pozostatok spojenia narušil ticho. Odsunul poškodenú vrstvu ďalej
pod liečivú telepatickú vrstvu. Dravo ju obalila a začala pracovať s pomocou
liečby, ktorá jej bola nasadená. To už vyzeralo omnoho lepšie, ale nebol si
istý, či chce aby sa prebrala. Či sa zmieri s tým, čo sa s jej mysľou
stalo. Puto sa uzavrelo aj u nej. Je priamo spojená s nimi a ak odsunie
ešte aj túto časť pocítia to obaja. Stalo sa to následkom toho úderu do jej
mysle. Nebolo to vôbec viditeľné a vyzeralo to ako prerušenie, ale nebolo
to celom tak. Chcel ustúpiť. Chvíľu o tom ešte pouvažovať, ale jej vedomie
odkiaľsi vyplávalo a držalo sa ho. Stúpalo nahor do sféry plného vedomia
spolu s ním. Pričom musel ďalšie a ďalšie časti obaľovať do
telepatickej vrstvy. Všetko vážne zranenia, ale pomocou puta liečiteľné. Časom
by sa zrejme aj prebrala, ale bez jeho pomoci by následky boli omnoho
desivejšie. Takto mala veľkú šancu na úplné vyliečeniel. Nikto na Vulkáne však
takéto puto nebude akceptovať. Pre nich to bude choré, nemorálne zdieľať niečo
také s dvoma osobami naraz. Preto veľmi rýchlo unikal z jej mysle, aj
keď vedel, že časti z nej sa už zrejme nezbaví.
Otvorila oči.
„Čo ste mi to urobili?“ hlesla
bolestne. Pokúšala sa pohnúť, ale bolo to pre ňu ešte príliš bolestivé.
„Pokojne lež. Tvoja myseľ má v sebe
mnoho trhlín. Nesmieš robiť prudké pohyby,“ varoval ju Spock.
„Vieš, že som nemyslela toto, ale
tá vec. Ako sme sa mohli takto spojiť. Som spojená s tebou aj s ním?
Cítim vaše... To nie... To nemôže byť pravda...“
Jim k nej vysielal
mimoriadne silnú podráždenosť. Nepáčilo sa mu, že je s nimi spojená. Toto
tak rozhodne byť nemalo.
„Je to tvoja vina. Nemala si na
nás útočiť,“ vyhlásil chladne. Spock bol jeho. Nechcel sa oňho deliť s nejakou
bláznivou ženskou.
„Nechcela som vás zabiť. Vedela
som, že to je len otázka času, ale Stonn ma presvedčil. Tvrdil, že vám to
nijako neublíži. Chcel len získať informácie a tým Spocka zdiskreditovať.
Moja rodina ho nikdy nepovažovala za vhodného. Dávali mu najavo, že ak sa aj
stane súčasťou našej rodiny, nikdy mu nepreukážu úctu ako plnohodnotnému
členovi. Väzby s vašou rodinou sú omnoho pevnejšie. Osobne nemám nič proti
tebe ani proti tvojmu partnerovi. To, čo ste si zvolili je len vašou voľbou...“
pokynula mu, aby pristúpil bližšie.
Jim váhavo pristúpil bližšie.
Nikdy nemal problém pri nadväzovaní kontaktov so ženami, ale takto si to ani
len vo sne nepredstavoval.
„Čo s tým urobíme?“
„Nemôžeme urobiť nič, bez
riskovania hlbokých poškodení. Prirodzené puto sa zrejme naviazalo na to
dlhodobé. Zranenia T´Pring vylučujú akýkoľvek zásah. A celá tá reakcia
spôsobila túto netradičnú situáciu. Stonn nám k tomu výrazne dopomohol a predpokladám,
že voči tejto situácii bude mať isté výhrady.“
Jim sa necítil o nič lepšie,
keď večer toto všetko rozprával Kostrovi. Úprimne ľutoval, že mladý doktor
prišiel o túto časť rozhovoru. Nechcel mu to povedať, ale večer na izbe do
neho neustále dobiedzal, až kým z neho nedostal pravdu. Pričom výdatne
pomohla aj jeho momentálna opilosť.
„Nie je to až taká zlá správa.
Rodičia budú spokojní a vy dvaja si môžete ďalej užívať...“
„Nevieš si ani len predstaviť aké
je to byť... prepojení s dvoma ľuďmi. Intímne prepojení....Kostra! Ja ju
ani nepoznám a už ju mám v hlave. Chcem tam len Spocka. To vôbec nie
je vtipné. Tak sa prestaň uškŕňať a radšej mi nalej ďalší pohár!“ natrčil
k nemu ruku. Potreboval si niečím zdvihnúť náladu. Toto sa vôbec nevyvíjalo
najlepšie.
„Nemal by si piť. Nedávno si dobral
lieky.“
„Kašlem na lieky, Kostra. Len mi
nalej!“
„Spock nám zakázal na izbách piť...
Už máš dosť... Nemali sme to vôbec kupovať...“ zrejme logicky usúdil, že podgurážení
alkoholom nebudú budiť práve ten najlepší dojem. Mali samozrejme povolené
bežné priateľské posedenia, ale všetko v rámci
zachovania dobrých spôsobov a opíjanie sa pod obraz boží medzi tieto
privilégia momentálne nepatrilo.
„Nalej mi!“ trval na svojom Jim.
