Fandom: Teen wolf
pár: Stiles/??
varovanie:17+
poznámka:
Toto je nateraz predposledná pridaná časť z akejkoľvek poviedky na tomto blogu, (pridám ešte zajtra jednu stranu k STAR TREK FF) keďže mi oficiálne po zajtrajšku začína skúškové a počas skúškového nepíšem. :/
Keďže sa budem musieť začať učiť a mám ešte písať jednu seminárku z literatúry. Čiže po zajtrajšej poslednej aktualizácii, bude asi tak mesačná pauza. (prípadne kým neurobím všetky skúšky, ktoré budem mať, odhadujem to asi tak na mesačnú pauzu, keďže je krátke skúškové a celkovo je to všetko dosť divné.
Budem pridávať len malé články o tom, ako sa mi darí.
Na druhý deň sa Stiles prebudil vo svojej posteli. Pamätal si
len na to, ako si alfa prevzal tú neznámu vec. A potom sa už len na to, že
sa prebral vo svojej posteli, keď mu ráno zvonil budík. Bolo to vskutku
zvláštne. Scott predsa až také problémy nemal a keď bol v ľudskej podobe
pamätal si, čo sa s ním dialo, ale Stilesovi sa akosi vymazala z hlavy
celá predchádzajúca noc. Nevedel, či u toho šialenca spali, alebo nie, ani
to ako sa dostal domov, čo ho začínalo dosť znepokojovať. A ďalšie prekvapenie
naňho čakalo v sprche, počas umývania sa dotkol akejsi zvláštnej odreniny
na chrbte. Také veci by sa mu mali ako vlkolakovi zahojiť rýchlejšie, táto však
bola akási iná než tie, na ktoré bol zvyknutý. Presunul sa k zrkadlu a netrpezlivo
ho nastavoval tak, aby sa na to mohol pozrieť.
Pripomínalo mu to nejaký symbol a akosi sa mu zamarilo,
že niečo také už videl v BEŠTÁRI. Zobral si svoj mobil a odfotil to.
Potom už na seba len rýchlo hodil nohavice a presunul sa k počítaču. Na
jednej strane naozaj po starostlivom prezeraní našiel ten zvláštny symbol. Bolo
to spojené do akéhosi kruhu a pomerne zaujímavé ako tetovanie, ale v jeho
prípade nadobúdalo krvavo červenú farbu. Podľa toho, kde to bolo zaradené sa to
týkalo vlkolakov.
Obrázok, ktorý sa nachádzal pod ním, nebol ani trochu
optimistický. Lovec prebodával vlkolaka s takouto značkou a druhý vlk,
mal výraz, ktorý sa dal aj bez prekladu pochopiť ako najvyššia forma utrpenia,
zmiešaná s desivou zúrivosťou. To zviera bolo priam šialené od bolesti.
Autor to vystihol natoľko, až sa striasol len pri pomyslení, že by nejaký lovec
objavil toto znamenie na jeho chrbte.
„Dvaja sú jednoznačne pár, ale čo... Ja predsa nikoho
takého... Počkať...“
Spomenul si, že Derek ho predstavil ako svojho partnera. Bola
to len hra, aby toho šialenca presvedčili, ale možno to akosi...
Pohrabal sa medzi svojimi vecami a našiel malý slovník.
Podarilo sa mu ho objaviť v knižnici ešte predtým, keď potrebovali úplne
iný preklad, ale boli tam len základné slová a napokon sa to vyriešilo aj
bez toho, ale tentoraz toho veľa nepotreboval. Možno len pár slov, aby pochopil
aspoň nadpis.
„Toto znamená... alfa... a toto pár...“
To rozhodne nebolo veľmi povzbudivé. O alfa pároch už
čítal, ale len čo sa týkalo vlčej svorky, keď hľadal veci pre Scotta, ale to mu
úplne stačilo na to, aby celú tú vec chápal. Dokonca aj tie obrázky o tom hovorili
presvedčivejšie, ako samotný text. Nielenže patrí k Derekovi, ale tvorí s ním
aj pár. Niečo také predsa nemôže byť pravda!
