varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Lydia/Deucalion, Danny/alfa dvojčatá
VLK
Odprevadili svojho partnera domov. Nešli za ním, dnes boli
mimoriadne rozdráždení a mohli by mu ublížiť, tak len zotrvávali
v tieňoch a sledovali, ako sa dvere do jeho domu uzavreli, dokonca aj
pred nimi. Potrebovali sa premeniť a loviť, túžba zabiť niečo živé ich
spaľovala. No skôr než to mohli uskutočniť na krátko zablúdili pohľadom k jeho
tmavému oknu.
„Neviete sa ovládať,
aké smutné vo vašom veku...“ zaregistrovali hlas, ktorý v nich vyvolal
mrzuté zavrčanie.
„Nič o nás
nevieš...“ prehovorili vlčím hlasom. Nemal ani len poňatia, čo to pre nich
znamenalo. Aké ťažké bolo ovládať ich myslenie spojené dohromady. Deliť medzi
seba partnerovu pozornosť a dávať si pozor, aby nad nimi vlk
neprevládol.
Mladý
vlkolak, ktorý stál pred nimi a hovoril si Pravý alfa, nebol pre nich ani trochu
zaujímavý. Skôr na nich pôsobil znepokojujúco. Možno preto, lebo sa výrazne
odlišoval od tých ostatných. Niekedy bolo takmer nepochopiteľné, prečo niekto
taký nasledoval Deucaliona.
„Čo od nás chceš?“
„Deucalion ponúkol
dohodu jednému z vás, teraz chce vedieť, že aj Ethan má záujem
o spojenectvo s našou svorkou. Obaja by ste boli pre nás
užitočnejší.“
No napriek jeho značným
kvalitám mu vodca svorky nedôveroval natoľko, aby mu povedal o ich
spojenectve. Preto hrali ďalej to, že sú na strane slabších, dokonca aj pred
ním, to ako dôležito sa tváril ich značne pobavilo.
„Čo máme urobiť?“
Prehovoril skôr Aiden,
jeho myslenie sa neúprosne predralo dopredu.
„Skúste to, čo je pre
vlka takmer nemožné, zabite pravého partnera...“
Len čo to vyslovil,
hnev sa okolo nich opäť ovinul a odmietal ich pustiť zo svojho zovretia.
„Prečo to neurobíš ty?“
„Nie, je to také
jednoduché. A ja nie som ako vy. Nemám v sebe toľko hnevu.“
„Neurobíme to.“
„Bojíte sa?“
„On je náš. Chápeš, čo
to znamená. Môžeme ho zničiť a po kúskoch pozbierať, ale nesmieme ho
zabiť.“
Niektoré veci si
nevážil, mali by mu to pripomenúť, ale nebolo ich úlohou ho vychovávať.
Pravý alfa na nich
skúmavo hľadel.
„Tušil som to.
Deucalion sa toho obával. Ani on nie je pred touto vecou celkom imúnny. Viete,
čo to znamená?“
Tušili prečo Scott
pochybuje o inštitúcii partnerstva.
Jeho vlk ani on neboli prijatí, bolo im to jasné, už len z letmého pohľadu
naňho. Práve táto nepatrná chyba ho mohla veľmi ľahko zbaviť alfovstva. Stratil
by svoju jedinečnosť, keby začal zabíjať. Ešte nebol tak celkom udomácnený
v ich svorke, tak sa rozhodli ho trochu podpichnúť, aby pochopil kde je
jeho miesto.
„Tak ostaňte tu. Nebude
vám tu zle. Môžete byť prijatí...“
„Pozhováram sa
s ním o tom,“ vyhlásil chladne, no oni tušili, že to slovo v ňom
spustilo reakcie, ktoré ani on nedokázal poriadne kontrolovať.
Pravý
alfa
zmizol v lese, ale aj tak z toho nemali dobrý pocit. Dnes rozhodne
musia skôr strážiť, aby sa náhodou o niečo nepokúsil. Pochybovali, že Deucalion potrebuje prijatie. Jednu vec
si však predsa len chceli overiť.
