názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre Ell, Lilith, Nade.
„Ako sa
cítiš?“ opýtal sa ho, keď si ostatní návštevníci zvykli na jeho prítomnosť a prestali
na nich neustále civieť.
„Celkom to
ujde...“ vyhlásil Myoung-soo opatrne.
Prijal od
Byuna poznámky, ktoré mu poradca napokon priniesol a položil ich na vrchnú
časť svojej skrinky.
Bolo toho
viac než dosť, no práve teraz celú svoju pozornosť zameriaval na pravdepodobne
budúceho opatrovníka.
„Som len
trochu dobitý, ale to sa spraví...“ mávol nad tým rukou, keď si náhodou ublížil,
nikto to nikdy priveľmi neriešil, nebol zvyknutý na pozornosť ľudí, aspoň čo sa
týkalo jeho zranení.
Výraz
tváre pána Junga náhle potemnel.
„Kto ti to urobil?“
Vypytoval
sa ho, takmer ako nejaký vyšetrovateľ.
Znervóznilo
ho to.
Jeho
samého už policajti dnes navštívili ešte pred oficiálnymi návštevnými hodinami.
Nepovedal
im nič, radšej predstieral, že nič nevie, nepodal ani oznámenie, lebo vedel ako
to chodí a nemienil si zbytočne vyrábať ďalšie problémy.
„Neviem, boli
to nejakí starší chlapci, neviem o nich absolútne nič...“ čo bola aj
čiastočne pravda, keďže osobne ani jedného z nich nepoznal a nijako potom
ani netúžil.
No
vyzeralo to, že pán Jung bol spokojný s touto odpoveďou, opýtal sa ho ešte
na pár bežných vecí.
Nič
zvláštne, len záležitosti, ktoré už aj tak načreli na pohovore, no tentoraz
chcel od neho počuť podrobnejšie odpovede.
Chcel
hlavne vedieť ako si predstavuje život v novej rodine a čo od toho
očakáva.
Myoung-soo
povedal to čo zvyčajne, len s menšími obmenami.
„Ani
vlastne neviem, ešte som nežil v rodine, ktorá by ma dokázala bezvýhradne
prijať. Tak asi to...“ vyhŕkol možno až
príliš rýchlo.
„Som
presvedčený o tom, že u nás sa ti bude páčiť Myoung-soo... čím dlhšie
ťa počúvam, tým viac som presvedčený, že do našej rodiny veľmi rýchlo
zapadneš...“ povedal mu to spôsobom, ktorý sa mu nepáčil, pretože to znelo
takmer akoby sa mu snažil tú predstavu nanútiť.
Videl ako
sa Byun mračí, no nemienil si vymýšľať žiadne rozprávky o túžbe po teple
rodinného krbu a podobných nezmysloch.
Netúžil už
ani potom, aby mal rodičov.
Predpokladal,
že na to je už neskoro.
Naučil sa
o seba postarať sám a predpokladal, že aj naďalej sa bude musieť
spoliehať hlavne na seba samého.
Preto si
dovolil mu oponovať a povedal: „To si mysleli viacerí pestúni, no musím
vás upozorniť, že prax býva trochu iná, než pôvodne predpokladajú. Po
počiatočnom nadšení, zvyčajne prichádza nevyhnutný pád.“
Nepredpokladal,
že by si s touto rodinou vytvoril bližšie vzťahy a ani sa nesnažil
poukazovať na to, že by o niečo také mal skutočný záujem.
A toto
jeho odseknutie zrejme padlo na úrodnú pôdu.
Pán Junga
očividne opustil záujem ďalej sa s ním zhovárať, napokon dosť stroho
poprial skoré uzdravenie a navrhol, že by ďalšiu návštevu mohli absolvovať
v ich dome.
Nedával to
najavo úplne priamo, no dovtípil sa to podľa jeho správania, ktoré sa začínalo
výrazne obracať v neprospech ich ďalšieho stretnutia.
A Byun
okamžite utekal za ním, akoby nemal nič iné na práci.
Nepochybne
to bolo prvý raz čo si niekto dovolil takto s ním hovoriť. Zrejme očakával
od neho úplne iné reakcie.
Myoung-soo
plánoval sekať dobrotu.
Skutočne
to mal v úmysle, ale pri pohľade na toho muža to jednoducho nedokázal.
Skrátka mu
na ňom niečo nesedelo, bol to len taký pocit.
Keď sa
naňho díval, cítil sa ako v pasci.
Zrejme
takto by to popísal, keby niekto stál o jeho názor.
Práve
preto sa už vopred pripravoval na to, že Byun, ktorý sa vrátil späť do jeho
izby a bol našťastie sám, ho zrejme nepochváli za to, že si vôbec dovolil
povedať mu o tom, ako to zvyčajne funguje. A keďže pána Junga zrejme
asi ťažko budú motivovať peniaze za opatrovníctvo, nevedel si predstaviť,
žiadny iný dôvod prečo by sa mal podujať na niečo také.
Nasadil
nevinný výraz a vyhŕkol.
„Mrzí ma
to, pán Byun...“ predstieranie pokory mu šlo, to sa už stihol naučiť, no nie
veľmi rád to aplikoval, pretože tušil, čo by ho neskôr čakalo, keby ju
nedávkoval aspoň občas. Pretože to ani zďaleka nevyzeralo tak, že sa pána Byuna
v najbližšej dobe bude môcť zbaviť.
Posledné
čo očakával, bol takmer škodoradostný úsmev na úradníkovej tvári.
„Pán Jung
ťa k nim pozval na večeru, termín ešte upresníme, samozrejme, až potom ako
sa zotavíš... Zoznámiš sa s celou rodinou...“ povedal mu takmer
víťazoslávne.
„Ste si
tým istý?“
„Áno, som,
už čoskoro ťa k nim osobne odvediem.“
„Tak tomu
ja potom vôbec nerozumiem...“
Pocítil
ako mu po chrbte prebehli zimomriavky.
„Ani ja, chlapče, no zdá sa, že pán Jung vie,
čo chce...“
Myoung-soo
sa obával toho, že jeho poradca má pravdu.
Nech to
bolo akokoľvek, pán Jung musel mať oňho skutočne veľký záujem. No ak je pán
Jung skutočne tolerantný a dokázal by akceptovať to, o čo ho požiadal,
možno by sa mohli dohodnúť, opäť tú možnosť aspoň čiastočne pripúšťal, ale
nebol o tom ešte pevne presvedčený.
Čiastočne
sa aj obával niečoho nového, iných pravidiel, komplikovanejšieho sveta a zároveň
mu lichotilo, že sa niekto ako pán Jung zaujíma práve oňho.
poznámka: náš maličký ešte nevie, čo vlastne chce.