Alfa pár III. (dokončenie)

Pár: Stiles/Derek

Varovanie: bez obmedzenia,  vlkolak_Stiles, alfa_Derek

Obsah: Agresívny Derek. 

„De...Derek?“

Inštinktívne uskočil, keď si uvedomil, že sa dostal príliš blízko nahnevaného vlkolaka. No napriek tomu sa nevyhol miernemu štuchnutiu, ktoré takmer skončilo tým, že sa mu zosunul k nohám. Vedel, že sledovať ho, keď je v takomto stave je nerozumné, ale chcel vedieť čo sa to s ním stalo. Kde sa v ňom berie až toľká agresivita. Zdravý rozum mu radil, aby sa od neho držal čo najďalej, ale vlk chcel niečo úplne iné, upokojiť ho, zistiť čo ho trápi, a nedovolil mu len tak odísť, ani keby chcel...

„S čoho máš taký strach?“

Stiles sa mierne prikrčil. Nechápal, čo ho na ňom tak rozčuľuje. Naposledy, keď niečo plánovali so Scottom a on si dovolil len poznamenať, že Derek nedokáže len tak sám preraziť stenu, vyslúžil si od neho mimoriadne bolestivý štuchanec. Nehovoriac o tom, ako ho v škole tresol o skrinky, keď sa odvážil poznamenať, že by radšej mali prehodnotiť ten svoj plán a skúsiť to... Keby nebol vlkolak, zrejme by sa z toho tak rýchlo nespamätal.

„Tváriš sa  opäť tak trochu vražedne a ja netuším čo to má znamenať...“

„Pár dní sa mi radšej vyhýbaj,“ zavrčal.

„Prečo?“

„Stiles!“

Ustúpil o pár krokov. Červené oči ho sledovali.

 „No dobre, tak nič... Radšej pôjdem...“ pripravoval sa na rýchly ústup, ale Derek ho v poslednej chvíli chytil za ruku.

„Naozaj ani len netušíš...“

„Nie,“ pripustil neochotne.

„Je to zložité a nepríjemné. Skúsim to zjednodušiť,“ počas rozprávania pustil jeho ruku.

„Budem rád.“

„Pomaly ustupuj, hlavu maj sklonenú a stále ustupuj, až kým ti nepoviem, že stačí...“

„Derek, ja naozaj...“

„Ustupuj!“

„Dobre, dobre, len sa nerozčuľuj. Už idem na to.“

Mladík sklonil hlavu a začal pomaly ustupovať dozadu. Dúfal, že do ničoho nevrazí, ale tá troška bolesti by bola zrejme prijateľnejšia ako hrozba, ktorú mal pred sebou.

„To stačí. Teraz si sadni...“ ďalej mu nariaďoval Derek.

Poslúchol ho. Sadol si na zem do trávy.

„Nehýb sa a mlč...“ pokračoval vo svojom vodcovskom alfa tóne hlasu.

Stiles ostal pokojne sedieť. Mladý Hale si sadol k nemu. Do rovnakej polohy v akej bol on, ale dával si pozor, aby sa jeden druhého ani náhodou nedotkli.

„Dobre, teraz môžeš pomaly zdvihnúť hlavu...“

Urobil to. Pozrel sa naňho a hneď to aj oľutoval, keďže Derek priam triasol od hnevu.

 Mladý Hale sa neochotne pustil do vysvetľovania.

„Naposledy, keď sme boli spolu, povedal si, že nechceš, aby sme udržiavali úplné spojenie. Ja osobne to chápem. Racionálne chápem všetky dôvody, prečo ti musím dať dostatok priestoru, že je pre teba ešte skoro nadväzovať vážne vzťahy. Mne je to jasné a som s tým zmierený, ale vlk má na to iný názor.  Nevedel som, že to zájde až tak ďaleko. Nebol som alfa, netušil som, že táto stránka vlka sa ovláda tak ťažko...“ na chvíľu sa odmlčal a naznačil mu, že môže hovoriť.

„Chceš ma... teda, chce ma zabiť?“

„Nie, zdá sa, že si to ešte stále nepochopil.“

„Tváriš sa presne, akoby si chcel... dobre, dobre... už mlčím...“

 „Chce, aby si sa mu podriadil. Nechápe tvoje rozhodnutie neprevziať svoje miesto, ale nechce ťa zabiť. Je to omnoho horšie...“

„Čo môže byť horšie ako...“ za toto prerušenie si vyslúžil ďalšie nespokojné zavrčanie.

