Rodinné tajomstvo 2. kapitola 3/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre Nade, Lilith, ell, M.K.

„Tak vitaj doma, L!“ pozdravil mladého pacienta jeho obľúbený spolubývajúci. Oslovil ho jeho tunajšou prezývkou, dostal ju už veľmi dávno, bol ešte malý a už ani nevedel, ako k tomu vtedy došlo no pre kamarátov bol odvtedy L.

„Ahoj,“ pozdravil ho Myoung-soo.

Min ho mu vložil do rúk zvyšnú zásteru, bola ako inak ružová.

Obliekol si ju dosť neochotne, no nevyzeralo to, že by mal na výber.

Po príchode z nemocnice si ho Byun k sebe pozval. A hneď mu aj dal trest, aspoň tak to vnímal on, keď sa dozvedel o čo pôjde.

Musel sa zúčastniť na pečený cake pops, čo boli takzvané lízankové koláče.

Jeden sponzor im daroval formy a všetko potrebné na tento druh pečiva a odvtedy to bola u nich v domove taká tradícia.

Upiecť ich, vyzdobiť a potom ich  tunajšie dievčatá aj niektorí chlapci zvyčajne predávali na rôznych akciách.

Myoung-soo si vyslúžil smenu pri ich pečení, Min ho to robil viac menej dobrovoľne, keďže študoval za cukrára, no on to skôr považoval za babračku, ktorá mu zaberie takmer pol dňa, keďže objednávka bola dosť veľká.

Byun ho požiadal, aby jednu krabicu vyhradil aj pre Jungovcom, keďže Byun sa dosť poponáhľal a návšteva u nich bola dohodnutá už na zajtrajší deň.

„Už si v poriadku?“ opýtal sa ho spolubývajúci.

„Áno, som tým si buď istý,“  vyhlásil Myoung-soo sebavedomo.

„To je dobre, Byun bol celý týždeň ako chodiaci trestný zákonník, no čím viac sa blížilo tvoje prepustenie, tým bol spokojnejší...“ povedal mu Min Ho.

„V poslednom čase z neho nemám dobrý pocit, je akosi až príliš zameraný na ten môj presun do pestúnskej rodiny...“

„Myslím, že máš veľké šťastie, uvidíš, že ti u nich bude dobre... Byun nám už o tom povedal a poviem ti, niektorí ti teda riadne závidia...“

Myoung-soo sa zamračil, a radšej sa rozhodol pustiť do práce, radšej čím skôr mať všetko za sebou.

Nebola to jeho prvá služba pri ich výrobe, preto už vedel, čo treba robiť. A okamžite sa pustil do vymastenia formy, ktorá už naňho čakala.

Cesto zásadne pripravoval Min ho, to bola skôr jeho parketa.

Popritom myslel na toho chlapca menom Jun Ki.

Napokon sa spolu dosť skamarátili.

Na začiatku kládol dosť značný odpor, ale ten chlapec sa len tak ľahko nevzdával a našiel ho takmer všade.

Tak to napokon vzdal a dokonca sa prestal v jeho prítomnosti cítiť trápne, možno preto, že Jun Ki, neriešil to jeho odmietnutie.

Proste pokračovali ďalej, akoby k ničomu medzi nimi nedošlo.

Dokonca mu dal aj svoje telefónne číslo.

Myoung-soo síce namietal, že on mu nemá odkiaľ zavolať, lebo jeho mobil mu ukradli, ale aj tak mu ho aspoň napísal do zošita. A musel sľúbiť, že sa mu ozve.

Nezmienil sa pred ním, že žije v detskom domove. Akosi na to neprišla reč a teraz sa mu do toho už ani nechcelo púšťať.

Práve teraz však nemal v úmysle naňho myslieť. Vlastne to nechcel urobiť vôbec, ale akosi si spomenul na jeho úsmev, na to aké rozhovory spolu v nemocnici viedli a tie prvé nesmelé dotyky, nuž mohlo by z toho niečo byť.

Možno nie hneď, ale časom určite.

Pomyslel si, keď vymastil formu a prevzal svoju časť cesta a naplnil formu až po okraj. A potom aj ďalšie štyri.

Min ho tie pripravené starostlivo uzavrel, potom boli všetky strčené do pomerne veľkej rúry, ktorú používali zvyčajne, keď sa pustili do pečenia na nejakú veľkú akciu.

Približne po dvadsiatich minútach to vybrali von, nechali ich vychladnúť a začala tá piplavejšia časť práce, ktorú Myoung-soo vôbec nemal rád.

Obaja starostlivo a opatrne vkladali paličky do jednotlivých kúskov a namáčali ich do roztopenej čokolády.

Min Ho niektoré aj ochutnal.

A Myoung-soo to urobil takisto, keďže to čokoládové srdce vyzeralo až príliš lákavo na to, aby tomu dokázal odolať.

Musel uznať, že cesto sa veľmi vydarilo a koláčiky dostali tú správnu chuť. Prial sa rozplývalo na jazyku.  

Ešte na nich čakali ďalšie a trvalo dosť dlho, kým splnili stanovený plán.

Obaja si vydýchli, keď bolo všetko v chladničke, no vedeli, že to budú ešte musieť večer zdobiť a ukladať.

No s tým by im mali pomôcť už aj dievčatá, takže po obede by sa mohli na to podujať.

Aspoň teda dúfal, že sa nad nimi zľutujú tak ako vždy, keď Myoung-soo dostal takýto trest.

Po obede ich však prišlo len pár, keďže väčšina tých mladších, ktoré sa rady nechali zmanipulovať, bolo práve na akomsi školskom výlete, preto sa zdobenie napokon pretiahlo takmer až do večera.

Myoung-soo si pripravil tú svoju krabičku pre svoju nádejnú rodinu a nijako výrazne sa neponáhľal.

Pretože vedel, že skutočné peklo ho čaká až zajtra, keď mu bude Byun neustále omieľať, ako sa má správať a nespustí z neho oči ani počas celej tej návštevy, ktorú samozrejme ako pozorovateľ absolvuje s ním.

A po práci ho to aspoň neťažilo, lebo okamžite padol na posteľ a veľmi rýchlo podľahol spánku. 

predchádzajúca časť            3. kapitola