 |
| BONUS |
varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Lydia/Deucalion, Danny/alfa dvojčatá
DEUCALION
„Tak to urob!“ vyzvala
ho chladne.
„To je práve ten
problém, nemôžem...“
Dotkla sa jeho tváre,
prešla prstom po jeho perách.
„Nechceš sa radšej so
mnou spáriť?“ lákala ho.
„Nie, ešte sa ti
nevzdám...“
„Ako myslíš, ty budeš
ľutovať...“
Nechala ho tam stáť
samého. Tušil, že neodíde príliš ďaleko, ale aj tak buchnutie dverí mierne
vyviedlo z miery.
Mala ho zabiť a celé
to ukončiť. To od nej očakával. Aspoň nejaký pokus, ktorý by ho vyprovokoval,
ale ona sa namiesto toho chce s ním spáriť.
Díval sa za ňou takmer
s ľútosťou.
„Neviem, možno čiastočne uvažujem aj
o tom, aké by to s tebou bolo. A prečo by sme tomu nemohli dať
šancu, čo nám vtom bráni?“
To mu raz povedala, keď
to predtým spolu preberali.
Neočakával, že takýto
rozhovor bude viesť s nejakou ženou a už vôbec nie potom, v akej
boli situácii. No Lydia nepochybne vedela, ako má upútať jeho pozornosť.
Musí sa rozhodnúť.
Nemôže viac pokračovať v tejto neistote. Vybavili sa mu jeho ďalšie slová,
nemal sa jej na to pýtať.
„Ty
by si chcela, aj napriek tomu, kým som...“
Neodpovedala mu na to, aspoň nie slovami, ale
cítil ako sa jej tep zrýchlil, ako sa nepatrne pohla ďalej od neho. Vtedy to
považoval za odmietnutie, dnes mu to pripadalo skôr ako istá forma ústupu.
Prečo
by si nemohol nechať všetkých na pokoji? Chceš svoju svorku späť, tak sa vráť
a vyjednávaj s nimi. Nehraj ďalšie hry a zaútoč priamo, alebo to
nechaj tak a ži si svoj život.
Pre jeho vlka bolo
všetko opäť zázračne jednoduché. Partnerka nepovedala, že ho chce, ale ani to,
že ho nechce. Všetko záviselo len na ňom a na jeho rozhodnutiach. Ich
rozhovor mu stále znel v hlave, hľadal, kde urobil chybu, kedy vlastne
pochopil, že z tohto sa už nevymotá.
„Nebojíš
sa, že splním svoje hrozby?“
„Isteže
áno,“ pripustila neochotne.
„A aj tak mi chceš, aby sme to spolu skúsili?“
„Poradila
som si už aj s horšími vecami.
Neboj sa, ja to zvládnem. Mier?“
Nechápavo
nad tým krútil hlavou, ale niečomu takému sa skrátka nedalo odolať. Keby to
urobila akokoľvek inak, zrejme by to okamžite odmietol, ale takto, nebolo možné
proti tomu nič namietať.
„Dobre...
dám nám šancu... keďže si ma natoľko prekvapila, ale... Nič si od toho
nesľubuj. Je to len šanca...“
Jeho
vlk dostane, čo chce a potom budú môcť v pokoji odísť, no už teraz si
uvedomoval, že len klame sám seba.
Nebude
môcť jednoducho odísť, nie bez toho, aby nemyslel na to, aké by to bolo, keby
sa rozhodol ostať.
Uvažoval o tom, či
to stále platí, aj teraz, keď bola tak veľmi nahnevaná. Skutočne sa s ním chce
spáriť, alebo sa snaží len získať čas, aby pomohla priateľom.
Každopádne nateraz nebude
proti nim nič podnikať, zoberie si to, čo jeho vlk potrebuje a potom sa
uvidí. Možno ostane, možno odíde, možno ju vezme zo sebou, no bol si istý, že
do svojej svorky sa vráti a urobí tam poriadok tak či tak. Dopraje si čas,
aby zistil čo chce, a keď to bude vedieť vráti sa a vezme si svoju
svorku späť.
§§§
DANNY
Jemne okusoval miesto
prepojenia, to miesto, kde sa jeho zuby dotkli Ethanovho ramena. Opäť si ich
označoval, ale tentoraz chcel, aby sa rozdelili, aby mohol vidieť ako to pôsobí
na každého z nich osobitne.