„Vlk si myslí, že si sa proti nemu postavil, že nerešpektuješ jeho postavenie. Podriadiš sa, alebo ťa donúti podriadiť sa. Rozčuľuje ho, keď sa motáš okolo Scotta, keď zbytočne riskuješ, dokonca aj zvuk tvojho hlasu ho privádza do zúrivosti, každý dotyk, kým si nie je istý, že mu úplne patríš, je len nebezpečné hazardovanie... To je jednoduchšie vysvetlenie, oddelil som ho od seba, aby si pochopil, čo to všetko znamená... Ak sa nebudeš držať ďalej, vo svorke budeš musieť prijať svoje postavenie a podriadiť sa tomu, že pre teba už nebude existovať žiadna iná cesta len on. Obávam sa, že je schopný ti svoju prevahu dokázať aj omnoho nepríjemnejším spôsobom. Pred celou svorkou ti dá pocítiť, kde je tvoje miesto... Je to zlé, neviem či to dokážem kontrolovať...“

„Takže nesmiem byť s vami...“

„Nie, to by bolo veľmi nebezpečné...“

„Čo také sa môže stať, trochu ma poštuchneš ako zvyčajne. Na to som zvyknutý...“

„Nie, nebolo by to také normálne prekáranie ako vždy. Mohol by som ti vážne ublížiť. Zranenia krv a to všetko... lámanie kostí...Vieš predsa, že také rany sa nehoja tak dobre... A on neprestane, kým neusúdi, že si bol dostatočne potrestaný... Pár týždňov ho držím na uzde, ale ak sa mi vymkne môže to dopadnúť veľmi zle... Počas nasledujúceho splnu sa niekde zamkni. Nebude to pohodlné ani príjemné, ale je to nevyhnutné. Hlavne ostaň mimo dosahu môjho vlka. Pokúsim sa nájsť nejaké rodinné záznamy a zistiť, čo by sa s tým dalo robiť. Dovtedy sa mi vyhýbaj. Nechoď za mnou, nerozprávaj sa so mnou a pokiaľ to bude možné nezapájaj nechoď za mnou so Scottom.“

Stiles zbledol. Už len tá predstava bola riadne desivá. Nechcel, aby jeho vlk musel hojiť takéto zranenia. Obával sa, že by to nezvládol. Nemal ani len šancu sa pred ním ubrániť.

„Fakt skvelé.“

„Okrem toho zatvárania, nedá sa s tým naozaj nič...“ ešte nikdy sa nepremieňal úplne sám. Nepáčilo sa mu to. 

„Nie je to fér. Môj vlk za to nemôže. On je presvedčený o tom, že ty...“

„Stiles, choď už...Musíš ísť...“

„Naozaj sa s tým nedá nič robiť...Ja... Scott ma už podozrieva, že sa medzi nami niečo deje... Už aj tak mi začal klásť veľa otázok...“  spomenul si, ako jeho priateľ vycítil, že má na blízku vlkolaka, ale on tvrdil, že je to len nežiaduci účinok toho uhryznutia, nahovoril mu, že to niekde čítal a stáva sa to len zriedkavo.

 „Jednu vec by sme mohli urobiť, ale je to len dočasné riešenie.“

„Sem s tým...“ vyzval ho Stiles.

Derek sa zamračil.

„Nebude sa ti to páčiť.“

„To nevadí, ak ťa to upokojí tak to urob...“ pokúšal sa do svojho hlasu dostať viac sebaistoty. No bolo to ťažké, keď sa k nemu približovať stále nahnevaný alfa.

„Aj tak sa budeš musieť niekam zavrieť. Nie je isté či to zaberie....Aby si nebol sám požičiam ti jedného člena svorky. Môžeš si vybrať. Ostanete spolu, ale v žiadnom prípade nie v lese.

„Dobre,  ako myslíš. Urobím to, ale aspoň sa o to pokús.“

Derek prikývol a vydal ďalší príkaz.

„Ľahni si a nehýb sa...“ opäť to znelo ako varovné zavrčanie.

Poslúchol bez akýchkoľvek otázok.

Derek mu vyhrnul tričko. Sústredil pozornosť na miesto uhryznutia, ktoré bolo zahojené, ale on si pamätal kde presne to bolo.

Zachvel sa, keď sa k nemu sklonil bližšie.

„Žiadne pohyby, Stiles!“

Pokúšal sa to dodržať, ale bolo to dosť ťažké, hlavne po tých nie veľmi povzbudivých slovách.