Prešli k oknu,
vyskočili naň a pretisli sa dovnútra, bolo len privreté – to musia Dannymu
povedať, aby si ho radšej zatváral a vyhol sa tak neželaným návštevám.
Nečakal ich. Strnul
uprostred pohybu s pyžamovými nohavicami v rukách. Zozadu ho objali
a pritisli k posteli.
Cítili to, pulzovanie
spokojnosti, takmer neviditeľné putá, ženúce ich vždy k nemu, a aj keď mysleli aj
na zlé veci, on bol vždy prítomný v príjemných predstavách. Roztrhli mu
nohavice a nechali ho slabo zaprotestovať.
„Počkajte, myslel som
si, že idete loviť...“
„Chceli sme to... ale
nemôžeš ostať sám... Vyhrážali sa nám... Pravý alfa hovoril čudné veci... Možno
chce, aby sme zabili svojich partnerov... Je to zlé... veľmi zlé.... chcem si
ťa ešte raz označiť a ty označíš nás, aby vlk pochopil, že to nesmie nikdy
urobiť... aby nezabudol, aké je skvelé byť označený tebou... Urobíš to pre
nás?“
§§§
DEUCALION
Jeden bozk. Len jeden
a nič viac, čo by sa asi tak mohlo stať? Pochopil, že nič dobré, keď ju
držal v náručí a ich telá sa k sebe nemilosrdne tisli. Takmer na
ňom sedela, a to bol len jediný bozk a všetky jeho zmysly boli
vybičované na maximum. Už dávno nebol tak blízko prehry, aj keď v tomto
prípade by bola nepochybne nesmierne sladká. Držal ju v pevnom zovretí,
cítil sa tak zvláštne, kompletne, akoby nezáležalo na ničom inom len na tom,
aby cítil na sebe jej telo, vnímal zrýchlený tlkot jej srdca. Pôsobila naňho
veľmi intenzívne, no napriek tomu ju túžil od seba dostať čo najďalej.
Nebolo to o nič
lepšie, keď jeho ruky zablúdili pod jej tričko... Pazúry sa predĺžili a on
tušil, že bude zrejme celá doškriabaná, keďže v tomto zmysle jej chcel
dopriať toľko vlčej lásky, koľko len
bude potrebovať.
Zastonala.
Takto to nezvládne.
Bude musieť prijať pravidlá jej hry, ale ešte nechcel. Ešte nemohol len tak
ľahko zahodiť všetky svoje šance.
Odsotil ju.
Počul nepríjemný zvuk
spojený s jej pádom na dlážku. Vlk v ňom nebezpečne zavrčal
a chcel sa okamžite presvedčiť o tom, či nebol k nej príliš
tvrdý, ale počul len ako rýchlo vstala, podľa zvukov, ktoré nasledovali, šla
k dverám, ale to nemohol dovoliť. Predbehol ju a postavil sa jej do
cesty.
„Drahá?“ oslovil ju tým
posmešným spôsobom, ako pri prvom stretnutí.
Áno, chcel sa pokúsiť
ju zabiť, mal by to urobiť, ale vlk poplašene protestoval a takmer naňho
vrhal všetky kliatby sveta.
„Čo máš v pláne?“
„Absolútne nič.“
„Tak to ti neverím, ale
nechápem, prečo je nutné sa tomu brániť. Chceš to predsa, tak čo? Nie som ti
dosť dobrá...“
„Uvažujem o tom,
ako by som ťa mohol zabiť, aj keď si moja pravá
partnerka. Temná šamanka sa
nepochybne nemýlila, keď ťa tak nazvala...“
„Nazvala ma menom Pyrrha, manželka Deucalionova z gréckej
mytológie, a čo má byť?“ dodala nahnevane.
Nechcel to povedať.
Naozaj to nemal v úmysle, ale ten jeho vlk si vždy...
„Práve preto by som ťa
mal zabiť, kým nebude neskoro...“