Ethan starostlivo
oblizol znak spárenia z predchádzajúceho uhryznutia
a uložil sa s ním na posteľ, aby mali dostatok pohodlia. Aiden sa
pridal k nim, tentoraz úplne bez váhania. Rukou sa dotýkal jeho pevného
brucha, prechádzal vyššie, až kým pevne nezovrel bradavku, jemne ju dráždil
medzi prstami... Oddelil zuby od neho a sledoval ako mu po pleci stiekol
jemný pramienok krvi.
Parter mu oplatil
uhryznutie, ale o niečo šetrnejšie, ako predtým. Staral sa o to, aby
prežíval čo najmenej bolesti a Aiden spokojne stonal a nechával sa
hladiť, aj keď zvyčajne niečo také dovoľoval len veľmi neochotne.
Ethan sa prisal
k jeho perám, pokúšal sa odviesť pozornosť od svojho brata, Danny mu na
chvíľu vyhovel. Pobozkal ho, vsunul jazyk do jeho úst a dával mu pocítiť
svoju náklonnosť.
No nezabúdal pritom
pokračovať v dráždení druhého dvojčaťa, ktoré ho takisto objímalo
a tislo k sebe.
Túžba loviť pretavená
do sexuálnej energie rozhodne spôsobila to, že sa ich len tak ľahko nezbaví,
kým nebudú obaja úplne spokojní.
Uhryzol si aj Aidena,
nenechal ho čakať a keď sa opäť spojili do vlčej podoby nedočkavo na nich
vyliezol.
§§§
Na
druhý deň...
Prezliekali sa do lakrosových dresov, väčšina hráčov
niesla na sebe stopy po včerajšej oslave.
Danny nebol výnimkou. Dvojčatá
riadne vylepšili jeho zadok, a takisto aj chrbát. Predtým si to
neuvedomil, ale keď si dal dole tričko, väčšina jeho spolužiakov zalapala po
dychu, a nebolo to kvôli jeho prirodzenej kráse, ale škrabancom, tiahnucim
sa cez celý chrbát... A nepochybne
nebolo dobré ani to, že tréner vošiel do šatne, skôr než si na to stačil niečo
obliecť.
„Māhealani
to má byť, čo! “
„Spadol
som.“
Tréner
vyzeral akoby bol tesne pred výbuchom.
Aiden
a Ethan naňho nahnevane zazerali. Danny im obom rýchlo položil ruky na
plecia, aby ich odhovoril od akéhokoľvek neuváženého činu.
„A
dokážete po tomto páde hrať?“
„Bez
problémov, tréner.“
„Na
čo čakáte. Pohyb!“ pokynul im, aby sa ponáhľali.
Jeden
z vlkov sa otočil k Dannymu.
„Po
tréningu zájdi za svorkovým lekárom... Máš chrbát presne ako Harris,“ povedal
jeden z mladších vlkov, nejaký Luke, ktorý pomáhal svorkovému lekárovi.
„Už
som si na to niečo dal, ale nezabralo to...“ zamumlal. Netušil, že to vyzerá až
tak zle, až kým nehľadel na zhrozené tváre spolužiakov.
„Deaton
má od pol jednej voľno, zastav sa...“
Dvojčatá
na vlka vrhli mrazivý pohľad. Radšej pokračoval v prezliekaní.
„Harris
sa celkovo nemá dobre. Videl som ho dnes prísť do školy s deťmi.
Prechádzal sa s nimi po chodbe, v tom ich hrozivom kočíku...“
prehovoril takisto jeden z ďalších miestnych vlkov.
Osobne
ich všetkých mimoriadne bavilo triafať sa do toho, ako je Harris teraz pod papučou a jeho hlas neznie
vôbec tak arogantne ako zvyčajne, dokonca im ani nedával toľko úloh, odkedy mal
domáce povinnosti. No nevýhodou bola jeho zvýšená podráždenosť.
„Aj
Kali je tu?“ opýtal sa ho Aiden.
„Nie,
to sa mi nezdá. Videl som ho len samého s deťmi...“
Tréner
začal opäť revať, kde to sakra trčia, tak radšej všetci čo najrýchlejšie
zamierili na ihrisko.