Dýchal trochu prudko, keď si uvedomil, že by mu mohol v tejto polohe kedykoľvek veľmi vážne ublížiť. Bol bezbranný a úplne nechránený. Derek sa nad ním len nakláňal, nerobil nič iné len sa díval.

 „Dobre vydesil si ma na smrť, ale toto už vážne...“

Alfa zdvihol hlavu a pozrel naňho svojimi červenými očami. Niečo ostré prešlo po jeho hrudi, zanechalo na nej nie veľmi hlboké škrabance. Trochu to pálilo, ale on sa nehýbal, videl, že Derek je úplne na hrane svojho sebaovládania. Obával sa, že ho naozaj uhryzne, keď pocítil, ako sa jeho pery dotkli pokožky, ale neurobil to. Len pokračoval cestou, ktorú si vyznačil. Až kým sa nedostal k ešte nedotknutému krku. Stiles dúfal, že po tomto dobrodružstve ešte niekedy dokáže rozprávať, ale jeho vlk ten priam pulzoval radosťou. Derek sa presunul úplne nad neho. Nechcel sa ani pohnúť, naozaj to nemal v úmysle, ale jeho vlk omotal nohy okolo jeho bokov a objal ho.

Sústredil sa na svoje oči a pustil von svojho vlka. Natoľko toto bola jeho iniciatíva, dúfal, že to dokáže tomu druhému aj nejakým spôsobom vysvetliť.

Pozreli sa na seba a medzi nimi prebehlo niečo, čo ani jeden z nich nemohol len tak ľahko pochopiť. Na pocitovej úrovni to bolo natoľko intenzívne, až sa toho sám obával. Jeho vlk vedel, čo chce. Neváhal by ani chvíľu, aby to dostal. Posúval ho úplne dovnútra, nedovolil mu robiť nič a on len bezmocne sledoval, ako ich vlci prehĺbili ich spojenie, uhryznutie spôsobilo pohyb v znamení, ktoré už aj tak mal na tele. A hneď sa aj zahojilo, rovnako aj škrabance na hrudi, čo nebolo vôbec obvyklé.

„Nekázal som ti pustiť vlka von! Vieš, čo si urobil... Teraz sme...“

„Skúsme to spolu. Cítil si predsa, že to chcú...“ požiadal ho.

„Tak dobre, máš čo si chcel...“

O pár týždňov neskôr...

Zamyslene sa pohrával s lyžičkou. Musel si dávať pozor, aby ju náhodou nezničil, ale inak to bolo pomerne príjemné rozptýlenie. Sľúbil, že Scotta doučí na skúšky, a preskúša ho, aby si boli istý, že ten test napokon urobí. Mal toho dosť veľa a akosi sa nedokázal zbaviť stresu, preto sa veľmi neuvážene ponúkol, že mu pomôže, čím prišiel o ďalšie popoludnie s Derekom. Vnútorný vlk nahnevane vrčal a pripomínal mu, čo všetko mohli práve teraz robiť a ako dobre by im bolo, keby ostali v blízkosti svojho... On sa ešte viazať nechcel, ale vlk mal vo všetkom jasno a nepáčilo sa mu, že s ním nemôžu tráviť toľko času, ako na začiatku ich premeny.

Takto sa necítili dobre, príliš dlho bez neho, príliš dlho bez svorky. Nerozumel tomu. Nevedel, ako je to možné, ale jeho prítomnosť utužila vzájomné vzťahy. Fungovalo to lepšie, než kedykoľvek predtým. Rozdelenie úloh rozhodne pomohlo. Stiles zvládal tú citovú zložku, kým Derek sa ďalej staral o tréning prežitia a veci s tým spojené. Musel uznať, že za posledné mesiace urobili dosť veľký pokrok. Derek získal viac skúseností a dalo by sa povedať, že svojím spôsobom sa aj on s ostatnými zblížil. Najprv to nechcel prijať, ale hneď ako ho vlk zaviedol späť do blízkosti svorky, pochopil, že veci sa musia zmeniť, pokiaľ chcú rozumne existovať na jednom teritóriu. Teraz to bola jeho úloha, zabezpečiť, aby sa  všetci cítili spoločne dobre a aby vytvorili fungujúcu partiu.

