Rodinné tajomstvo 3. kapitola 3/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine... 

poznámka: keďže som písala rodinné tajomstvo, odmena pribudne až zajtra...
 

Pre Lilith, Nade, ell, M.K.

***

„Na nasledujúci víkend si nič neplánuj,“ oznámil mu Byun o dva týždne, keď si ho k sebe opäť zavolal do kancelárie.

Bol piatkový večer a on sa práve chystal ísť von, keď ho odvolal, čo ho poriadne dopálilo.

Myoung-soo mal za sebou pomerne pokojnejšie obdobie, len mierne okorenené testami v škole, s ktorých si ako vždy nerobil ťažkú hlavu.

Park sa držal v úzadí a nechcel s ním mať nič spoločné, hlavne teraz, keď sa dopočul, že sa stretáva s Jungovcami.

Postaral sa, aby sa k tej správe dostal, pretože netúžil po ničom inom len potom, aby sa mu ten chlapec čo najviac vyhýbal.

A on už tušil, o čo pôjde, keďže mal za sebou už tretie úvodné stretnutie a keďže všetko šlo dobre, predpokladal, že ich vzájomné spoznávanie bude pokračovať.

No aj tak hral nechápavého, už len preto, aby ho mohol trochu podráždiť, keďže v poslednom čase bol Byun až príliš spokojný sám so sebou.

„Prečo by som nemal?“ a dal si záležať, aby to znelo dostatočne otrávene, keďže samozrejme vedel by si predstaviť aj iný program, mimo domova, keďže mal teraz to dobré obdobie, možno by mohol vyraziť do mesta ako minulý týždeň, keď si bol posedieť so svojím novým kamarátom, čo bolo vcelku príjemné.

„Pôjdeš na celý víkend k Jungovcom...“ oznámil mu to, akoby šlo o hotovú vec a on nemal možnosť voči tomu namietať.

„A čo ak nie?“ dráždil ho ďalej.

Byun vstal a tvári sa ako stelesnenie pomsty.

„Ak odmietneš, nasadím ťa ako dobrovoľníka, počas dňa otvorených dverí v komunitnom centre...“

Čo by znamenalo, že celý víkend bude pracovať ako dobrovoľník a Byun sa postará, aby odtiaľ nevytrčil ani len päty.

Už sa párkrát stalo, že takto skončil, pretože nechcel ísť na nejaké návštevy, Byun mu za to zvyčajne našiel prácu, počas ktorej oľutoval, že sa vôbec niekedy odvážil otvoriť ústa. A toto nebola práve tá najhoršia rodina, preto napokon len nedbanlivo pokrčil plecami.

„Tak dobre, pôjdem k nim...“

No aj tak si vyslúžil pomerne bolestivé klepnutie po chrbte.

Prikrčil sa a inštinktívne sa vyhol ďalšiemu preklepnutiu.

„Pobaľ si veci, ráno na tebe bude čakať auto....“

„Predpokladám, že aj vy pôjdete...“ obrátil sa k nemu.

„Nie, ja nepôjdem, budeš mať samostatnú návštevu bez môjho dozoru...“

Myoung-soo sa mu chystal povedať, že na niečo také ešte nie je pripravený, lebo nech bol Byun akokoľvek otravný, mohol kedykoľvek zasiahnuť, keby sa mu náhodou niečo nepozdávalo a on ich ešte nepoznal natoľko, aby im mohol dôverovať, no nedostal sa k tomu, lebo jeho pozornosť upútalo niečo iné.

„A dnes ostaneš tu, nemysli si, že sa budeš túlať po nociach a zajtra tam prídeš, úplne rozbitý z nejakého večierka...“

„Ale ja som...“

No Byun mu nedal ani len možnosť mu čokoľvek vysvetľovať.

„Toto je pre teba, posiela ti to pán Jung...“

Strčil mu do rúk, akúsi tašku.

„Pán Jung sa ti niečo rozhodol darovať... tak mu potom nezabudni poďakovať... Je ti to jasné?“

„Áno, je...“ odsekol chladne.

Opustil kanceláriu s tou taškou v rukách.  

A on musel poslúchnuť, ak nechcel seba aj svojich spolubývajúcich dostať do vážnych problémov.

Už to párkrát urobil a vždy to skončilo tým, že boli privedení späť a nikto potom mesiac či dva nesmel ani na krok a neustále mu boli dávané nejaké úlohy, ktoré musel plniť.

No aj tak cítil obrovskú zlosť, keď musel nechať spolubývajúcich odísť a on sa večer prekĺzol na strechu.

Díval sa na nočné mesto, nadával na Byuna a myslel na to, aké to bude, keď ostane sám s tými ľuďmi.

Najprv to zrejme bude také, ako v jednej z tých reality show, kde si ľudia ešte uvedomujú, že ich snímajú kamery a správajú sa podľa toho, ale časom na to zabudnú a ich pravá povaha sa naplno prejaví, keď si to prestanú uvedomovať.

Musel pripustiť, že túto vec začína brať omnoho vážnejšie než mal pôvodne v úmysle.

Čo však nezabránilo tomu, aby sa pozrel čo preňho pán Jung kúpil.

Nový mobil.

Presnejšie smartfón.

Jeden z tých drahších modelov, ktorý jeho spolužiaci tak hrdo vystavovali na obdiv.

Nejaký čas na tú krabicu hľadel, akoby očakával, že je to snáď len žart a pre istotu ju aj hneď otvoril, aby si tým bol úplne istý.

A bol tam.

Takmer nežne po ňom prešiel prstami.

No nebol si istý, či by to mal prijať, pretože nechcel byť tým ľudom hneď aj zaviazaný za taký drahý dar.

Ale aspoň nejaký čas kým bude u nich si ho nechať môže.

Rozhodol sa napokon, keď ho zapol a mal možnosť sa s ním dôkladne pohrať.

Tento večer bol hneď o niečo príjemnejší. 

predchádzajúca časť         nasledujúca kapitola