Bolo mu jedno, čo si o ňom pomyslí. Nemohol utíšiť svoj hnev. Nemohol
prestať myslieť na to, čo sa stane, ak Stonnovi zabránia o tom celkomhovoriť a T´Pring
bude Spockovou oficiálnou ženou. Teraz
keď boli spojení veci vnímal úplne inak a nedokázal sa prestať trápiť.
Možno napokon usúdi, že je omnoho logickejšie venovať svoju pozornosť len
osobe, s ktorou nebude mať v budúcnosti žiadne problémy. Možno neskôr
budú mať aj dieťa a on bude z ich života postupne vylúčený. Napriek
tomu, že budú spolu v práci nikdy nebudú môcť spolu o sebe hovoriť ako o páre, nie tak
ako to môže robiť s ňou. Pričom to čo s ňou bude môcť robiť takisto
nebude akosi jeho starosť.
Kostra neposlúchol tak mu
jednoducho vyšklbol fľašu a odpil si z nej. Nezastavil ho ani vstup kontroly do izby.
Zodpovedné osoby mali v prípade
hlasného kriku a sťažností možnosť nahliadnuť do izby. A Spock túto možnosť
okamžite využil.
„Odkiaľ sa tu vzala tá fľaša?“
Doktor len pokrčil plecami.
„Môj nápad to nebol.“
„Ty zradca, mlč už !“ drgol doňho
Jim.
„Zoberte tú fľašu a postarajte
sa o to, aby odtiaľto zmizla. Nebudem tolerovať porušenie mojich
nariadení.“
„Myslím si, že tak to bude
najlepšie,“ súhlasil McCoy.
„Táto fľaša nikam nepôjde. Nie
kým nebude úplne prázdna!“ bránil mu Jim.
„Kadet Kirk okamžite poslúchnite
rozkaz.“
Jim vedel, že čo sa týka
nariadení a školy, kým bude študentom Spock naňho nebude brať žiadny
ohľad. A svoje slová myslel úplne vážne. Jim len veľmi neochotne namieril
fľašu na McCoya, ale namiesto toho, aby mu ju podal tresol ju o stenu. Nechýbalo
veľa a skončila by na doktorovej hlave. Priateľ naňho len šokovane hľadel
a zúfalo krútil hlavou.
„No nech sa páči,“ vyhlásil
bezstarostne.
„Tak dosť, pôjdete so mnou!“
Spock ho prinútil vstať z postele. Nemal na výber. Musel sa nechať viesť preč
z izby.
Na chodbe sa otvárali všetky
dvere. Zvedaví študenti sa za nimi obzerali, ale on nemal čas sa tým zaoberať. Zaviedol
ho do menšej miestnosti bez okien, v ktorej bola len jedna úzka posteľ. Deaktivoval
kamerový systém a doviedol ho dovnútra. Jim sa primkol bližšie k nemu.
Nechápal, prečo vôbec urobil takú hlúposť. Nechcel nikomu ublížiť, len chcel
aby to tak vyzeralo. Uvažovať o niečom bolo ťažké, ešte stále mimoriadne
ťažké.
„Kadet Kirk, musím vám
pripomenúť, že nehodlám akceptovať ďalšie porušenia disciplíny. Chápem vaše
problémy a viem, že som ich súčasťou, ale ste povinný nadradiť záležitosti
Hviezdnej flotily nad svojimi osobnými pocitmi.“
„Čo ty asi tak vieš o pocitoch?
Nemáš právo ma poučovať!“ zovrel ho za prednú časť uniformy. Nie natoľko, aby ju poškodil, ale dosť silno
nato, aby si vyslúžil príslušnú reakciu. A skôr než mu došlo, čo to
vlastne robí, napadol vedúceho dôstojníka. Spock bol nútený ho spacifikovať,
aby nedošlo k zbytočným zraneniam. Akékoľvek ďalšie slová boli zbytočné. Nespôsobil
mu žiadnu zbytočnú bolesť, ale držal ho ešte omnoho pevnejšie ako vtedy, keď
podobným spôsobom ohrozoval Simmonsa. Tentoraz však bol pripravený na jeho štýl
boja a podarilo sa mu ho potknúť. Skončili na zemi, bolo to pomerne
bolestivé a toto krátke víťazstvo netrvalo dlho. Jim sa veľmi skoro ocitol
v pozícií, ktorá mu nedávala dostatok priestoru, úplne prepletený so
Spockovým telom a pritisnutý k zemi. Bránil sa, trhol sebou vždy, keď
to už vyzeralo, že by sa mohol oslobodiť. Spock ho chytil za ruky. Podarilo sa
mu to urobiť, keď na chvíľu poľavil. Vulkánske bozky značne oslabili jeho
odhodlanie, a keď Spock ochutnal aj jeho pery, neodolal tomu príjemnému
kontaktu. Dvojnásobná rozkoš mu zamotala hlavu viac než akýkoľvek alkohol. Chcel
ešte chvíľu vzdorovať, ale bolo to čoraz ťažšie. Telo bolo nenásytné.
„Prosím, potrebujem ťa
vyzliecť... Chcem ťa, prosím dovoľ mi...“
pošepol mu, keď sa mu podarilo prevziať nad sebou opäť kontrolu. Spock
mu poskytol súhlasnú telepatickú odpoveď, uvoľnil mu ruky a na chvíľu sa
od neho odsunul, ale len natoľko, aby mal možnosť urobiť všetko, čo si bude
priať.
Jim chcel viac. Chcel cítiť aké
to je mať ho len pre seba, napriek drobnému spojeniu, ktoré mu pripomínalo
prítomnosť iného, nateraz spiaceho, vedomia.