No mal aj svoj vlastný život, ktorému sa musel venovať a momentálne toho mal toľko, že mu neostával takmer žiadny voľný čas. Okrem toho stále si neželal, aby Scott vedel, že patrí do inej svorky. Preto sa v škole zvyčajne tvárili, že k sebe nepatria. Derek mu vysvetlil, že zvyčajne by ho Scott vycítil, ale to, ako veľmi sa toho bojí, ovplyvňuje aj túto zložku. No Scott si vraj aj tak, čoskoro uvedomí, že sa na ňom niečo dôležité zmenilo. No on nebol pripravený na to, aby sa niečo také stalo.

Čakal na Scotta, chceli sa spolu naobedovať a potom ísť k nemu, ale jeho priateľ akosi meškal. Nebolo to nič výnimočné, preto ako vždy rezervoval ich zvyčajný stôl.

Namiesto jeho priateľa však k stolu zamierilo svetlovlasé dievča. Erika si zložila svoj podnos s jedlom aj pitie.

„Ahoj, Stiles...“

Chystal sa otvoriť ústa  a niečo jej povedať, ale nestihol, lebo zaškrípala ďalšia stolička a po jeho pravej strane sa objavil Issac.

„Ahojte. Kde je Boyd?“

„...Mal by o chvíľku končiť... Príde sem hneď ako bude môcť...“ Erika si sadla a začala otvárať fľašku s pitím.

„Ukáž, ja to urobím...“ ponúkol sa, keď videl, že jej to akosi nejde.

„Tak dobre...“ podala mu ju tak prudko, až takmer spadol so stoličky. Značne ju to pobavilo a on si to vôbec nebral osobne. Obaja sa spokojne uškŕňali. Možno až príliš spokojne.

„Hej, decká? Mohli by ste mi vysvetliť...“ pokúšal sa upriamiť na seba pozornosť členov svojej  svorky.

„Dostali sme príkaz na teba dávať pozor. A najlepšie to pôjde, keď budeme sedieť spolu. Náš alfa a Scott majú nejaký problém. Povedal nám, že staré dohody neplatia a máme ostať s tebou...“ pošepol mu.

„A chýbal si nám...“ dodala Erica.

„To som vážne rád, ale možno by som mal ísť za nimi...“ nechal lyžičku na pokoji a chystal sa vstať, ale Issac mu položil ruku na plece.

„Nie, nikam nepôjdeš. Derek nám dal jasne najavo, že musíš ostať tu.“

Stiles sa pokúšal kontrolovať svoje červené oči, boli na verejnom mieste, niekto by si to mohol všimnúť. Jeho vlk sa však chcel ísť sa pozrieť, čo jeho partner a najlepší priateľ stvárajú. Tušil, že to nebude nič dobré.

„Tak dobre, povedzte mi  aspoň o čo ide...“

Issac stiahol ruku z jeho pleca, ale dal mu jasne najavo, že mu za každú cenu zabráni odísť, pokiaľ sa o to pokúsi.

Erika pôsobila rovnako odhodlane a keď sa k nim pridal aj Boyd, bolo mu jasné, že im tak ľahko neutečie.

„To nevieme. Povedal nám, že máme ostať s tebou a čakať.“

„Tak to je vážne skvelé...“ ironicky poznamenal Stiles.

Zobral si svoj mobil, ako prvé inštinktívne našiel Derekovo číslo. Samozrejme, neozval sa, ani len nezdvihol.

Zavolal  Scottovi.

Po pár zazvoneniach sa konečne ozval priateľov hlas.

„Stiles, teraz nemôže....“

 „Nech robíš čokoľvek prestaň a príď sem...“ nahodil alfa tón, tak ako sa to naučil od Dereka. Na vlkolakov to zaberalo, pokiaľ bol dosť dôsledný a hlavne, keď ho nemohli vidieť.

„Nemôžem. Ani s tebou by som nemal hovoriť. Teraz patríš k nim.“

„Daj mi Dereka...“

„Nemusím robiť to čo mi povieš, a ako vôbec vieš... No jasné, si s nimi...“

„Daj mi Dereka...“ zopakoval nekompromisne. Stalo sa to, čoho sa tak veľmi obával, ale on sa nemienil vzdať. Nedovolí, aby sa jeho najlepší priateľ a partner pustili do niečoho takého.

„Tak dobre, ako chceš...“

Bol to dlhý rozhovor a nie práve najpríjemnejší. Nie je jednoduché upokojiť rozdráždeného vlka. No práve on ako jeho pravá ruka mal ako jediný možnosť túto jeho iracionálnu stránku upokojiť. Podal svoj telefón Issacovi, aby aj on počul alfov príkaz. Podarilo sa mu zjednať mierový rozhovor pred Derekovým domom.

