varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
No počas svojho pozorovania zisťuje, že veci nie sú vždy také ako sa zdajú...
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
No počas svojho pozorovania zisťuje, že veci nie sú vždy také ako sa zdajú...
predpokladaný počet kapitol: 10 (delené na 3 časti, po 2 str. 1 kap/6 str.)
„John!“
Počul
ako na jeho suseda volá jeho žena.
Vysoká blondínka, oblečená podľa najnovšej módy. Pekne upravená
a príťažlivá aspoň pokiaľ to mohol posúdiť on. Manželka a matka dvoch
detí, ktorá však nedôverovala osobám žijúcim v strašidelných domoch. Preto
s ňou nemal žiadny kontakt, vždy poslala niekoho, aby sa s ním
pozhováral, pokiaľ potrebovala niečo od svojho mladého suseda.
Podľa
toho čo o nej vedel, bola bývalou modelkou, ničím významnou, kariéru
ukončila veľmi skoro kvôli tehotenstvu a vydaju za pomerne vhodného
partnera. Napriek tomu bola jednou z tých šťastnejších, aspoň tak to naňho
pôsobilo, keď ich pozoroval. Nemala ten porazenecký
výraz, ktorý tak často vídaval na tvári svojej matky. Chcel by patriť do jej správneho a jedinečného sveta,
ale vedel, že nikdy nebude prijatý, preto sa chopil tejto príležitosti, prerušiť neželaný
rozhovor.
„Tak
teda, zatiaľ ahoj...“
Nemusel sa už ani len namáhať.
Pozdravil
už len jeho chrbtu. Pán B mu už nevenoval pozornosť. Splnil svoju úlohu, nebolo
viac nutné sa premáhať.
Poslušne
šiel za svojou manželkou. Akékoľvek výčitky, ktoré predtým mal, boli nahradené
miernou závisťou. Táto rodina spolu
tak dobre fungovala, deti mali všetko, boli šťastné a ich rodičia spolu
dobre vychádzali. Chcel byť aspoň na chvíľu súčasťou
ich sveta, preto sa rozhodol ich ďalej tajne pozorovať.
Pokračoval
ďalej vo svojej ceste až k svojmu domovu. Hneď ako naňho opäť pozrel,
nemohol neuvažovať o väčších či menších úpravách a postupne to aj
mienil urobiť. No nebolo jeho cieľom, aby dom stratil tú svoju strašidelnú
atmosféru, len si prial, aby mal dosť času a prostriedkov urobiť
z neho domov.
Nechcel, aby aj naďalej vyzeral ako nejaké skladisko,
no mal pred sebou ešte veľmi dlhú cestu.
Strčil
kľúč do zámky, zamkol, vyzul si svoje topánky, zakopol o škatule, kopiace
sa na chodbe. Áno, mal by ich prebrať.
To bola jeho dnešná úloha.
Konečne
odstrániť veci, ktoré nebude potrebovať.
Chystal
sa na to dnes večer, popri sledovaní svojich susedov. Niektoré
krabice už mal pripravené aj vo svojej izbe, aby ich tam preberal a zbalil
nepotrebné veci do vriec.
Domáce
práce boli rozhodne dobrým rozptýlením, aj keď ich nemal ktovieako rád.
Pohľadom
prešiel aj po nástenke umiestnenej na jednej zo stien. Pozrel si, čo by bolo ešte treba urobiť.
Pranie – kimoná. 21.3
Nákup
Preškrtol
to, čo sa chystal práve robiť. Zobral si fixku a pripísal k novej
úlohe zajtrajší dátum. Rozhodne toho ešte stále bolo viac než dosť.
Už
zo zvyku obišiel takmer nepoužívanú kuchyňu. Okrem chladničky tam ešte nič
poriadne nefungovalo, jedával zvyčajne a nejakú vodu mal
a v boxe, vo svojej izbe.
Prešiel
po opačnej strane úzkej chodby, až k príklopu,
tak volal dvierka vedúce do jeho osobného priestoru.
Zažalo
sa svetlo, hneď ako stúpil na prvý schod.
Stará
pracovňa jeho dedka naňho už čakala. Ako malý chlapec nechápal, prečo si niečo
také zariadil tak hlboko, v najnižších priestoroch. Vtedy si to
vysvetľoval tým, že potrebuje miesto pre seba. Babka nemala rada chladné priestory,
pripomínajúce jaskyňu, a nerada schádzala dolu po týchto schodoch, keďže
jej to problémy s nohami nedovoľovali. Domnieval
sa, že tam dedko má také svoje súkromné útočisko. Predpokladal, že tento zvyk
si osvojil kvôli jeho tak trochu samotárskej povahe a nutnosti vyhýbať sa
všetkému a všetkým, kvôli čomu bol v rodine takisto považovaný za
samotára a čudáka.