Chvíľu sa pohrával s myšlienkou, že zavolá Dereka a donúti
ho, aby mu to celé vysvetlil, ale rozhodol sa, že najprv skúsi tú vychválenú
techniku. Nebol si totiž istý, či o tom bude chcieť hovoriť. Zavrel svoj
počítač, ukončil všetko, čo mal rozrobené a pokúsil sa chvíľu ticho sedieť
a sústrediť sa. Keď sa dostatočne upokojil, privrel oči, pomaly sa
nadychoval a vydychoval. Predstavoval si, že je všetko v pohode a on
má dostatok času na všetko...
Videl seba neisto
pobiehať po svojej prvej premene. Všetko bolo nové, príťažlivé, jeho myšlienky
boli jednoduché, alfa bol trochu veľký a desivý,
preto k nemu pristupoval veľmi pomaly a opatrne. Ďalší členovia
svorky ho znepokojovali viac, stiahol sa, keď ich uvidel. Vrátil sa, až keď im alfa prikázal, aby sa od
neho zatiaľ držali ďalej. Potom bol už k nemu priťahovaný takmer magicky.
Červené oči sa dívali naňho s rovnakým záujmom a on cítil niečo, čo
nedokázal vysvetliť. Nasledovalo jemné obliznutie, výzva k hre, čím sa
atmosféra medzi nimi mierne uvoľnila.
Ostatní členovia svorky
sa k nemu už mohli priblížiť. Každého z nich spoznával
prostredníctvom dotykov. Alfa na nich dozeral. Cítil jeho prítomnosť, a to
mu stačilo. Istým
spôsobom však ešte stále boli nebezpečný, preto si silnejšie väzby vytvoril s ním.
Každá ďalšia noc prinášala nový stupeň zblíženia. Čoskoro už
vedel, kedy je vhodná príležitosť sa ho dotknúť a kedy to nie je vôbec
vhodné. Ostatných takisto znášal lepšie, ale v JEHO spoločnosti sa
zdržiaval radšej. Niečo medzi nimi fungovalo, akási forma príťažlivosti, na
ktorú si len veľmi ťažko zvykal. A ostatní mu začali prejavovať viac
rešpektu. Dalo by sa povedať, že ho istým spôsobom poslúchali, ale nie až do
takej miery ako alfu. Ich vzájomný kontakt bol čoraz intenzívnejší, vlci v nich
sa tešili z toho, že mohli byť len spolu, nič viac nepotrebovali, a na
to všetko stačilo len pár dní. Nesmelé hry sa postupne menili na niečo omnoho
intenzívnejšie, omnoho dravšie...
Spomienku
prerušilo prechádzajúce auto. Bol z nej vytrhnutý, ale hneď nasledovala
ďalšia.
Časť predchádzajúcej noci sa vynorila tak rýchlo, až
mu to pripadalo takmer neskutočné. Cítil
na sebe váhu iného tela, chlad prenikal cez zle utesnenú miestnosť, ale jemu
vôbec nebola zima. Jeho telo bolo spojené s ním , počiatočná bolesť sa
miešala so slasťou, každým pohybom boli čoraz bližšie k vrcholu... Cítil
na chrbte akési pálenie, ale bolo to príliš dobré na to, aby ho to
znepokojilo...
Na mobil mu prišla správa. To ho okamžite prinútilo
vrátiť sa do prítomnosti.
STILES, TY
DNES NEJDEŠ DO ŠKOLY? PREČO MI NEZDVÍHAŠ MOBIL. STALO SA NIEČO? UŽ MEŠKÁŠ DO ŠKOLY!
Scott.
Mám ísť teraz
do školy. Chodiť po meste plnom lovcov a tváriť sa, akoby môj vlk ani
náhodou netúžil po Derekovom...
Pomyslel si
roztrpčene, ale rozhodol sa radšej odpísať:
NIČ SA
NEDEJE. ZASPAL SOM :( UŽ IDEM.
S.
Želal si, aby meškanie na vyučovanie bolo jeho jedinou
starosťou.
