Rodinné tajomstvo 2. kapitola 2/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Pre Ell, Lilith.

***

Po tejto návšteve si ho však ostatní pacienti začali viac všímať.

Kládli mu rôzne otázky a on nemal ani len chvíľku pokoja.

Takmer si želal, aby bol už vyliečený a mohol by sa vrátiť do domova.

Tu sa nedalo takmer nič robiť, okrem predstierania, že tých neodbytných ľudí nepočuje a robenia úloh, čo nepovažoval za práve tú najpríjemnejšiu činnosť.

Zašiel aj do televíznej miestnosti, aj keď tunajší pacienti zvyčajne sledovali hlavne telenovely, no bolo to lepšie, než neustále sedieť v izbe a čeliť zvedavým pohľadom, akoby snáď bol nejaká celebrita.

A to všetko len preto, že ho navštívil pán Jung.

Začínalo ho to poriadne otravovať a dúfal, že všetok neželaný záujem o jeho osobu opadne.

Azyl v televíznej miestnosti bol preňho príjemnou zmenou.

No ani trochu mu neprekážali pohľady, ktoré naňho vrhal istý mladý pacient, okolo ktorého práve prešiel.

Vyzývavo mu opätoval pohľad.

Sadol si trochu viac dozadu, na jednu z tých plastových stoličiek, popíjal čaj a užíval si to, že si ho nikto nevšíma viac než obvykle.

A práve keď hlavná hrdina srdcervúco plakala, nad stratou svojej životnej lásky, predsa len zaznamenal, že pred ním stojí osoba, ktorú kontaktoval pohľadom.

Bol to chlapec približne v jeho veku.  

„Môžem...“ opýtal sa ho.

„Áno, jasné...“ nedbanlivo prikývol.

Mladý pacient si oprel svoju barlu a mrzuto vkĺzol na druhú stoličku.

„Ahoj, Som Lee Jun Ki...“ v rýchlosti sa mu predstavil.

 Ten chlapec si ho premeral od hlavy až po päty, kým usúdil, že vôbec má zmysel sa s ním púšťať do rozhovoru. Ten pohľad poznal, bol si tým takmer istý... Srdce sa mu prudko rozbúchalo... Možno dnes... možno teraz a tu... Pred Byunom vystupoval veľmi sebavedomo a predstieral, že má za sebou pomerne dosť skúseností, ale v skutočnosti, bol opatrný čo sa týkalo toho, koho si pustí k telu...

Zvažoval čo by mal urobiť, rozhodol sa že mu pre začiatok povie svoje meno.

„Kim Myoung-soo...“ kývol mu na pozdrav.

Jun Ki sa naňho usmial.

„Aj ty si sa sem prišiel ukryť?“

„Dá sa to tak povedať,“ vyhlásil obozretne.

„V spoločnej izbe sa to už nedalo vydržať....“

„Viem veľmi dobre o čom hovoríš,  aj mne to tu už lezie na nervy, tu ešte musím nejaký čas vydržať...“  mierne sa naklonil, pretože sa snažil niečo nájsť vo vrecku.

Myoung-soo so záujmom sledoval striebornú náušnicu, ktorú mal z tohto uhla možnosť zazrieť.  

Aj chlapcove pomerne dlhšie vlasy, s ktorými by mal v domove určite problém, keby ho mal na povel pán Byun, ktorý takéto účesy vyslovene neznášal.

Bol to ten typ, s ktorým si zvyčajne mal čo povedať.

Pretože nepredpokladal, že práve on by odsudzoval jeho očné tiene, ktoré si namaľoval aj napriek tomu, že Byun mu to zakázal, keďže si myslel, že by to mohlo dráždiť jeho novú rodinu, no on nemal v úmysle na sebe nič meniť.

Nohu v dlahe si vyložil druhú stoličku, ktorú si prudkým pohybom pritiahol k sebe.

Myoung-soo uprel svoj pohľad na obrazovku.

Postupne sa začínalo stmievať.

Cíti sa tak trochu nesvoj, pred týmto neznámym chlapcom.

Po istom čase však pocíti jednu  z jeho rúk na svojom kolene.

Strhol sa.

Áno, páčili sa mu chlapci, ale nemal toho veľa za sebou, v podstate nikdy nikam poriadne nesmel a ak sa mu aj naskytla príležitosť, bol dosť vyberavý a nemal v úmysle dovoliť, aby ho niekto využil vo svoj prospech.

Jun Ki naňho pozrel.

„Mám isté plány, chceš sa pridať?“ opýtal sa ho pološeptom.

Jeho ruka pomaly zablúdila vyššie čiastočne krytá dlhým obrusom na stole.

Myoung-soo rýchlo pokrútil hlavou.

To sa mu stávalo často, vždy rád provokoval, no nebol ochotný len tak ľahko podľahnúť momentálnemu impulzu.

„Nie, radšej nie...“

Jeho odpoveď bola čiastočne podmienená aj  vyhrážkami, bol varovaný, že ak ešte niečo vyvedie, prídu na rad tvrdšie postihy. A aj napriek tomu, že mu vzdoroval, v jeho mysli sa to akosi spojilo aj s dobrodružstvom tohto typu.

„Ako chceš,“ odsekol stroho.

Odtiahol svoju ruku a viac si ho nevšímal.

Po celý čas sa hral so svojím smartfónom a zrejme dosť horlivo opisoval na správy, pretože neustále niečo vyťukával.

Po druhom filme, bolo už dosť neskoro a pacienti sa začínali postupne rozchádzať späť do svojich izieb.

Aj jeho nový známy sa napokon zdvihol a Myoung-soo sledoval, ako sa pomaly kolíše smerom k tej lepšej časti, kde boli súkromné izby.

Myoung-soo sa vrátil späť do spoločnej izby a dúfal že sa s ním už viac nestretne.

predchádzajúca časť          nasledujúca časť