Nemohol im toho veľa vysvetliť, lebo ich ľudia počúvali, ale povedal aj Scottovi toho toľko, koľko len mohol. Všetci vstali a vybrali sa na miesto stretnutia. Keď tam prišli, obaja aktéri tohto konfliktu stáli čo najďalej od seba.

Erica, Issac a Boyd sa rozmiestnili tak, aby mali všetci dostatok priestoru. Bolo na nich vidieť, že ich táto situácia mimoriadne zaujala.

Stiles inštinktívne pristúpil najprv k svojmu partnerovi. Derek sa presunul tak, aby bol medzi ním a Scottom. Jeho vlk bol pritom na vrchole blaha, keďže sa cítil mimoriadne chránený. Na Scotta sa napriek ich priateľstvu díval ako na narušiteľa, vlk vo vnútri, sa netrpezlivo hmýril. Chcel sa dostať na povrch, chcel...

Odmietal uvažovať nad tým, čo by vlk požadoval. Bránil by partnera, aj proti kamarátovi. To vedel a on by ho nedokázal zastaviť. Ochranné inštinkty fungovali pomerne dobre, aj v Derekovom prípade.

Bolo na ňom vidieť, že je pripravený zaútočiť, ak by sa mladší  beta vlkolak o niečo pokúsil.

Stiles sa zhlboka nadýchol.

„Ehm, tak dobre... sme tu... všetci živí a zdraví... a v poriadku?“ pozrel sa na Dereka.

„Samozrejme,“ spokojne podotkol Derek.

Stiles rukou prešiel po jeho chrbte, bol veľmi napätý, a aj keď sa mu podarilo telefonicky zmierniť jeho hnev, Scott práve teraz predstavoval pre nich hrozbu, aspoň tak si to jeho vlk vyhodnotil.

„Scott?“ opatrne sa opýtal Stiles.

„Teba to aj tak nezaujíma, ale fajn, mám sa fajn...“ odvrkol nahnevane. A jeho vlk takisto veľmi silno prejavoval túžbu pustiť sa hoci aj do príliš nerovného boja. Pochopil, že teraz nie je priestor na žiadne chyby.

„Mrzí ma, že to zašlo tak ďaleko. Je to moja vina. Mal som ti povedať, že ja a Derek sme spolu... Stále som tvoj priateľ, ale sú isté veci, ktoré sa aj tak museli raz zmeniť. Ty máš Alison, ja mám Dereka, nepovedal som ti to, lebo som nechcel, aby sa stalo toto. Nechcem vás dvoch vidieť ako sa vzájomne likvidujete...“

„Takže ty si s ním dobrovoľne? Neprinútil ťa a...“

„Nie, k ničomu ma nenútil. Jednoducho sme spolu...“

„Okej, pochopil som, ale neviem, či sa s tým dokážem vyrovnať. Nebudem vyvolávať konflikty, ale neviem, či ešte môžeme byť priatelia,“  povedal to spôsobom, ktorý jasne naznačoval, že sa naňho ešte stále veľmi hnevá.

„Pozhovárame sa o tom neskôr...“ navrhol Stiles.

Scott prikývol a vybral sa späť po ceste do mesta.

Cítil ako z neho opadla nesmierna ťarcha, nikto nezomrel, nepobili sa až do krvi, a celá svorka bola v poriadku.

Derek sledoval Scotta pohľadom, až kým im nezmizol z dohľadu. Ostatní sa držali na svojich miestach a dávali si pozor, aby neupriamili alfovu pozornosť na seba. 

Neostávalo mu nič iné len ho upokojiť a dúfať, že Scott sa s tým všetkým raz dokáže vyrovnať. 

predchádzajúca časť

koniec

Poznámka autorky FF
******************************* SPOILER***************************************
Derek v novej sérii začal byť teda riadne agresívny k Stilesovi. Aj keď on ho vždy tak trochu "šťuchá",ale teraz naňho pozerá akosi vražedne. Čím to asi je? Prečo je až taký nahnevaný naňho, že už aj ledva vôbec môže niečo povedať. Aj som sa tým inšpirovala.:)
Ale zas, keď Stiles navrhol, že pôjde s nimi do nebezpečenstva, tak Derek to hneď zamietol...že on v žiadnom prípade nemôže ísť.
 Chcem viac scén s nimi. Nechápem, prečo nemôžu byť pár. Tak by sa k sebe hodili :D, ale čo už, schválne tam určite strčia ženu... aj keď by im tam len prekážala...
******************************* SPOILER***************************************