Rodinné tajomstvo 4. kapitola 1/3

 (pre rýchly návrat kliknite na obrázok)

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre Lilith, Nade, ell.

Cítil mierne chvenie v oblasti žalúdka, keď uvidel prichádzať čierne firemné auto aj so šoférom.

Nebol úzkostlivý typ, aspoň nie zvyčajne, ale tieto veci ho dokázali vždy dostať, akoby sa hlboko v ňom skrývalo niečo, čo tento proces vždy dokázalo spustiť.

Bol nervózny, horšie než, keď šiel na tú prvú návštevu.

Jednoducho si nemohol pomôcť.

Začínalo to byť vážne a Byun až príliš tlačil na to, aby sa v tejto novej rodine usadil. Dokonca viac než obvykle.

Čo znamenalo, že aj on bol pod omnoho väčším tlakom než zvyčajne.

No považoval to za dôsledkom svojich predchádzajúcich činov a za nutné zlo, ktorému bude musieť čeliť.

A naplno ho táto realita zasiahla práve vtedy, keď auto zastalo a šofér vystúpil.

Ten pomerne mladý muž ho pozdravil a otvoril mu dvere, aby mohol nastúpiť a prevzal od neho aj jeho skromnú batožinu.

Byun sa ani len nenamáhal ho odprevadiť, len mu ráno poslal odkaz, aby sa dostavil na parkovisko.

Kde mal počkať na svoj odvoz.

A nebolo pochýb o tom, že toto auto je preňho, keďže vo vnútri sedel pán Jung.

„Dobré ráno... zamumlal znepokojene Myoung-soo a pomaly klesol na mäkké sedadlo, pripútal sa a snažil sa zistiť, čo by mal urobiť s rukami, keď sa to auto napokon dalo do pohybu a detský domov mu zmizol z očí.

„Dobré ráno, Kim Myoung-soo...“ opätoval mu pozdrav pán Jung.

Ich pohľady sa stretli.

No on sa po určitom čase odvrátil ako prvý pod váhou mužovho hodnotiaceho pohľadu.

Cítil sa zvláštne, keď ho opäť po takom dlhom čase opúšťal a čakala ho prvá samostatná návšteva u rodiny Jungovcov.

Už len to, že odteraz bol svojím spôsobom v rukách toho muža ho začínalo znepokojovať.

A zrejme to na ňom bolo aj vidieť, lebo ten muž povedal: „Nemusíš sa ničoho obávať, prišiel som po teba osobne, lebo som si potreboval vyzdvihnúť ešte nejaké veci z firmy, no tento víkend som už voľný... budeme sa ti venovať, tak ako sme sľúbili...“

„Ja sa nebojím...“ vyhlásil zdanlivo sebavedome, no pod váhou jeho pohľadu opäť hľadel len na svoje vlastné topánky.

Skutočne to nemienil brať vôbec vážne, ale keď už k tomu raz prišlo, opäť ho prepadli staré spomienky a nebolo nič príjemné tomu všetkému opäť čeliť.

Nezmierňoval to ani fakt, že ho čakala doslova dovolenka, oproti tomu, na čo bol zvyknutý v detskom domove.

No zjavne bol aj napriek tomu stále dosť otrasený, lebo počas vystupovania z auta sa pošmykol a takmer spadol.

Zabránili mu v tom len ruky pána Junga a to ako si ho pohotovo pritiahol k sebe.

„Prepáčte, ja...“

Nejaký čas sa oňho rozpačito opieral, no pomerne rýchlo nadobudol späť stratenú rovnováhu a odpútal sa od neho.

„To je v poriadku, len si dávaj pozor, nechceš sa predsa hneď v prvý deň zraniť...“ pošepol mu.

Myoung-soo pokrútil hlavou.

„Nie, to nechcem...“

Mal pocit, že sa snáď prepadne od hanby, sklonil sa a zaviazal si šnúrku, ktorá spôsobila, že takto stratil rovnováhu.

***

Izba, v ktorej sa mal zložiť bola vskutku ako menší apartmán. On sám by to nazval svojím osobným a nepochybne aj súkromným rajom.

Musel uznať, že aspoň kvôli tomu sa sem oplatilo prísť.

Už len preto, že všetko tu bolo určené výlučne preňho a nemusel sa s nikým deliť ani o priestor ani o elektroniku, ktorú podľa slov pána Junga mohol používať.

A ten počítač.

Nuž takmer sa ho obával dotknúť, pretože takýto model videl naposledy možno tak v obchode s elektronikou, kde ho predavači priam úzkostlivo strážili.

Dovolili mu ho používať, aj do školy, aj len tak na surfovanie po nete.

Nuž tešil sa na to, že mu nikto nebude nazerať cez plece a aj na to, že to tu pôjde nepochybne rýchlejšie ako na tých starých počítačoch v domove.

A tá posteľ.

Nuž musel si na ňu ľahnúť a okamžite ju vyskúšať.

Takmer blažene privrel oči.

A to súkromie.

Žiadne obavy spojené s tým, že ho niektorí so spolubývajúcich pri niečom prichytí.

Musel uznať, že tento víkend bude mať aj svoje výhody.

Čo rozhodne oceňoval, keďže bol pozvaný k bazénu, kde celá rodina mienila dnes relaxovať.

Čiastočne mu to vylepšilo náladu, lebo na niečo také nemal veľmi často príležitosť a určite nie na takomto mieste, ktoré bolo vskutku výnimočné, aspoň čo sa týkalo materiálnych vecí. 

predchádzajúca kapitola   nasledujúca časť