22. 7. 2013

(Bonus 3)



BONUS




varovanie: bonus k poviedke Vlk

pár: Danny
poznámka: Keďže do poviedky nechcem dávať všetky bočné línie a zbytočne ju komplikovať inými pármi, rozhodla som sa popri hlavnej línii pridať aj bonusové kratšie časti... 
Táto časť sa odohráva pred začiatkom poviedky VLK.




DANNY
O pol šiestej už nadšene stepoval pred šamanovým domom. Predtým sa ešte zastavil u svojho najlepšieho priateľa Jacksona a urobil všetko pre to, aby ho počas noci kryl. Musel si pritom vypočuť podrobnosti o tom, ako dobre si to užil s Lydiou. Už nejaký čas sa chválil tým, že ju dostal pomerne ľahko. Osobne nechápal, ako mohlo mať nejaké dievča romantické predstavy o jeho kamarátovi beta vlkolakovi. Ako kamarát bol skvelý a kvôli nemu mal zväčša dobrý život, keďže mal miesto pri jeho stole, bol pozvaný na všetky dôležité večierky a mohol sa naňho vo všetkom spoľahnúť, ale ako priateľ bol absolútne nepoužiteľný, aspoň kým jeho vlkovi nepopletie hlavu nejaká vlčica, ale to by zrejme bolo v jeho prípade len dočasné. Na hodinách veštenia z kociek, ktoré mu dával šaman, si vybral pozorovanie línie vzťahov, na ukážku ho nechal vybrať si aj osobu, ktorú bude pozorovať. Pýtať sa kociek na seba bolo zakázané, vzťahová budúcnosť sa tiež veľmi nerozoberala, ale cvične si mohol vybrať túto jednoduchšiu líniu, kým dostane dôležitejšie úlohy. Pýtal sa na Lydiu a Jacksona a kocky naznačovali niekedy v najbližšej dobe ukončenie, už o tom však hovoril aj so šamanom, lebo toto ukončenie prerušovala temnota a nie žiadne z bežných znamení. Temnota nebola ani hluchým miestom, ale niečím čo bolo spojené jednoznačne so zlom a vždy, keď sa objavilo niečo také, zvyčajne to mávalo ďalekosiahle následky. Dotknúť sa jej bolo bolestivé, preto mu šaman odporučil, aby v sledovaní jej línie ďalej nepokračoval a nič jej nehovoril. Bola to jeho prvá úloha a hneď sa to riadne skomplikovalo, napriek tomu sa tešil na tie ďalšie, nech by už mali byť akékoľvek.
Nikto mu neotváral, nebolo to nič neobvyklé, šaman zvyčajne mával také stavy, keď tam pre nikoho nebol, ani keď sa dohodli. Čakaj nečakané, to mu vždy zdôrazňoval.
Dvere  sa napokon po dlhšom čase otvorili, ale nečakal tam naňho šaman. Stála tam len Lydia, bledá ako stena, mierne sa chvejúca. Pocit nebezpečenstva sa vrátil plnou silou. Vyzerala akoby sa práve prebrala s tranzu. Bol to ďalší pomerne nebezpečný spôsob, určený zväčša na ovládanie a kontrolu. Prial si, aby sa dokázal učiť tak rýchlo ako ona, potom by už zrejme nemal nikdy problém s rozbitým nosom.
„Lydia, čo...“
„Poď ďalej...“ vyzvala ho.
Nepohol sa, tak ho vtiahla dnu a zabuchla za sebou dvere. A potom to uvidel, telo ležiace na podlahe. Očividne mŕtve.
„Čo sa tu stalo?“
„Zabil ho iný šaman a ušiel. Prišla som neskoro, ale dostala som ho.“
„Ako si ho dostala?“
„Stiles bol pri ňom blízko v podobe vlčice, použila som jeho telo a dala som mu príkaz zabiť.“
„Mali by sme zavolať šerifa. Možno to znamená niečo zlé, možno sa na nás niekto chystá, keď sem poslali cudzieho šamana...“
„Nie, ešte nie, nájdu ho, ale až neskôr... Teraz dokončíme len tvoje prijatie, ešte dnes to musíš absolvovať... Tak mi to povedali na ústredí... Nemáme nič robiť... Urobila som čo bolo potrebné...“
„A čo keď uvidia to tetovanie? Predpokladám, že ten druhý šaman ho mal.“
„Áno, mal, ale zakryla som. Nikto to neuvidí. Budú si myslieť, že to bol človek.“
„Stilesa kvôli tebe zatknú za zabitie človeka, to by si chcela!“ niežeby bol ktovieaký kamarát toho chlapca, ale rozhodne si nezaslúžil byť obvinený kvôli šamanským záležitostiam.
„Už ho zatkli. Je mi to ľúto, ale nemôžeme s tým nič urobiť. Dostane sa z toho. Je to len vedľajšia škoda. Nič viac...Tak to má byť... Nedá sa to zmeniť... Už niekoľko týždňov sa vie o tom, že to takto skrátka bude...“
„Pevný bod v čase?“
Tieto veci vskutku neznášal, boli to tie záležitosti, ktoré sa nedali ničím zmeniť, smerovalo sa k nim, nedali sa obísť ani ovplyvniť. Nebolo ich veľa, ale zvyčajne sa týkali veľkých vecí.
„Áno, presne tak.“
„Tak dobre, ty si tu teraz šéf.“