Fandom: Teen wolf
pár: Stiles/??
varovanie: skôr vysvetľovacia časť
„Nepleť sa mi pod nohy...“ jeden zo spoluhráčov z tímu ho nešetrne odhodil
na bok. Spadol na zem. Bolelo to. Tá vec na jeho chrbte mu spôsobovala muky. Nedokázal
v sebe ovládnuť útočný inštinkt. Nevedel, čo sa to s ním stalo ani
ako k tomu došlo, ale zrazu sa prichytil pritom ako toho chlapca zrazil na
zem. Pritisol mu ruku ku krku. Cítil ako pazúry urobili svoje a zabodli sa
hlbšie. Každý úder srdca bol rýchlejší, bolestne mu pripomínal to, čo sa môže
stať, ak sa niekto odváži ho rozčúliť.
Vlka nezaujímalo, že je to len jeden z tých frajerov,
ktorí si o sebe veľa myslia. Nezáležalo mu na tom, čo bude nasledovať.
Chcel len, aby pocítil tú istú bolesť.
„Stiles, pusti ho!“
Neposlúchol.
Niekto ho objal okolo pása. Ani to ho nezastavilo.
Ďalej tlačil na toho chlapca. Jeho obeť mala oči rozšírené od hrôzy
a zúfalo niečo mumlala.
Poslúchni ma.
Hlas v jeho mysli prenikol cez červenú oponu
hnevu. Povolil zovretie. A nechal sa odsunúť na bok. Vlk sa spokojne
uvelebil v jeho vnútri a dovolil racionálnej časti jeho osobnosti,
aby prevzala velenie. Uvedomil si, že ho drží Derek.
Čiastočne sa potešil, že prišiel za ním, ale zároveň
sa toho aj obával. Nateraz však nemohol urobiť nič iné len nechať sa objímať
a upokojiť svojho ešte stále úplne neuspokojeného vlka. Ovinul ruky okolo
jeho krku, nedbal na to, že ich niekto môže vidieť. Vlk to jednoducho chcel
a riadenie mu predal len veľmi neochotne.
Derek sa tým nenechal nijako vyviezť z miery.
Okamžite sa postaral o vyplašeného svedka.
„Vypadni. Nič si nevidel. Rozumel si?“ zavrčal Derek.
„Nie, nič som nevidel. Vôbec nič.“
Chlapec vyplašene prikývol, dostal sa zo zeme
a čo najskôr ich nechal o samote.
Stiles sa konečne dokázal pustiť Dereka, bez toho, aby
vlk potom chlapcovi okamžite nevyštartoval.
„Čo to tu do pekla stváraš?“
„Prepáč, dnes akosi nemám svoj deň.“
Až teraz si začínal uvedomovať, čo všetko sa mohlo
stať. Obával sa, že dostane záchvat paniky, preto sa radšej sústredil na to,
aby dokázal pokojne udržať riadenie svojho vlastného ja.
„Pôjdeme ku mne. Musíme toho ešte veľa prebrať. Zdá
sa, že potrebuješ intenzívny tréning.“
Spoločne zamierili k ich úkrytu, ktorí svorka
momentálne využívala. Stiles si myslel, že ostatní budú niečo namietať proti
jeho prítomnosti, ale nikto mu nepovedal ani slovo. Dokonca sa k nemu ani
len nepriblížili. Derek si ho odviedol do jednej z izieb a zavrel za
nimi dvere. Alfa ho umiestnil na posteľ a on sám si sadol na stoličku do
bezpečnej vzdialenosti.
„Nejaké problémy dnes ráno. Niečo nezvyčajné?“
„Nič,“ vyhlásil vyplašene.
„Stiles!“
„Tak dobre. Niečo mám na chrbte... Bolí to...“ v skratke
mu porozprával o tom, čo našiel v beštiári, aj o tom, čo si z toho
sám vyvodil.
Derek si ho pozorne vypočul.
„Vyzleč si tričko,“ požiadal ho bez okolkov.
„Si si istý, že je to nutné?“
„Áno, som.“
„Nemyslím si, že ...“
„Stiles videl som ťa nahého. Ak si vyzlečieš len
tričko, nebude to až taký problém...“
„Aj to by sme mali prebrať. Ako je vôbec možné, že sme
my dvaja...“
„Pokiaľ sa ma na to pýtaš, tak rozhodne niečo nie je v poriadku.
Poslúchni ma. Nič ti neurobím. Ani sa ťa nedotknem. Chcem to len vidieť.“
„Okej, okej...“
Otočil sa tak, aby mal dobrý výhľad a vyzliekol si
svoje tričko. Telo sa mu zdalo, akési pevnejšie, inakšie, ale zas nie natoľko,
aby nastala nejaká výrazná zmena.
Derek sa prisunul bližšie.
„Lovci majú o tejto veci dosť skreslené
informácie, ale vo väčšej časti majú pravdu, až na to, že to nie je symbol
nášho spojenia, neznamená to, že sme pár,“ začal s miernou dávkou
neistoty.
Pocítil malé bodnutie bolesti. Nechcel, aby to tak
bolo, ale naozaj si začínal myslieť, že to znamená niečo dôležité.
„Je to len obyčajný škrabanec?“
„Je to zdieľanie.“
„Ako na facebooku?“ pokúšal sa to obrátiť na žart, ale
akosi mu to nešlo. Nechápal prečo vlk, kvôli tým slovám tak veľmi trpí. Nič to
predsa nebolo. On a Derek predsa ešte nie sú pár. Nikdy o niečom takom
nehovorili.
„Zdieľanie fyzických síl. Znamená to, že aj ty teraz
môžeš mať červené oči, môžeš premieňať ľudí a prevziať časť mojich
povinností. Párom sa staneme, až keď to obaja budeme tak chcieť. Nie je to
niečo dané, niečo na čom sa nemusí pracovať. Vytvorili sa len podmienky, ale ja
od teba nemôžem chcieť, aby si niečo také urobil. Si príliš mladý na úplné
spojenie...“
„Čo to presne znamená, to úplne spojenie?“ znelo to
príliš definitívne.
„To je už celoživotné. Ak by si to teraz prijal a začal
používať naše spojenie aktívne, už by si sa odo mňa nedokázal odpútať. Ani,
keby sa ti páčil niekto iný...“
Rozhodne na niečo také ešte pripravený nebol. Sotva si
vedel predstaviť, čo bude robiť na budúci rok. Nad niečím takým ako nájdením
celoživotného partnera ešte vo svojom veku nerozmýšľal. Nebol si ani istý tým,
či to nie je len súčasť vlka.