On
sám tam tiež nesmel chodiť, vždy sa to zamykalo. Stala sa z toho akási tajomná komnata. Starý otec ho raz prichytil pri tomto
príklope ešte keď bol mladší a dostal od neho poriadne po zadku, odvtedy
sa tomu miestu akosi podvedome vyhýbal. Kým bol starý otec žil, nedovolil si
narušiť jeho súkromie.
Hneď
počas prvého dňa, keď prišiel bývať do tohto domu, nad ním však zvíťazila
zvedavosť. Hľadal kľúč, ale keďže ho nikde medzi vecami nenašiel a všetko
bolo zbalené dokonale chaoticky, musel najprv
odmontovať príklop, rozbiť zámok a až potom objavil to najzaujímavejšie
miesto z celého domu. Vyzeralo to tam takmer ako v tajnom
bunkri, komnata nebola práve tým najlepším označením pre to, čo objavil.
A zistil
aj niečo, čo by mu nikdy predtým ani len nenapadlo. Objavil
svoje vlastné centrum zábavy.
Jeho
starý otec mal vlastný generátor, mal tam počítač, rôzne sledovacie zariadenia,
kameru, a pomerne úzku posteľ. Takisto aj minichladničku, v ktorej našiel
ešte nejaké staré nápoje. Väčšinu z tých technických veci, niektoré
z nich boli takisto ešte len zabalené v krabiciach, mal to od svojho
syna, Garethovho strýka, ktorý s takouto elektronikou pracoval. Vždy mu niečo
tajne priniesol, niektoré veci ani len nerozbalil, napr. menšiu laserovú
tlačiareň, digitálny fotoaparát, a rôzne iné veci, vrátane niekoľkých starších
mobilov.
Po
prezretí záznamov v počítači pochopil akej záľube sa jeho starý otec
venoval.
Rozhodne
bol stalker.
Sledoval
väčšinou ženy, mal rozmiestnenú celú sieť kamier po susedstve, keďže vďaka
svojmu povolaniu, inštalatéra sa zrejme dostal všade. Rozhodne chápal, prečo
tak ochotne šiel pomáhať susedom, aj napriek boľavému
chrbtu a iným problémom, aj keď bol už dávno na dôchodku. Zabezpečil
si tým dokonalé možnosti na to, aby jeho malé útočisko uspokojilo všetky jeho
túžby. Niektoré kamery sa nachádzali aj
v kúpeľniach, v izbách istých dievčat a na podobných tak trochu
zahanbujúcich miestach. Pokryl aj miestne milenecké miestečká, niektoré
z nich dokonca nepoznal ani Gareth. Dozvedel sa od nich práve vďaka týmto
kamerám.
Začalo
to celkom nevinne. Chcel len vedieť, čo všetko jeho starý otec sledoval
a potom to všetko zbaliť. Bol len zvedavý
a myslel si, že ho to čoskoro prejde.
No postupom času si uvedomil, že ho to začína baviť. Bolo to
vzrušujúce, aj keď čoskoro pochopil, že sa bude zrejme orientovať na iné
objekty ako jeho starý otec. Sledoval prevažne mužov a chlapcov hlavne
v jeho veku. A páčilo sa mu to. Nachádzal si medzi nimi obľúbencov,
od ktorých takmer nedokázal odtrhnúť zrak. Obľúbil si hlavne domácnosť pána B.
Prepadol
tomu úplne a už nebolo cesty späť. Snažil sa to ukončiť, ale vždy si
našiel nejakú zámienku, aby sa mohol vrátiť ku kamerám. Jediné, čo mu bránilo nechať sa úplne pohltiť tým svetom, bola práca
a škola, no domov sa tešil ako malé dieťa len preto, aby mohol sledovať
najnovší vývoj udalostí. Nikomu neubližoval, neprezrádzal tajomstvá, ktoré sa
občas dozvedel, ani si ich nikam nezapisoval. Tešil sa na to, ako na nejakú
hru, v ktorej vždy víťazil len on.
Nedočkavo sa presunul na svoje zvyčajné miesto, chcel si to
vychutnať, skôr než ho opäť pohltia každodenné povinnosti.
Zapol
počítač, bol už trošku starší, preto mu trvalo, kým sa rozbehol a vydal
pritom nepríjemný zvuk, ale to mu neprekážalo. Zvykol
si na ten zvuk, predstavoval takmer neoddeliteľnú súčasť toho procesu.